Rádioamatérstvo je netradičný šport, ktorý má vo svete niekoľko tisíc stúpencov. Jeho vyznávači sa dorozumievajú skratkami, ktoré kedysi používali telegrafisti. Dnes majú dokonca svoj sviatok. V kalendári je totiž 18. apríl označený ako Svetový deň rádioamatérov.
Prvý prenos hovoreného slova zrealizoval presne pred 112 rokmi slovenský kňaz Jozef Murgaš, ktorý pôsobil v USA. Spojil starostov dvoch miest – Scrantonu a Wilkes barru, ktorí sa hlasom aj pozdravili. Práve tento rozhovor spôsobil obrovský rozmach rádií po celom svete. Dokonca bola prijatá aj prvá legislatívna úprava.
„Všetky štáty si uvedomili, že rádio je úžasná sila a v Amerike bol v tomto roku prijatý zákon pod názvom Radio actorom. Upravovalo legislatívne komerčné vysielanie, ale aj nekomerčné, ktoré dneska nazývame skôr rádioamatérske vysielanie,“ uviedol rádioamatér Stano Uličiansky.
Týmto sa zadefinovalo, že keď niekto dostal povolenie, tzv. rádioamatérsku licenciu, mohol za určitých podmienok vysielať, napríklad ako hobby alebo na vedecké účely. Takto to funguje dodnes a presne takto poznáme rádioamatérov po celom svete.
Keďže rádioamatéri ešte len začali fungovať, úrady im v tom čase dali vlny, kratšie ako dvesto metrov, ktoré sa považovali za neužitočné. Rádioamatéri získali vlny 160, 80, 40, 20 či 10 metrov, ktoré používajú dodnes.
Majú svoju značku
V súčasnosti má každý rádioamatér vlastnú kontestovú značku, pod ktorou súťaží. Rádioamatérstvo je totiž šport. Vladimír Ludrovský, ktorý je predseda rádioklubu OM3 VSŽ, má značku Oskar Majk Zero Majk. Pod týmto volacím znakom sa snaží vysielať vo svete a robiť dobré meno našej republike.
Aj každý štát má svoj výsostný znak. Napríklad slovenské lode, lietadlá, vysielačky majú výsostný znak Otakar Mária, medzinárodne je to Oskar Mexiko. Každá stanica, ktorá vyšle takýto znak, pochádza zo Slovenska.
„V rámci Slovenskej republiky ďalej máme delenie podľa krajov a okresov. Čiže, keď je to stanica so značkou Otakar Mária Jednotka, tak vieme presnejšie určiť lokalitu užívateľa vysielačky,“ vysvetlil predseda rádioklubu OM3 VSŽ Vladimír Ludrovský.
Ako ďalej poznamenal, starší rádioamatéri využívajú ešte označenie z bývalého Československa, teda číslicu tri. Aj on je držiteľom takejto licencie, čiže má volaciu značku Otakar Mária tri Tomáš Viliam Mária.
Určujúci je greenwichský čas
Vladimír mal dokonca možnosť preklopiť si volací znak na OM8, čo symbolizuje, že je z Košického kraja. Nakoniec tak neurobil a ostal pri svojej pôvodnej značke, pod ktorou ho pozná celý svet. Podľa prvých znakov vraj viete zistiť aj to, ktorú stanicu idete vyhľadávať.
„Ak vnímate nejakú stanicu a dá vám v medzinárodnom volaní Alfa Florida, tak viete, že je to trebárs niekto z Kalifornie. Ak tam je Tomáš Adam, tak je to Turek. V medzinárodnom volaní trebárs Hotel Alfa znamená Maďarsko,“ prezradil radioamatér Vladimír.
Rádioamatéri sa doma so svojimi súkmeňovcami dorozumievajú podľa vlastných pravidiel. V medzinárodných vlnách však fungujú podľa medzinárodných volacích znakov. Používajú aj takzvaný greenwichský čas, ktorý funguje pod skratkou UTC.
„Podľa toho si evidujeme nejaké spojenia, ktoré robíme. Aby sme vedeli, v ktorom čase sme ju urobili. Lebo každý má iný čas. Posunutý v rámci 24-hodinového východu a západu slnka. Ale tento greenwichský čas je pre nás smerodajný,“ upresnil Ludrovský.
Na základe tohto času robia rádioamatéri na celom svete spojenia, prípadne sa začínajú a končia preteky. Rádioamatérske súťaže môžeme dokonca rozdeliť na lokálne, krajské, európske, 24-hodinové a 48-hodinové.
Vymieňajú si lístky
Pokiaľ ide o medzinárodný kontest, musíme brať do úvahy, že zem sa točí. Všetci súťažiaci musia mať rovnaký čas, a preto sa medzinárodné súťaže vypisujú na 48 hodín. V rámci nich sa súťažiaci rozhodne, aký pretek chce ísť a súťaží v tom, koľko spojení nadviaže v tomto časovom limite. Každý pretek má ale rôzne podmienky.
Buď zbierate všetky volacie znaky, ako je OeM Slovensko, F Francúzsko a DL Nemecko, alebo je to súťaž v rámci amerických kontestov, kde zbierate štáty. To samozrejme robievajú rádioamatéri aj nesúťažne. Medzi sebou si potom na pamiatku, aj ako dôkaz, vymieňajú korešpondenčné lístočky.
„Ak to spojenie zrealizujete, je jasný aký bol dátum, aká bola frekvencia, je tam správa o počuteľnosti, no a na záver by to malo končiť nejakou formou papierového potvrdenia, pre laikov, by to malo byť ako korešpondenčný lístok. Korešpondenčný list pošleme do centrály u nás v Bratislave a odtiaľ sa to expeduje do jednotlivých zemí rádioamaterskou poštou,“ ozrejmil nadšený rádioamatér.
Tieto QSL lístky môžete posielať aj klasickou poštou, ale musíte vypísať odpovednú obálku, prihodiť nejaké peniaze na známku a zaslať to rádioamatérovi z opačného kúta sveta.
Zbiera americké oblasti
Keď prebieha spojenie so vzácnou stanicou, malo by byť čo najkratšie. Niekedy to trvá jednu sekundu. Väčšinou je to vetička Počujem ťa dobre, ktorá ale v jazyku rádioamatérov znie päť deväť. Takýchto „slangov“ majú rádioamatéri viacero. Ide o skratky, ktoré používali kedysi aj telegrafisti.
„Pre námornú, leteckú a podobné služby sa vytvoria takzvané Q kódy. Tromi písmenkami sa niečo povie. Napríklad QTH znamená, že kde je vaše stanovisko. Keď poviem, že QTH Košice, znamená to, že moje stanovisko sú Košice. QRV znamená, že som pripravený vysielať. QSCL znamená, že som pripravený prijímať,“ vysvetlil Uličiansky.
Takýto žargón je dobre známy medzi rádioamatérmi a nie bežnými smrteľníkmi. Zaujímavosťou však je, že medzi rádioamatérmi sa nájde aj niekoľko žien. Keď sa objavia na frekvenciách, pôsobia na ostatných ako magnet. Rádioamatér Vladimír Ludrovský má ale vyššie ciele, než sa spojiť s nežnejším pohlavím. Jeho snahou je získať všetky americké oblasti.
„To je môj motív, prečo si k vysielačke sadám, plním ten maratón, ktorý je u mňa niekoľkoročný. Je to môj životný sen, ktorý by som chcel dosiahnuť. Čo najviac ostrovov sveta, aj keď viem, že tam nikdy nepôjdem. Ale môžem povedať, že ako jeden z mála Slovákov mám spojenia z takých zemí, o ktorých sa ľuďom ani nesnívalo,“ uzavrel Ludrovský.
Autor: SILVIA KARASOVÁ, TV KOŠICE