HistoricKE s nadšením sleduje aktivity Gotickej cesty. Tento zaujímavý projekt spája a prináša širokú verejnosť i odborníkov z rôznych odborov, od architektúry až po dejiny umenia, do regiónu Gemer, mimoriadne bohatého na autenticky zachované kultúrne dedičstvo. Celoročne pripravuje množstvo zaujímavých podujatí. V nadväznosti na udelenie značky Európske dedičstvo súboru nástenných malieb v 12 kostoloch Gemera a Malohontu vyhlásili Banskobystrický a Košický kraj rok 2023 ako Rok nástennej maľby.
August sa bude niesť v znamení výnimočných a zaujímavých podujatí kultúrneho, poznávacieho i vzdelávacieho rázu, ktoré organizujú spomenuté samosprávne kraje, kultúrne inštitúcie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti a ďalšie organizácie a občianske združenia, ktorým záleží na hodnotnom odkaze nástenných malieb kostolov Gemera a Malohontu. Už tento víkend v sobotu (5.8.) – a aj ďalšie soboty počas augusta – bude z Košíc vypravený mikrobus do kostolov Štítnického okruhu s odborným sprievodcom. Podrobnosti o ňom nájdete na stránke Gotická cesta.
Hlavné podujatie sa bude konať dňa 12. augusta. Šesť gotických kostolov rožňavského okruhu – katedrála v Rožňave a kostoly v Lipovníku, v Krásnohorskom Podhradí, v Henckovciach, vo Vyšnej Slanej, v Dobšinej a technická pamiatka huta Etelka bude mať otvorené brány a bude podávaný odborný výklad pre návštevníkov v čase od 10.00 do 17.00 hod.
V dnešnom článku prinášame aspoň niekoľko zaujímavosti z kostolov, ktoré budete môcť vzhliadnuť.
Najstarším chrámom v tomto okruhu je Kostol sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku. Bol postavený už na prelome 12. a 13. storočia pravdepodobne ako súčasť kláštora. Loď kostola je románska, z južnej strany je prezentované pôvodné murivo a románske okná. V gotickom presbytériu od roku 2020 Peter Koreň a Juraj Gregorek postupne odkrývajú a reštaurujú fresky christologického cyklu: umývanie malého Ježiška, poklona troch kráľov, posledná večera, modlitba v Getsemane, Judášov bozk, teda zajatie Ježiša a Ježiš pred Pilátom. Ďalšie výjavy sú ešte ukryté pod neogotickou vrstvou.
V roku 2002 boli v presbytériu evanjelického kostola v Dobšinej objavené a následne reštaurované maľby, ktorých rozsah a úroveň sú dôkazom prosperity mesta v neskorom stredoveku. Reštaurátorov najviac zaujala postava svätice v zelenom habite na vnútornej strane víťazného oblúka, oproti svätému Hieronymovi. Keďže Hieronym je jedným z najvýznamnejších učiteľov cirkvi, bolo jasné, že aj sväticu v zelenom si Dobšinčania vysoko ctili. Ide o sv. Hildegardu z Bingenu, ktorej kult sem priniesli baníci z Nemecka. Bola to abatiša, mystička, vizionárka, spisovateľka, botanička, ľudová liečiteľka, poetka a autorka textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. A toto je jej jediné zobrazenie na Slovensku.
Na prvý pohľad je nenápadný, no v kostole v Henckovciach je čo objavovať. Kostol pôvodne patril k zaniknutej obci Hermanovce, ktorá bola vo svahu nad ním. Kostol je zasvätený Všetkým svätým, pôvodne však bol pravdepodobne sv. Štefanovi. V ostatných rokoch v ňom prebieha citlivá pamiatková obnova s cieľom zachovať maximum jeho autenticity: má novú šindľovú krytinu a odkvapy a tiež zreštaurovanú časť malieb v interiéri. Vo svätyni je nástenná maľba Jóba s priateľmi z čias, keď bol kostol evanjelický. Výjav je inšpirovaný grafickým listom z prvého vydania Lutherovej biblie, v lodi je freska boja sv. Juraja s drakom a ornamentálne motívy tulipánov a granátových jabĺk inšpirované z Osmanskej ríše. Je obohnaný protitureckým obranným múrom zo 17. storočia.
V Krásnohorskom Podhradí objavili pri obnove kostola v 80. rokoch fresku sv. Štefana, sv. Imricha a sv. Ladislava. Všetci traja sú zobrazení s korunami, aj keď Štefanov syn Imrich na trón nenastúpil. Tento gotický kostol postavili na začiatku 14. storočia, neskôr bol viackrát stavebne upravovaný. Okrem fresky sa z gotického obdobia zachovalo pastofórium, ktoré bolo neogoticky doplnené, lomený víťazný oblúk a presbytérium so sieťovou rebrovou klenbou. Podhradský kostol slúžil ako rodový kostol Andrássyovcov, pánov Krásnej Hôrky.
Pri prestavbe v roku 1895, na ktorú prispel Dionýz Andrássy, okná stredovekej svätyne dostali nové farebné vitráže s postavami sv. Františky Rímskej a sv. Dionýza biskupa (patróni Dionýza Andrássyho a jeho manželky Františky). Interiér kostola bol vybavený novými oltármi v novogotickom slohu. Gotické jadro má aj hrad Krásna Hôrka, z obdobia stredoveku sa na ňom zachovali niektoré murivá, klenby a kamenosochárske prvky. Hoci hrad bude v lete ešte zatvorený, kostol Všetkých svätých bude v tento deň (12. augusta) sprístupnený.
V starobylej baníckej obci Vyšná Slaná sa kedysi dobývalo a spracovávalo striebro, meď i železo. Na prelome 15. a 16. storočia v nej v neskorogotickom slohu postavili kostol, ktorý zaujme jedným z najkrajších barokových oltárov na Gemeri. V strede oltára z roku 1743 je reliéfne znázornené Vstúpenie Ježiša Krista do neba. Kristus je nesený anjelmi, po stranách sú sochy svätých Petra a Pavla. Horná časť oltára nesie reliéf anjelov nesúcich archu zmluvy, nad ktorými je Boh Otec, sochy Mojžiša a Árona a dvoch anjelov. Kazateľnica je staršia ako oltár, podľa nápisu v biblickej češtine datovaná rokom 1707. Z obdobia okolo roku 1506, kedy bol kostol postavený, sa okrem hmoty stavby zachovalo klinové presbytérium, sedlový portál vedúci do sakristie a kované mreže k vstupu do veže. Kostol bol stavebne upravovaný v renesancii aj v baroku, kedy bola zvýšená a novo zastrešená veža.
Okrem spomenutých lokalít môžu záujemcovia navštíviť aj Štítnickú baziliku, a to formou atraktívnej nočnej prehliadky za svetla lampášov v piatok 11. augusta. Akcia sa uskutoční v spolupráci so skupinou Kompánia z Turca, ktorí vierohodne rekonštruujú historické udalosti z dejín Gemera. Vstupy sú o 20.30 a 21.30 hod. Na tieto prehliadky je potrebné sa zaregistrovať cez prihlasovací formulár, ktorý nájdete na stránke spoločnosti Gotická cesta.
Zdroj: Gotická cesta