Iveta Radičová o Novembri 89: Ak mladá generácia berie slobodu ako samozrejmosť, tak sa nám to podarilo

KošiceĽudsKE

„Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“ Tento známy citát Václava Havla, ktorý sa spája práve s novembrovými udalosťami 1989, nám za 37 rokov trošku zovšednel. A to aj napriek tomu, že v sebe skrýva hlboké a dôležité posolstvo.

Z celej tejto vety totiž vyznieva nádej, ktorá vtedy z ľudí v uliciach a na námestiach úplne vyžarovala. Nad udalosťami Novembra 89 sa pri našom mikrofóne zamyslela aj bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová. Podľa svojich slov vníma paralely medzi súčasnosťou a situáciou pred Nežnou revolúciou:

„Paralela je v tom, že sme očakávali, že tá priepasť medzi očakávaniami, ktoré sme mali voči zmene a realitou, ktorú zažívame, bude podstatne menšia. A ona sa nám zväčšuje a počúvame viac negatívnych ako pozitívnych správ. Ale tu by som možno povedala nepopulárnu vetu: Vládneme si sami od roku 1993. To, kto nám vládne, máme v rukách. A to, akú vygenerujeme politickú reprezentáciu, je tiež náš produkt.“

Nemali by sme preto znevažovať tých, ktorým dávame do rúk moc, ak sme ju im do rúk vložili. Ale zamyslime sa, či to bolo správne rozhodnutie. 

„To, čo vnímam dnes, je oveľa hlbší problém. To je civilizačný spor. To, na čom môžeme zahynúť, je, že nemáme pokračovanie politík. Že vlády, ako sa striedajú, tak každá nevie nájsť suchú nitku na svojich predchodcoch. Naopak, viní ich div nie za druhú svetovú vojnu. Ja viem, čo znamená veta: Za všetko môže Radičovej vláda. Veď ak chceme reálne posunúť náš život k lepšiemu, tak sú celé sféry života, kde tú zmenu nedokážete urobiť za štyri roky.“

Foto
Iveta Radičová sa vlani pripojila k protestu v súvislosti s Novembrom 89 / TASR

Týka sa to podľa Radičovej vzdelávania, sociálnych vecí či zdravotníctva, ale napríklad aj politiky regionálnych rozdielov:

„To sú všetko veci, na ktorých potrebujeme dohodu naprieč spoločnosťou a naprieč politickým spektrom, ak chceme vidieť reálne výsledky. Inak budeme vidieť len nedokončené príbehy a stále pokusy o nejaké nové začiatky a zážitok objektívny, že to ide stále k horšiemu. Áno, lebo sú to nedokončené príbehy.“

Iveta Radičová je nielen významná sociologička, ale je prvou a zatiaľ jedinou ženou na poste predsedu vlády. Na novembrové udalosti a ich prepojenia na súčasnú dobu sa preto pozerá politicky, aj ako odborníčka na správanie spoločnosti:

„Ak chceme spravodlivosť, tak nebudeme deformovať právny štát pri výmene vlád. To, čo teraz vidíme, je naozaj výrazne zdeformovaný právny štát, čím sa prehlbuje nedôvera v samotný právny štát, v spravodlivosť, v politikov aj v inštitúcie demokracie. Dohodnime sa, že potrebujeme mať demokratické inštitúcie, ktoré naozaj objektívne budú mať jasné kompetencie a budú vykonávať svoje právomoci. O tom je ten príbeh.“

Apeluje preto na nás všetkých, aby sme energiu, ktorú často vrážame do nenávisti a hádok, skúsili vložiť do diskusie a hľadania kompromisov. A to môže byť pre nás všetkých odkaz Novembra 89. 

„Chápem, ak niekto spája zmenu nie s pozitívnou emóciou alebo spomienkou, ale sa mu spája s negatívnym zážitkom. Ja veľmi poprosím a to je ten odkaz, aby sme nespájali zážitok tu a teraz, to čo prežívame tu a teraz, s tým, čo sa odohralo pred 37 rokmi. Pretože to bolo spojenie, naozaj zjednotenie na tom, čo je pre ľudskú dôstojnosť najdôležitejšie. A to je sloboda. Sloboda vierovyznania, sloboda názoru, sloboda prístupu k informáciám, sloboda vo výbere priorít v živote a podobne. Sloboda, kde budem študovať a sloboda, čo s tou vedomosťou urobím. Toto všetko možno napríklad generácia, ktorá sa narodila po roku 89 berie ako samozrejmosť. A ak to berie ako samozrejmosť, tak sa nám to podarilo,“ uzavrela Iveta Radičová.

Komentáre