Na čele Slovenskej plaveckej federácie bude stáť Košičan. Delegáti stredajšej konferencie v Bratislave zvolili do konca súčasného funkčného obdobia, ktoré končí v roku 2020, doterajšieho vedúceho referátu športu v Košiciach Ivana Šuleka.
Bývalý úspešný plavec, predseda klubu, ako aj reprezentačný manažér, vystrieda vo funkcii prezidenta SPF Irenu Adámkovú. Tá odstúpila k 11. marcu.
Nová výzva v známom prostredí
„V Košiciach som zakončil jednu športovú etapu a od 1. mája už nebudem pôsobiť na magistráte v pozícii vedúceho referátu športu. A keďže sa uvoľnila pozícia šéfa Slovenskej plaveckej federácie, rozhodol som sa vrátiť tomuto športu všetko, čo mi v minulosti dal,“ objasnil pozadie motivácie kandidovať do pozície šéfa slovenského plávania Ivan Šulek pre košiceonline.sk. „Na Slovensku pôsobí celkovo 115 klubov spadajúcich pod plaveckú federáciu a odozvy na moju kandidatúru boli veľmi priaznivé. Ja sa plávaniu venujem od šiestich rokov a vnímam to ako návrat ku svojej láske. Počas štyridsiatich rokov som nadobudol skúsenosti, ktoré chcem teraz odovzdať v prospech plaveckého športu.“
Delegáti konferencie zvolili Šuleka dominantným spôsobom a silnú podporu vnímal už pred samotným volebným aktom.
„Je to dôvera, ktorá zaväzuje. V minulosti som pracoval vo zväze aj ako tréner a manažér. Veľa ľudí ma teda poznalo a poznali aj moju prácu a vzťah k tomuto športu,“ pokračuje košický funkcionár, ktorého snahou bude vyhovieť všetkým zložkám spadajúcim pod hlavičku Slovenskej plaveckej federácie.
„Áno, plávanie, vodné pólo a synchronizované plávanie predstavujú odlišné športy s odlišnými požiadavkami. V tomto smere som sa však vycepoval na meste Košice, kde som mal na starosti viac ako 40 športov. Mali sme vyše 10 000 športovcov a to si žiadalo pochopenie potrieb rôzneho druhu.“
Federácia je v dobrom stave
Bezprostredne po zvolení sa Ivan Šulek nezabudol poďakovať za prácu, ktorú odviedla jeho predchodkyňa Irena Adámková.
„Bývalá prezidentka zostavila kvalitný tím ľudí a boli v ňom aj členovia Učenej právnickej spoločnosti. Vďaka tomu zvládla federácia veľmi dobre celý proces prispôsobeniu sa Zákonu o športe. V tomto smere nám môžu všetci závidieť. Na úkor toho nám však padala výkonnosť v juniorskej i seniorskej kategórie. Práce bolo priveľa a aj preto chceme čím skôr pripraviť nové stanovy. Len od našej práce bude záležať na tom, či počas ďalšej volebnej konferencie dostaneme dôveru opäť, alebo pôjde len o kratšie pôsobenie,“ uvedomuje si Šulek svoju situáciu. Riadna volebná konferencia totiž prebehne už v roku 2020.
„Túto funkciou preberám s pokorou, pretože veci sú nastavené naozaj veľmi dobre. Z pohľadu financovania sme na tom momentálne veľmi dobre a sme v tomto smere piatym športom na Slovensku. Musíme si to však udržať výsledkami, pretože financovanie je závislé od výsledkov.“
Slovenská plavecká federácia momentálne disponuje sumou 2 400 000 eur a tú považuje Ivan Šulek za veľmi solídny základ pre uspokojenie potrieb predstaviteľov plaveckých športov.
„Chceme ju rozdeliť spravodlivo a osobne som už absolvoval stretnutia so zástupcami jednotlivých zložiek. Povedali sme si o problémoch a potrebách. Práce bude dosť a v prvom rade potrebujeme vytvoriť nové stanovy. V posledných rokoch totiž vstúpili do hry faktory ako nový Zákon o športe a chceme to nastaviť tak, aby sa nikto necítil ukrivdene. Chceme, aby mal každý z našich vodných športov väčšiu autonómiu. Máme tu 5,5 tisícovú základňu a nechceme, aby sa plavci, pólisti či akvabely cítili v pozícii utláčaného,“ zdôrazňuje I. Šulek.
Hľadá sa nová hviezda
Po športovej stránke bude teraz hlavnou úlohou pripraviť športovcov, ktorí nás budú reprezentovať na budúcoročnej olympiáde v japonskom Tokiu.
„Minulý týždeň sa podarilo Rišovi Nagyovi splniť B-limit na olympiádu a splnil už aj áčkový limit na majstrovstvá sveta. Takisto verím aj v splnenie limitu Tomáša Klobučníka, na Slovensko sa vracia z Ameriky od bývalého trénera Martiny Moravcovej aj Andrea Podmaníková. Verím, že minimálne títo traja sa na olympiádu dostanú, ale máme aj juniorov, ktorým sa pokúsime vytvoriť také podmienky, aby zlepšili svoju výkonnosť,“ hodnotí slovenské olympijské šance nový šéf SPF.
Veľmi nízke sú olympijské šance vodných pólistov, ktorí momentálne nevládzu držať krok s obrovskou európskou konkurenciou.
„Majú to ťažké, ale bez veľkých cieľov sa však nepohneme,“ usmieva sa Šulek. „Držím palce aj našim synchroplavkyniam a pomaly sa pokúsime nájsť aj vhodného adepta pre diaľkové plávanie. Myslím si, že na to má napríklad Rišo Nagy, ktorý je dnes polohovkárom, ale má skúsenosti aj s vytrvalostným plávaním. Nie je to jednoduché, pretože nie každý bazénový plavec je úspešný aj v otvorenej vode, kde sa musí naučiť plávať v balíku, v prostredí plnom medúz a podobne. Základom je, aby sme všetci ťahali za jeden povraz.“
Apropos akvabely. V tomto smere verejnosťou zarezonovala kauza dvojice Natália Pivarčiová – Viktória Reichová.
„Áno, dievčatá cítia krivdu, pretože boli vylúčené z reprezentácie. Oni pritom reprezentovať chcú. Sú šikovné, sú majsterky Slovenska a ja verím, že to spoločne vyriešime. Stačí len počúvať jeden druhého,“ konštatuje Šulek.
Zvýšenie mediálneho povedomia
O slovenských vodných športoch sa v médiách nepíše toľko, ako o zástupcoch iných športových odvetví. Ivan Šulek to dobre vie a rád by to zmenil.
„My plavci či pólisti máme výsledky, ale je o nás málo počuť. Niekomu sa možno zdá miestenka vo finále veľkého podujatia málo, ale rozdiely medzi prvým a ôsmym sú stotinové. Prirovnal by som to k Petrovi Saganovi, ktorý ide v balíku a napokon rozhodujú desatinky. Tá plavecká špička je veľmi vyrovnaná a rozhodujú detaily,“ upozorňuje I. Šulek. „V prvom rade chceme vrátiť tomuto športu jeho lesk. Všetci si spomínajú na Martinu Moravcovú, ktorá bola ikonou, akou sú teraz Sagan, Vlhová či Kuzminová. Bola šesťkrát v rade najlepšou športovkyňou Slovenska a k tomu by sme sa chceli vrátiť. Vychovať opäť športovcov svetového formátu. Veľké úspechy dosahovali aj naši vodní pólisti, ako napríklad Roman Poláčik, ktorý bol majstrom vo viacerých krajinách. Dobré meno nám robili akvabely – sestry Alárové. Okrem toho chceme pracovať na rozvoji diaľkového plávania, ktoré je stále tak trochu v plienkach a chceme to nakopnúť. Jednoducho, chceme dať plávaniu opäť správny cveng.“
Príprava v hanebných podmienkach
Ak však chceme vychovať nové plavecké hviezdy svetového športu, musíme im ponúknuť aj zodpovedajúce podmienky. Ivan Šulek to dobre vie a v tomto smere ho trápi situácia, s akou sa pasujú športovci na celom Slovensku. Koniec-koncov, Košice sú typickým príkladom slovenských problémov. Športovci sa spoločne s verejnosťou tlačia v jednom bazéne ako sardinky.
„Je rozdiel, či sa plavec pripravuje iba so svojimi kolegami, alebo je tomu tak ako v Košiciach. Tu majú plavci tri dráhy, ďalšie patria triatlonistom, pólistom, masterákom či plaveckej škole. Športovci sú tu miestami natlačení tak, že to pripomína skôr orientačné plávanie spojené s vyhýbaním sa ostatným,“ vzdychá Ivan Šulek, ktorý zažíva takéto problémy roky. „Keď sa napríklad pripravovala Zuzana Mimovičová na majstrovstvá sveta, tak plávala v dráhe s dievčatkami, ktoré boli o desať rokov mladšie. A potom chceme, aby títo športovci porážali svetovú špičku.“
Volanie po nových bazénoch
V tomto smere sa môžu veci posunúť dopredu jedine budovaním infraštruktúry.
„Našim cieľom je aj pasportizácia plaveckých bazénov na Slovensku,“ naznačuje plán nový šéf SPF. „Musím totiž otvorene povedať, že u nás momentálne nemáme ani jediný bazén, ktorý by spĺňal všetky kritériá na organizáciu medzinárodných súťaží. Potrebujeme desaťdráhový 50-metrový bazén s ideálnou šírkou 25 metrov. Tak aby sme v ňom mohli usporiadať súťaže v krátkom i dlhom bazéne.“
Pozitívnou lastovičkou je bazén, ktorý vznikol v rámci športového areálu v Šamoríne. Práve v ňom sa už v auguste uskutočnia juniorské Majstrovstvá sveta v synchronizovanom plávaní. Ani tento bazén však nie je celoročný.
„Je to veľmi dobrý bazén, ktorý stačí prekryť a už si to uvedomuje aj jeho majiteľ. Podobné riešenie sa núka aj v Košiciach,“ upozorňuje Šulek, podľa ktorého je na stole plán, z ktorého by vyťažili športovci i široká verejnosť. „S pánom primátorom som už na túto tému hovoril. Je jasné, že v Košiciach chýba ďalší celoročný bazén a vyriešiť by sa to dalo prekrytím bazénu na ČH-čku. Išlo by o nafukovačku, ktorá by bola zároveň prepojená tunelom s krytou plavárňou. Týmto spôsobom by sme získali moderný plavecký komplex, ktorý by odbremenil samotný bazén krytej plavárne. Takto to funguje napríklad v Prahe na Podolí. Pán primátor sa k tomu stavia pozitívne a verím teda, že sa nám to spoločne podarí zrealizovať.“
Z pozície prezidenta Slovenskej plaveckej federácie však bude presadzovať podobné projekty po celej republike.
„Nepotrebujeme iba jeden bazén. Slovensko totiž nie je o jednom meste. Takýto bazén by si určite zaslúžili Bratislava, Košice, ale aj iné mestá ako sú Žilina či Banská Bystrica. Len v Bratislave je desať plaveckých klubov a napríklad synchrónne plavkyne musia cestovať za tréningami do Šale, alebo Šamorína. Prídu zo školy, musia cestovať a domov sa vracajú o desiatej večer. Bazény sú dnes všade natrieskané a chápeme, že plávať chce aj verejnosť. Športovci však potrebujú svoj priestor, pretože inak sa dopredu nepohnú. Ak dáme dohromady tri regulárne bazény, tak budeme môcť uvažovať aj o organizácii podujatí svetovej úrovne. V tomto smere sa vynasnažíme pomôcť dostať našich ľudí aj do organizačných štruktúr svetovej federácie FINA. Títo ľudia by nám potom mohli pomôcť výrazným spôsobom.“
Premárnená šanca menom EYOF
Keď už bola reč o Košiciach, tak prísľubom modernizácie športovej infraštruktúry v meste mala byť organizácia Olympijského festivalu mládeže (EYOF).
„Určite je to škoda,“ reaguje na odmietnutie tohto podujatia mestom Košice. „Teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom a uvidíme, ako dopadne EYOF v nejakom inom meste. Pre Košice to však mohol byť veľký impulz. Pripravených bolo totiž sedem hál, za ktoré by sme sa nemuseli hanbiť. Išlo o Steel arénu, počítalo sa s rekonštrukciou Angels arény a hádzanárskej haly Slavomíra Šipoša, na Popradskej ulici mali vzniknúť Národné tenisové centrum, ale aj krytá atletická hala. Takú momentálne na východnom Slovensku nemáme. Navyše sa počítalo s veľkou rekonštrukciou haly Cassosport a zo súkromných zdrojov mali postaviť fanatici zo zápasníckeho klubu úpolové centrum na Furči. Ak k tomu pripočítame nový futbalový štadión, tak Košice by mali razom funkčnú športovú infraštruktúru.“
Predstavitelia mesta Košice odprezentovali vlastný plán na vylepšenie športových podmienok v meste a podľa Ivana Šuleka tak treba dúfať, že sa slová premenia na činy.
„Budem veľmi rád, ak mesto dodrží akčný plán a postaví multifunkčnú halu po vzore Lotyšska, kde je až šesť takýchto hál. Všetci totiž vidíme, že loptové športy v tomto meste nemajú dostatočné podmienky. Pozrime sa len na volejbalistov, ktorí teraz hrajú finále, ale ich hala nespĺňa výškové ani kapacitné parametre. Verím teda, že poslanci si uvedomia nevyhnutnosť podpory športu. Z pozície šéfa plaveckej federácie budem za Košice určite lobovať u samotného primátora, ale aj na pôde Olympijského výboru.“
Základom je komunikácia
Vráťme sa však na pôdu plaveckej federácie. Tá doplácala v poslednom období na akési komunikačné problémy a práve v tomto smere vidí Šulek veľké rezervy.
„Áno, toto bola jedna z vecí, pre ktorú došlo k odstúpeniu doterajšej šéfky federácie. Ja som tímový hráč a dokážem vychádzať s každým. Každý športovec má v sebe niečo pozitívne a na tom musíme budovať.“
Pozitívnou správou je z tohto hľadiska aj zvolenie plavca Tomáša Klobučníka do funkcie zástupcu športovcov v rámci federácie.
„S Tomášom vychádzame veľmi dobre. Spolupracovali sme totiž v čase môjho pôsobenia pri reprezentácii. Bol aj v mojom podpornom tíme na kandidatúru,“ hovorí I. Šulek. „Podporoval ma aj jeho predchodca Rišo Nagy a oboch ich poznám od ich juniorského veku. Aj Rišo bol skvelý zástupca športovcov, ale momentálne pôsobí v anglickom Sheffielde a som rád, že ho nahradil práve Tomáš. Ďalším mladým členom rady Slovenskej plaveckej federácie je Rasťo Bielik, ktorý môže spoločne s Tomášom priniesť nový vietor. Tomáš napríklad pôsobil u svetoznámeho trénera Dirka Langeho, ktorý vychoval niekoľkých olympijských víťazov. Vie teda dobre, čo všetko potrebujeme zlepšiť a doniesť na Slovensko.“
Slovíčko tréner nesmie byť nadávkou
Aj skúsenosti Tomáša Klobučníka s trénerom svetoznámeho mena by mali viesť k skvalitňovaniu trénerského podhubia slovenského plaveckého športu.
„Momentálne je byť trénerom nadávkou,“ uvedomuje si Šulek. „Spoločensky totiž nie sú ohodnotení a pracujú len na úväzok. K športu odskakujú unavení po práci. V zahraničí povzbudzujú tréneri športovcov a u nás ich naopak dávajú športovci do poriadku po tom, čo ich niekto rozčúlil v práci. Takto to nemôže fungovať. Minimálne trénerov mládeže potrebujeme zaplatiť aj zo štátnych peňazí. Vytvoriť im také podmienky, aby nemuseli odchádzať do Bratislavy či zahraničia. Samotným klubom by potom aj vďaka takejto pomoci ostalo viac peňazí na trénerov pri profesionálnych zložkách.“
Športovci zarábajú na tréningy
Peňazí nie je nazvyš v žiadnom športovom klube a v tomto smere sa ako veľký problém ukazujú poplatky za bazény. Tie len pred krátkym časom zodvihli aj v Košiciach. Argumenty spojené s finančnými stratami prevádzkovateľov bazénov sú však v tomto prípade podľa Šuleka nebezpečné.
„Nemôžeme vychovať mládež, ak platíme takmer päť tisíc eur za nájom bazéna. Všetky peniaze, ktoré si plavci, pólisti a synchroplavkyne vyplávu, idú momentálne späť do poplatkov za bazény. Tieto peniaze by mali ísť do mládeže a určite budem pracovať na tom, aby som spoločne s Olympijským výborom loboval u štátneho tajomníka pre šport väčšiu ústretovosť. Mestá by mali dávať svojim športovcom bazény zadarmo, alebo aspoň za také ceny, ktoré by umožňovali efektívne využívanie rozpočtov klubov. Teraz im totiž jednou rukou dávame a druhou berieme. A zároveň chceme výsledky. Kluby nerobia nič iné, len zháňajú peniaze na to, aby mohli vôbec trénovať. V tomto smere môžeme závidieť Maďarsku, Grécku, Taliansku a iným krajinám, kde šport milujú a športovcom vychádzajú v ústrety.“
S témou zlepšenia podmienok úzko súvisí aj pán Ivana Šuleka na vytvorenie špecializovaných tímov, ktoré by umožňovali mladým športovcom stopercentné podmienky na prípravu.
„Keď som plával ako reprezentant ja, tak sme pôsobili v tíme nádejí Olympijských hier. Ak vás zaradia do takého tímu, tak máte o motiváciu postarané a tréner má prácu na štvorročný tréningový cyklus. To umožňuje kvalitnú prácu a prípravu. Len takto môžeme udržať kontakt so špičkou,“ dodáva pre košiceonline novozvolený prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek.
AUTOR: KOŠICE ONLINE