Aj na tieto otázky nám odpovedali odborníci z UPJŠ v Košiciach.
Slovensko netrápi len pandémia koronavírusu, ale aj krízy vo vláde, oslabenie dôvery v justíciu a prokuratúru či takzvaná vojna v polícii. Aj na tieto problémy poukázala prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej Správe o stave republiky. Podľa Alexandra Onufráka z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach bola vyvážená a adresná:
„Poukázala aj na nepriehľadnú situáciu v bezpečnostných zložkách štátu, kedy hovorila o tom, že jednotlivé zložky štátu namiesto toho, žeby spolupracovali, skôr ako keby jedni vyšetrovali druhých, druhí vyšetrujú tretích, tretí vyšetrujú prvých. Opäť občan ako keby mal v tomto už aj tak dosť zložitom a komplikovanom svete, kedy množstvo ľudí prichádza o prácu, rieši problémy, nedajbože, ešte možno úmrtia príbuzných, ktorí boli v nemocniciach na COVID oddelení, a zrazu ešte riešia, ako môžeme veriť súdom, policajtom, prokuratúre, keď jedni zbroja proti druhým.“
Spoločnosť je polarizovaná viac ako kedykoľvek predtým. Okrem iného prispela k tomu politická debata, ktorá aj podľa prezidentky klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Slovensko potrebuje stabilitu. Niektoré politické strany však uprednostňujú rast volebných preferencií pred dobrom krajiny.
„V spoločnosti dominuje strach a hnev, ktorý netvorí, ale ničí, pričom ničí predovšetkým medziľudské vzťahy, ale v konečnom dôsledku zničí aj tvorcu. V čase, kedy národ by sa mal zomknúť, ako keby niektorým táto situácia vyhovovala a namiesto spájania, robenia kompromisov, povzbudzovania sa, skôr majú pocit, že čím horšie, tým lepšie pre nich a preferencie sú pre nich oveľa dôležitejšie ako spoločenské blaho,“ doplnil Onufrák.
§ 363
Búrlivé reakcie vyvolali aj rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý využitím paragrafu 363 zrušil obvinenia bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi či finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi. Sergej Romža z Katedry trestného práva Právnickej fakulty UPJŠ vysvetlil, že ide o mimoriadny opravný prostriedok zrušovania právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom:
„Laická verejnosť, samozrejme, vníma len to, že mediálne nejakým spôsobom sú prezentované tieto rozhodnutia ako sporné, nebodaj, nezákonné. Dovolím si subjektívne konštatovať, že ide o vysoko odborne erudované rozhodnutia, ktoré boli precízne odôvodnené, aj jednotlivé parciálne otázky, ktoré boli riešené v rámci týchto zrušujúcich rozhodnutí, boli kvalifikovaným spôsobom odôvodnené, vyargumentované.“
Vládna koalícia vytvorila pracovnú skupinu pre obnovu dôvery v právny štát. Jednou z navrhovaných zmien zákona by oklieštila niektoré kompetencie generálneho prokurátora vrátane paragrafu 363. Podľa Romžu to nie je najlepšie riešenie:
„Rozsah kompetencií, jednotlivé prípady, v ktorých sa môže uplatniť práve paragraf 363, je absolútne vyhovujúci a prešiel určitou evolúciou. Nazdávam sa, že úlohou prokurátorov, ergo generálneho prokurátora je naprávať akúkoľvek nezákonnosť, ktorú zistia v priebehu prípravného konania a na to slúži ako veľmi účinný a efektívny prostriedok práve paragraf 363.“
Úlohou generálneho prokurátora je naprávať aj prípadné pochybenia podriadených prokurátorov. Z tohto dôvodu musí mať priznané kompetencie a prostriedky výkonu takéhoto dozoru na zachovanie zákonnosti vrátane paragrafu 363.