Na Islande sa nachádza najväčší počet termálnych prameňov na Zemi.
Vznikol v nej najstarší európsky parlament, je najpokojnejšou krajinou na svete, na jej území sa nachádza najväčší počet termálnych prameňov na Zemi a jej metropola Reykjavík je najsevernejším hlavným mestom nezávislého štátu na svete. Aj to je Island, krajina, ktorá si v pondelok 17. júna pripomenie 75. výročie vyhlásenia svojej nezávislosti.
Island je druhý najväčší ostrov v Európe, ktorý leží na pomedzí dvoch oceánov – Severného ľadového a Atlantického oceánu. Jeho prvými obyvateľmi boli Vikingovia, ktorí priplávali na ostrov koncom 9. storočia. Zakladali tzv. „thingy“, čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. V roku 930 bol založený národný snem Althing, ktorý sa považuje za najstarší európsky parlament. V roku 1380 sa Island spoločne s Nórskom dostal pod nadvládu Dánska, keď autonómiu dosiahol až o päť storočí neskôr. V decembri 1918 sa Island osamostatnil, pričom s Dánskom zostal spojený personálnou úniou. Avšak postupne silneli hlasy, volajúce po zrušení tejto únie. Stalo sa tak 17. júna 1944, kedy bol Island vyhlásený za republiku a personálna únia s Dánskom bola definitívne zrušená.
Island nie je členom Európskej únie (EÚ), ale je súčasťou Schengenského priestoru. K Severoatlantickej aliancii sa táto strategicky významná ostrovná krajina s počtom obyvateľov len niečo viac ako 350-tisíc pripojila hneď po jej vzniku 4. apríla 1949, ale Island je jediný člen bez vlastných ozbrojených síl. Pre mierové sily NATO udržuje pobrežnú stráž, ktorá je cvičená v Nórsku. Na rozdiel od iných severských krajín, Islanďania pripisujú relatívne veľkú dôležitosť nezávislosti. V štatistikách Európskej komisie (EK) viac než 85 percent Islanďanov považuje nezávislosť za „veľmi dôležitú“, pričom priemer v Európskej únii je 53 percent.
Austrálsky Inštitút pre ekonomiku a mier (IEP) zverejňuje od roku 2007 každý rok Svetový index mieru (GPI). Z najnovšieho, v júni publikovaného rebríčka vyplýva, že Island je najpokojnejšou krajinou na svete, keď túto pozíciu obhájil dokonca už po jedenásty raz. Krajina ohňa a ľadu, ktorá ponúka turistom symfóniu vetra, kameňa a ľadu, je čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Na každom kroku vidieť pôsobenie aktivity ľadovcov, na ostrove možno objaviť desiatky majestátnych sopiek, pričom mnohé sú dodnes aktívne. Príroda vytvorila jedinečné klenoty ako gejzíry, vodopády, rieky, lagúny, jazierka i geotermálne pramene.
Na Islande sa nachádza najväčší počet termálnych prameňov na Zemi – až 7-tisíc. Teplé pramene využívali Islanďania od pradávna. Používali ich na pranie bielizne, na kúpanie, niekedy sa v nich aj varilo. Časom sa uskutočňovali prvé pokusné vrty na horúcu vodu. Prvou budovou, ktorá bola vykurovaná geotermálnou vodou sa stala v roku 1930 škola v Reykjavíku. K tomuto potrubiu sa postupne pripájali ďalšie budovy. V súčasnosti už takto kúri 85 percent islandských domácností.
Čoraz intenzívnejšie kontakty s Islandom rozvíja aj Slovensko. V marci 2015 zavítal do Bratislavy islandský minister zahraničných vecí Gunnar Bragi Sveinsson, ktorý prišiel na Slovensko ako vôbec prvý minister zahraničných vecí tejto ostrovnej krajiny. Island je pre Slovensko okrem iného zaujímavý z hľadiska možných spoločných projektov v oblasti vedy a výskumu, inovácií a využívania geotermálnej energie.
Obidve krajiny úzko spolupracujú v oblasti vzdelávania, najmä v programe výmeny študentov medicíny a veterinárneho lekárstva. Islandskí študenti pôsobia predovšetkým na Jesseniovej univerzite v Martine a na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
V bilaterálnych vzťahoch sa kladie dôraz na podporu obchodu a investícií, čoho dôkazom bolo aj zorganizovanie 1. slovensko-islandského dňa, ktorý sa konal 10. mája 2019 v Reykjavíku. Jeho hlavným zameraním bolo práve posilnenie obchodno-ekonomických vzťahov v oblastiach inovácií, informačno-komunikačných technológií a inteligentných riešení, ako aj propagácia turizmu medzi Slovenskom a Islandom.
Zdroj: TASR