V nedeľu 21. februára uplynuli tri roky od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Táto tragédia vyhnala do ulíc desaťtisíce ľudí. Pietne zhromaždenia sa zmenili na najväčšie protesty od Nežnej revolúcie v roku 1989. Pri príležitosti výročia vraždy, ktorá sa navždy zapísala do dejín čiernym písmom, vám prinášame rozhovor s Jánom Gálikom z iniciatívy Za slušné Slovensko.
Ako si spomínate na vznik iniciatívy Za slušné Slovensko?
Pamätám si, keď sme sa z médií dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Spočiatku sme s priateľmi netušili, ako veľmi to ovplyvní chod tejto krajiny, ale povedali sme si, že by sa patrilo zapáliť sviečku, lebo útok a vražda novinára je útokom na nás všetkých. Rozhodli sme sa preto zorganizovať pietnu spomienku pri Štátnej vedeckej knižnici na Hlavnej ulici v Košiciach. To, čo nasledovalo ďalšie týždne, kedy sa objavili podozrenia a potvrdili prepojenia organizovaného zločinu na vtedajšiu vládu, tak to nabralo úplne iný rozmer.
Čo sme na začiatku nevedeli, sa potom pretransformovalo do toho, že sme začali organizovať aj protestné zhromaždenia. Takisto to cítili mnohí ľudia po celej krajine. Vo všetkých mestách, ktorých v tej dobe bolo okolo päťdesiat, sa ľudia rozhodli úplne spontánne a nezávisle od seba, postaviť sa a požadovať nejaké odpovede. Po dvoch – troch týždňoch, kedy sme sa navzájom prepojili cez internet, začali sme viac spolupracovať, spoznávať sa, vtedy vznikla iniciatíva Za slušné Slovensko.
Za normálnych okolností by sme v týchto dňoch vyšli do ulíc a pripomenuli si pamiatku Jána a Martiny. Aký program ste pri tejto príležitosti pripravili?
Iniciatíva Za slušné Slovensko je už dlhšiu dobu, nazvime to, uspatá. Ešte pred parlamentnými voľbami sme sa rozhodli, že nebudeme ďalej nejako aktívne komentovať situáciu. Tá požiadavka dôveryhodnej vlády bola pre nás naplnená demokratickými voľbami, i keď vláda, ktorú dnes máme, určite nie je ideálna a takmer všetci máme obrovské výhrady voči tomu, ako to tu funguje. Aj napriek tomu sme sa rozhodli, že tá požiadavka v kontexte vraždy Jána a Martiny bola naplnená práve voľbami.
Objednávatelia, sprostredkovatelia a vrahovia Jána a Martiny stoja pred súdom, niektorí sú odsúdení, na verdikt niektorých stále čakáme, a tým sa naplnila aj tá druhá požiadavka. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli nebyť už tak aktívni. Dohodli sme sa na tom, že si budeme pravidelne pripomínať odkaz Jána a Martiny a budeme organizovať pietne zhromaždenia v deň výročia ich vraždy 21. februára.
Bohužiaľ, je tu koronavírus, veľmi náročné obdobie pre celú spoločnosť a s tým spojené rôzne obmedzenia. Vždy sme sa stavali k týmto veciam zodpovedne. V žiadnom prípade nebudeme zvolávať pietne zhromaždenia. Považujeme to za nebezpečné, môže to ohroziť ľudí, ktorí by potom mali zdravotné problémy. Nebudeme robiť to, na čo sme boli zvyknutí predošlé roky. Tak, ako to už býva v mnohých iných sférach, snažíme sa tie aktivity preniesť do online priestoru. 21. februára sa začal Týždeň Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorý potrvá do 28. februára. V rámci tohto týždňa, bohužiaľ, iba online, chystáme zaujímavé diskusie nielen s novinármi.
Za tri roky sa udialo množstvo vecí, odhalilo sa viacero káuz. Ako sa podľa vás zmenilo Slovensko od vraždy Jána a Martiny?
Pred dvoma rokmi by som povedal, že Slovensko sa zmenilo na slušnejšiu a kultivovanejšiu krajinu. Že ťažké časy, ktoré vyústili do vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nás akýmsi spôsobom spojili a že sme našli spolupatričnosť, aj napriek rozdielom, ktoré sú úplne v poriadku. Že sme dokázali ťahať za jeden povraz a postaviť sa za hodnoty pravdy, spravodlivosti a slobody, naprieč celému politickému spektru, rozdielov vo veku, vierovyznaní, rase, sexuálnej orientácii.
Keďže rok 2020 bol mimoriadne náročný, spoločnosť sa opäť rozdeľuje. Bohužiaľ, je tu koronavírus a nie je to vina žiadnej politickej strany ani žiadneho politického názoru, ale naši politici to zneužívajú. Bohužiaľ, spoločnosť im na to naletela a opäť môžeme vidieť, že sa ľudia rozdeľujú na základe politických názorov. Opäť prichádza doba, kedy sa susedia prestávajú rozprávať kvôli tomu, že majú nejaké iné politické preferencie. To ma veľmi mrzí.
Verím, že Slovensko sa zmenilo k lepšiu aspoň v tom, že spoločnosť je oveľa citlivejšia na akékoľvek informácie, pozornejšie sleduje politické, spoločenské dianie, omnoho viac sa k týmto veciam vyjadruje. Ľudia si uvedomili, že sú súčasťou tejto krajiny a že ju tvoria takisto, ako ju tvoria politici alebo inštitúcie. Toto určite považujem za veľmi dôležitú zmenu.
Samozrejme, prináša to so sebou aj negatívne dôsledky, keď v kombinácii s internetom a sociálnymi médiami sa mnoho ľudí dopúšťa, možno aj nevedome, toho, že šíria nepravdy alebo informácie, ktoré môžu byť pre niekoho nebezpečné. Myslím, že to je výzva, s ktorou sa musíme vyrovnať. Ten záujem a participácia na veciach verejných je oveľa väčšia, ale ešte stále sa musíme naučiť, ako spoločnosť máme v tých informáciách hľadať to, čo je založené na faktoch a to, čo je manipulácia.
Kde by podľa vás bolo Slovensko, ak by nedošlo k tejto tragédii?
My si často hovoríme, že ich smrť je niečo, čo už nezmeníme, ale nemôžeme dovoliť, aby ich smrť bola zbytočná. Ak by sa to nebolo stalo, je pravdepodobné, že by tá politická mapa vyzerala inak, podobne, aká bola predtým. Je veľmi pravdepodobné, že mnoho ľudí, ktorým už boli dokázané rôzne závažné zločiny, korupčné škandály, prepojenia na organizovaný zločin, že by naďalej pôsobili na súdoch, prokuratúre, vo verejných funkciách s naozaj veľkou mocou. Myslím si, že takáto očista by sa neudiala nebyť tej vraždy.
Nám v iniciatíve nešlo iba o politické zmeny. Snažili sme sa priniesť kultúru a slušnosť do verejného diskurzu. Zároveň aj to, aby ľudia rozmýšľali konštruktívne, aby boli solidárni, aby vedeli rešpektovať iné názory. Aj preto na našich zhromaždeniach vystúpili ľudia s rôznym pozadím, mnohokrát ľudia, s ktorými ja nesúhlasím, ale musia mať právo sa vyjadriť.
Bohužiaľ, vidíme to, že ešte stále, aj podľa výsledkov volieb, tu prevláda populizmus v politike. Ešte stále spoločnosť dokáže naletieť sladkým sľubom, ktoré potom ostanú často nenaplnené a z toho pramení frustrácia a prerušujú sa priateľstvá kvôli politickým preferenciám.