O jeho triumfe rozhodlo len šesť hlasov.
Lukáš Macák je novozvoleným starostom obce Čečejovce, ktorá sa nachádza v okrese Košice - okolie. Vyštudovaný politológ vstupoval do komunálnych volieb ako nezávislý kandidát. O jeho víťazstve napokon rozhodlo len šesť hlasov.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post starostu obce Čečejovce?
„Bolo to možno pred desiatimi rokmi. Ja som mal vtedy asi nejakých šestnásť, sedemnásť rokov, keď som prvýkrát zorganizoval pre našich obyvateľov ples. V tom čase som sa začal pohrávať s tou myšlienkou, že začnem nejako verejne pôsobiť alebo robiť niečo pre obyvateľov. Mňa ako mladého človeka to veľmi nadchlo. Blížili sa komunálne voľby, mal som osemnásť rokov, tak som prvýkrát kandidoval, vtedy neúspešne z pochopiteľných dôvodov. Veď tí ľudia ma vôbec nepoznali, bol som až príliš mladý. Myslím si, že v tom čase, pred ôsmimi rokmi, dopyt po mladých ľuďoch v politike nebol až taký, ako je dnes. Dnes je to iný level, takže v tom čase som sa tak rozhodol aj z toho dôvodu, že som videl potenciál obce a každým rokom som videl väčšie možnosti, ako by sa mohla rozvíjať. Nebolo to tak, že v tom mladom veku, v tých osemnástich, som si povedal, že idem kandidovať na starostu o osem rokov, ale začalo ma to baviť, a to bol krok za krokom. Nebolo to niečo také, že hneď, ale postupne som začal chodiť medzi starostov okolitých obcí, navštívil som obce v Maďarsku, na východnom Slovensku. Bolo to permanentné štúdium, permanentné vzdelávanie. Hľadal som možnosti, čo vieme implementovať do našej obce, lebo nie všetky nápady, ktoré majú iní starostovia, sa dajú dať do našej obce.“
Ako u mladého človeka rastie túžba zapojiť sa do komunálnej politiky?
„Musí mať rád predovšetkým tú obec, odkiaľ pochádza. Ja ju mám veľmi rád, mám rád obyvateľov, je to také prirodzené. Trošku ma trápi to, že mladí ľudia vo všeobecnosti nemajú záujem o politiku, ale ešte viac nemajú záujem o komunálnu politiku. Ich nezaujíma, odkiaľ pochádzajú, čo sa v tej obci alebo v meste deje. Študujú vo veľkých mestách, študujú v zahraničí. Bežne sa stretávam so svojimi rovesníkmi, ktorých to totálne netrápi, čo sa tam deje a neuvedomujú si, že raz si založia rodiny a prídu pravdepodobne späť bývať do tej obce a vtedy zistia, že tam nemajú nejakú infraštruktúru, nemajú ihrisko pre svoje dieťa. Hlavne to bola láska k tej obci a k tým obyvateľom ako takým.“
Študovali ste niečo, čo vám pomôže v tejto funkcii?
„Trošku mi je ľúto, že čo sa týka štúdií na univerzite, ja som študoval politológiu, tak sme veľmi málo preberali komunálnu politiku. Problém je aj ten, že mladí ľudia, ktorí buď študujú na vysokých školách, alebo študujú niečo podobné, tak dokonca nepoznajú kompetencie. Štúdium bolo skôr samoštúdium, než univerzitné. Tým, že ja som chodil po tých obciach, starostovia si našli čas na mňa, na nejakého mladého chalana a porozprávali mi o tom, čo ako robili. Potom, samozrejme, odborné publikácie, ktoré sa venujú samospráve, zákonom o obecnom zriadení. Chodieval som na týždeň na internát, ale vždy som riešil tie obecné veci. Bol som aj na erazme v Budapešti, a preto som si vybral aj Budapešť, že jednak mám rád to mesto, ale aj to, že je tri hodiny vlakom ku nám domov, takže vždy, keď som potreboval niečo riešiť v obci alebo som organizoval nejakú akciu, tak som mohol na víkend prísť alebo aj počas týždňa rýchlo sadnúť na vlak a prísť ku nám domov.“
Na akých pilieroch ste postavili svoju predvolebnú kampaň?
„Kampaň som mal veľmi jednoduchú. Aj z toho dôvodu, že sme boli len dvaja kandidáti, takže ja som sa nepotreboval nejako zviditeľňovať, obyvatelia ma poznali. Mal som jednoduché letáky. Ja som sa spoliehal na to, že poznajú moju prácu doteraz, čo som robil. V lete som robil tábor pre naše decká z obce a to sa v obci rozšíri, čo ten človek robí. Predtým to boli akcie každým rokom, niečo som robil, do niečoho som sa zapájal, takže to nebolo vyslovene také, že som sa objavil a idem. Ďalšia vec, čo mne pomohlo, myslím si, že bolo aj to, že pevne som si stál za tým. Ja som oznámil kandidatúru niekedy na prelome apríla až mája. Neriešil som, kto ide kandidovať, kto nejde kandidovať, tie predvolebné špekulácie. Samozrejme, pred tým oznámením som si zistil, ako ma podporujú potenciálni poslanci, takže tam som získal podporu. Pýtal som sa ľudí, čo na to hovoria. Vedel som, že dopyt po mladom starostovi je v našej obci, to bolo cítiť z rozhovorov. Možno nečakali, že práve 26-ročný, možno si predstavovali mladého 35-ročného. Tí starší poslanci ma podporili. Makal som na tom, čo sa týka tých kompetencií, ovládal som to. Kampaň bola vyslovene pozitívna. U nás v obci boli ešte dosluhujúcim starostom rozbehnuté skvelé projekty, takže tieto chcem dokončiť. Samozrejme sa zamerať predovšetkým na rozvoj, zveľadenie verejného priestoru, ktorý je u nás veľmi nedostačujúci od zelene, až cez oddychové zóny, ktoré treba dať dokopy a to chcem aj svojpomocne vďaka obecnej firme. Čo sa týka infraštruktúry, tak nám chýba kanalizácia, čo na takú veľkú obec je vehementne potrebné. To sú také základné piliere, a, samozrejme, ono sa to nedá doslovne v tejto sfére plánovať, pretože výzvy na rôzne fondy a dotácie sú z roka na rok, a to človek nevie naplánovať. Ešte máme z čoho čerpať, kým sú k dispozícii eurofondy.“
Kam budú smerovať vaše kroky teraz po zvolení do funkcie? Čo prvé chcete urobiť možno aj do konca kalendárneho roka?
„Bežia nám tri projekty, tieto potrebujem dokončiť. Máme tam rozšírenie kapacity materskej školy, takže to budeme realizovať ešte ďalší rok. V prvom rade je príprava na rozpočet. Samozrejme, ešte pred zložením sľubu sa stretnem aj s poslancami na pracovnom rokovaní. Samozrejme, bude tá ustanovujúca schôdza. Uvidím, čo nám dovolí rozpočet, s čím prídu aj poslanci. Samozrejme, tie základné veci, to chcem, aby už možno za pol roka cítili obyvatelia, že sa tu niečo zmenilo, a to je väčšia informovanosť. Chcem spustiť SMS notifikácie, obnoviť vydávanie novín a viac otvoriť úrad. Mne sa páči nápad, realizoval ho už teraz dosluhujúci starosta na Krásnej, takzvané starostovské soboty, tak chcel by som niečo také spustiť aj u nás. Zamerať sa na tie verejné priestranstvá a zeleň, a, samozrejme, uvidíme podľa výziev. Ak bude nejaká výzva, ktorá nám bude sedieť a poslanci budú ochotní sa do nej zapojiť, tak pôjdeme do nej.“
Ako ste prežívali volebnú noc, keď ste čakali na výsledky?
„Prežíval som ju veľmi nervózne aj z toho dôvodu, že sčítavanie hlasov prebiehalo dosť dlho. Ja som sa výsledok dozvedel až o 0.30 hod. Bol som veľmi nervózny z toho dôvodu, že som mal neustále zapnuté správy a keď som videl, že Žilina, Prešov, Humenné už majú sčítané hlasy a malé Čečejovce stále nič. Bol tam problém ten, že bolo aj málo členov komisie, mali sme len jeden okrsok. Ďalší dôvod bol ten, že som vyhral len o šesť hlasov, takže to bolo veľmi tesné a potrebovali to prepočítať, aby to, samozrejme, sedelo. Nepripravoval som žiadnu volebnú noc, lebo som nečakal, že by som vyhral. Dosluhujúcemu starostovi som povedal do očí, že pre mňa je favoritom. Ja som išiel do kampane pozitívne, ja som proti nemu ani nebojoval, lebo som mladý človek. Mám život pred sebou, takže mohol by som tieto štyri roky robiť aj inú prácu, kde by som sa mohol rozvíjať, ale asi Pán Boh to tak chcel a to tak vyšlo a ja sa teším tomu, že môžem svoje myšlienky už teraz realizovať a hlavne, že som vzorom pre mladých ľudí. Nech sa neboja ísť za svojimi cieľmi. Zažil som veľmi veľa prekážok a podkopávaní a faciek skrz ten život v obci, pokiaľ sa človek dopracuje do niečoho takého.“
Ako reagovala vaša rodina a známi?
„Veľmi sa potešili. Rodičia sa tiež veľmi potešili, ale majú aj obavy, že ako to bude teraz, lebo oni nerozumejú fungovaniu obce, ale celá rodina sa tešila. Veľmi som to videl na svojej babke, že ona sa asi najviac tešila, ale u nej som videl veľmi úprimnú radosť, lebo mne pred dva a pol rokmi zomrel dedko a on bol tiež niekedy poslancom a bol aktívnym človekom v našej obci. Ja som aj toto víťazstvo venoval jemu, lebo keď ešte žil, tak ja som mu sľúbil, že budem všetko robiť pre to, že raz budem starostom. Dúfam, že sa zhora na mňa pozerá, usmieva sa a je hrdý na mňa, že som to už teraz dokázal, lebo on mi dal základ, čo sa týka hlavne správaniu sa k ľuďom, mať úctu voči každému bez rozdielu veku, mať diplomatický, kompromisný pocit, vedieť aj tie problémy riešiť takou diplomatickou cestou.“
Aké sú vaše najväčšie vízie na najbližšie štyri roky?
„Chcem, aby obec vyzerala lepšie za štyri roky, hlavne verejný priestor. Aby sa ľudia v obci cítili dobre, aby sa im tam kvalitne žilo, takže aj kultúrne podujatia, celý ten sociálny a komunitný život, aby začal rásť skrz podporu združení, ktoré pôsobia v našej obci. Obec im musí pomáhať. Mať záujem o každú vekovú kategóriu v obci. Napriek tomu, že som mal veľmi veľa voličov aj z radu dôchodcov, tak možno tí dôchodcovia sa boja, že teraz mladý sa o nich nebude zaujímať, ale to je nezmysel. Dobrý starosta je ten, ktorý podá ruku čo najviac ľuďom bez ohľadu na vek. Ja chcem znova robiť detský tábor pre mladých alebo zájazd pre seniorov.“
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ