Veľa ľudí mi zvykne hovoriť, že mať cestovateľské sny vo vlastnej krajine sa nedá. No ja ich mám celý zoznam a teším sa, že Bardejov, ktorý bol jedným z mojich najväčších cestovateľských snov, som si už splnil. Toto mesto sa podľa mňa oplatí navštíviť už len pre to, že tam aj obyčajná prechádzka stojí za to.
Na bardejovské námestie je to z autobusovej stanice približne 10 minút pešo, takže dostať sa tam nie je vôbec problém. Ja som šiel tak pocitovo za vežou kostola, ktorá ma na toto námestie aj doviedla. Napriek tomu, že rozlohou nejde o veľké námestie, tak možno aj vďaka svojim menším rozmerom má o to jedinečnejšiu atmošku. Na Slovensku máme viacero zaujímavých a jedinečných námestí, a aj toto bardejovské patrí do tejto skupiny. Dokonca je od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového kultúrneho dedičstva Unesco.
Čo všetko na tomto námestí nájdete?
Už na prvý pohľad ma na tomto námestí zaujali meštianske domy, ktorých je tam celkom pekný počet. V jeho strede sa zas nachádza goticko-renesančná budova radnice zo začiatku 16. stotočia. V radnici v súčasnosti nájdete expozíciu Šarišského múzea, ktorá sa venuje dejinám mesta a pozrieť si ju môžete za dve ečka. Čo mňa trošku na Bardejove prekvapilo je to, že v niektorých múzeách či galériách som si musel doplácať k vstupnému za fotenie. Túto stratégiu som veľmi nepochopil, hlavne, keď je výška príplatku za fotenie rovnaká či dokonca vyššia ako samotné vstupné.
Asi tou najväčšou pamiatkou bardejovského námestia je Bazilika sv. Egídia. Táto bazilika patrí podľa mňa k tým najkrajším gotickým kostolom na Slovensku. Tu však opäť nastal tak trochu problém so vstupným, teda minimálne ja som to veľmi nepochopil. Pretože sa platí 1,50 € za vstup do kostola a osobitne 1,50 € za vstup na vežu v prípade, že si potrebujete kúpiť normálny lístok. Celé to vyberanie vstupného do kostolov mi tiež veľmi nesedí.
Napriek tomu som si však vstupné zaplatil a šiel si pozrieť námestie aj z veže tohto kostola. Len upozorňujem, že schody, ktoré vedú hore na vežu sú celkom náročné a nebolo mi dvakrát všetko jedno. A aj moja rýchlosť bola čoraz pomalšia, čím som bol vyššie. Tiež som celý čas v hlave riešil aj to, čo sa stane, keď sa s niekým stretnem na pol ceste na schodoch. Schody sú totiž tak úzke, že obísť sa s ďalším človekom musí byť celkom boj. Výhľad z veže je však naozaj neskutočný a doslova čarovný.
Socha kata na námestí
Okrem týchto pamiatok sa na námestí nachádza aj socha kata so sekerou. A je asi dosť vyhľadávanou atrakciou, lebo som tam videl fotiť sa nejedného človeka. Len som doteraz veľmi nepochopil, čo je super na tom mať fotku s hlavou pod jeho sekerou.
Bardejovské námestie je miestom, kde som stratil pojem o čase a vôbec sa mi odtiaľ nechcelo odísť. Ak ešte náhodou nemáte tip na najbližší výlet, tak skúste navštíviť práve toto mesto.
Autor: RADO HOPPEJ