Obec Jovice (maď. Jólész) je malebná obec ležiaca na úpätí Silickej planiny, dnes je súčasťou rožňavského okresu. V minulosti patrila do východnej časti Gemerskej župy. Jej obyvatelia prežívali strasti z tureckého plienenia v 16. storočí, kedy bola obec dvakrát vypálená a poddaní boli povinní ďalšie roky platiť tureckú daň. V tom čase uhorskí panovníci obdarovali nejedného z udatných bojovníkov, ktorí sa vyznamenali v boji proti Turkom. Za obranu hradu Krásna Hôrka bol odmenený kráľom Matejom v roku 1609 šľachtickým titulom a majetkami v obci Jovice Gergely Cházár. Z tejto šľachtickej rodiny sa do dejín najvýraznejšie zapísal András Cházár, ktorý v roku 1804 dal zriadiť v maďarskom Váci vôbec prvý ústav pre hluchonemých v Uhorsku.
Cházárovci už na prelome 16. a 17. storočia boli majetnejším rodom, čo potvrdzuje zmienka, že v roku 1602 Sophia Beczh, vdova po zosnulom Pétrovi Andrássym, si požičala od Jánosa Cházára 30 zlatých, ktoré mala splatiť do najbližšieho sviatku sv. Jána.
András (Andrej) Cházar sa narodil 2. júla 1745 v Joviciach v rodine Andreja Chazára a jeho manželky Kataríny, rodenej Zebikovej. Andrej bol ešte malým dieťaťom, keď im vyhorel dom a rodina prišla o veľkú časť majetku. Študoval v Brzotíne, Dobšinej, Kežmarku a štúdiá ukončil v Bratislave.
V roku 1767 zložil prísahu ako právnik, následne pracoval v Pešti a domov sa vrátil až vtedy, keď cítil, že jeho právnické znalosti sú na vysokej úrovni. Prenajal si byt v Rožňave, v novembri 1783 si otvoril kanceláriu a stal sa samostatným advokátom. Onedlho bol zvolený za okresného sudcu žúp Abov, Hont, Turňa a Gemer. Keď panovník Jozef II. vydal dekrét, ktorý zaviazal advokátov používať nemecký jazyk, Cházár sa vzdal právnickej profesie, aj keď vynikajúco ovládal nemčinu a latinčinu pre silné maďarské cítenie. Následne sa začal venovať hospodárstvu a regionálnej politike.
Onedlho bol zvolený za hlavného zapisovateľa Gemerskej župy. V roku 1790 zaútočil prejavom na župnom sneme v Rimavskej Sobote na svojvôľu panovníka a gemerským funkcionárom sa jeho názory natoľko páčili a sa s nimi stotožnili, že ho trikrát za sebou zvolili za hlavného pisára. Vážili si jeho právne znalosti, vysoké vzdelanie a boli mu zverené najťažšie a najchúlostivejšie prípady v župe.
Medzitým si v Joviciach pod horami postavil letný byt, rodinnú hrobku, rybník a park. Dedinčania túto usadlosť volali Grulyavár (Gruľahrad) z toho dôvodu, že Cházar v Joviciach a v Gemeri začal pestovať a šíriť grule (zemiaky).
V roku 1790 pred Krajinským snemom predložil nadčasový list, ktorý písal v mene pospolitého vidieckeho ľudu. V ňom predložil také moderné požiadavky ako povinnú školskú dochádzku, zmeny vo všeobecnej zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti aj chudobným a rovnosť pred zákonom pre každého.
Smútiac po smrti svojej manželky odcestoval do Viedne, kde ho priatelia vzali na návštevu do ústavu pre hluchonemé deti. Po návšteve napísal: „Všetky vzácnosti Viedne táto škola pre hluchonemých úplne zatienila.“ Tamojší ústav už desať rokov vyučoval nepočujúcich. Na základe toho, čo tam videl, dospel András Cházár k myšlienke, že aj v Uhorsku je potrebné zriadiť ústav pre hluchonemých, keďže tým možno vychovať užitočných a aktívnych ľudí.
Výsledky dosiahnuté v ich vyučovaní v ňom zanechali veľký dojem a od tohto okamihu s veľkým zanietením pracoval na tom, aby aj v Rožňave vznikol podobný ústav. Ako prvé zariadil na viedenskom dvore vydanie kráľovského nariadenia, v ktorom boli zahrnuté všetky jeho odporúčania. V nariadení však stálo, že ústav nebude zriadený v Rožňave, ale v biskupskom paláci vo Vacove. Na tento účel zozbieral 50-tisíc zlatých a sám ich zvýšil o tisícku. 15. marca 1802 bol slávnostne otvorený Kráľovský národný ústav pre hluchonemých vo Váci. Tento ústav neskôr pomenovali práve jeho menom a slúži svojmu účelu aj dnes. András Cházár zomrel 1816 v Rožňave.
