O povinnej predškolskej dochádzke sa začalo hovoriť hlavne ako o pomoci pre deti zo sociálne slabších rodín. Tento krok má mnoho zástancov, no samozrejme aj odporcov.
Tento rok by mal v školstve priniesť zmenu v podobe povinnej predškolskej dochádzky, ktorú by mali podľa návrhu ministerky školstva Martiny Lubyovej absolvovať všetky deti. Povinnosť absolvovať predškolskú prípravu by bola zaradená rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky. Na presadenie tejto zmeny by bola nutná novelizácia príslušnej legislatívy. O téme už diskutovala ministerka aj so splnomocnencom vlády Slovenska pre rómske komunity Ábelom Ravaszom.
„Od realizácie tohto kroku očakávame lepšie začlenenie detí najmä z marginalizovaných komunít do vzdelávacieho procesu. Na implementáciu zmeny však bude potrebná novelizácia príslušnej legislatívy. Predchádzať tomu budú musieť aj intenzívne rokovania so zástupcami miest a obcí ako zriaďovateľmi materských škôl, nakoľko realizácia tohto kroku bude mať napríklad vplyv na ich rozpočet,“ informovala Renáta Vitková z odboru komunikácie a protokolu ministerstva školstva.
Návrh má ale aj svojich odporcov, či už v radoch matiek, ktoré majú pocit, že je siahnuté na ich práva starať sa o dieťa, alebo aj v radoch politikov. „Povinná predškolská výchova je zásahom do slobody výberu všetkých rodičov. Zákony majú byť prospešné celej spoločnosti a nemajú byť prijímané pre jednu skupinu obyvateľstva, v tomto prípade kvôli neprispôsobivým,“ vyjadrila sa k tejto téme členka predsedníctva KDH Miroslava Szitová.
Podľa psychologičky Beáty Ráczovej z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika by mala byť povinná predškolská dochádzka pozitívnou zmenou. Hlavnú výhodu vidí v príprave na odlúčenie od rodiča, ktorému bude musieť dieťa čeliť pri nástupe do školy. Faktu, že návrh je smerovaný hlavne na deti zo sociálne slabších rodín, si je vedomá.
„Deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, nechodia do škôlky z rôznych dôvodov, no najčastejšie z dôvodov finančného charakteru. Takéto deti sú pri nástupe do školy mnohokrát zmätené a učitelia strávia veľa času tým, že sa ich snažia začleniť do kolektívu,“ povedala Ráczová.
Psychologička vidí výhody aj v nácviku zručností, ktoré bude dieťa v škole potrebovať. „Deti by pri nástupe do školy mali mať základné návyky, aby sa vedeli dobre adaptovať na školu. Predškolská príprava by mala spočívať v nácviku jemnej motoriky a grafomotoriky, ktorá je predprípravou na písanie. Dieťa nemusí vedieť čítať pred nástupom do školy, ale má byť pripravené na to, aby vedelo pracovať s knihou, fungovať v kolektíve a rešpektovať autority,“ dodáva Ráczová.
Materskú školu Hrebendová 5 v Košiciach navštevujú výlučne rómske deti. Do škôlky sa snažia primárne umiestňovať päť a šesťročné deti, ak ale vidia záujem zo strany rodičov, prijímajú aj mladšie deti. Kapacita škôlky stúpa a momentálne má rozostavaný ďalší pavilón, v ktorom by mali vzniknúť k momentálnym ôsmim ďalšie dve triedy. Ak bude predškolská dochádzka povinná, škôlka by musela prestať prijímať mladšie deti, ale kapacitne by ročnú povinnú predškolskú dochádzku podľa riaditeľky Anny Klepáčovej zvládla.
„Pri deťoch zo sociálne slabších skupín je najdôležitejšie, aby sa v škôlke naučili systémovosti a zvykli si, že do škôlky musia chodiť každý deň. Snažíme sa im vštepiť základné návyky aj vedomosti, ktoré by dieťa malo mať pri nástupe do školy. Aj vďaka tomu sa deťom z našej škôlky darí aj na nerómskych školách,“ povedala riaditeľka Klepáčová o škôlke.
Riaditeľka priznáva, že častým dôvodom, prečo rodičia na Luníku IX nedajú deti do škôlky, sú práve financie. Škôlka sa snaží s týmto problémom bojovať kreatívnym spôsobom. „Naša škôlka je známa maľovaním. Je to jednak činnosť, ktorá rozvíja ich kreativitu a jednak sú pri tom nútené komunikovať a snažiť sa zamyslieť nad svetom okolo nich. Tieto obrazy potom putujú rôznym ľuďom, ktorých to osloví a niekedy sa ľudia sami ozvú, či nemáme nejaké obrazy, ktoré im vieme ponúknuť. Z financií za obrazy vieme následne deťom platiť školné,“ hovorí o situácii v škôlke riaditeľka.
Problém, ktorý vidia mnohé matky v odlúčení dieťaťa od rodiča, podľa psychologičky Ráczovej nie je až taký závažný. „Dieťa by okolo piateho roku života už malo byť relatívne emocionálne osamostatnené, čiže by malo určitú dobu vydržať bez matky. Samozrejme existujú aj výnimky, kedy sú deti prehnane senzitívne a toto odlúčenie ťažko zvládajú. Pre takéto dieťa môže byť aj nástup do školy problémom a ak nemalo možnosť absolvovať predškolskú prípravu, ten šok môže byť len väčší. Takisto môže ísť o príliš citlivú reakciu matky, ktorá v dieťati vyvolá pocit, že do škôlky nepatrí,“ objasnila Ráczová.
„Ak majú niektoré matky pocit, že im je týmto spôsobom odopierané právo starať sa o ich dieťa, mali by existovať výnimky, v ktorých by matka mohla dať posúdiť svoje dieťa odborníkom. Psychológ by mal byť schopný posúdiť, či je dieťa zrelé na školu. Takáto možnosť by mala byť, hlavne na začiatku povinnej predškolskej dochádzky, otvorená,“ uzavrela psychologička Ráczová.
Ak sa ministerke školstva Lubyovej podarí presadiť návrh na zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, bude Slovensko čakať rozsiahla novela legislatívy a takisto dobudovanie a rekonštrukcia materských škôl, aby kapacitou pokryli všetky deti, ktoré by mali byť od roku 2019 súčasťou povinnej predškolskej dochádzky.
Autor: MARTIN MAJDÁK