Mesto by počas desiatich rokov ušetrilo približne 60 miliónov eur.
Rozdelenie košických mestských častí je témou, ktorá rezonuje mestom už viacero rokov. O racionalizácii 22 mestských sa diskutovalo na viacerých mestských zastupiteľstvách, pri ktorých poslanci nedospeli k jednotnému záveru. Radnica sa preto s reformou mestských častí obrátila na odborný tím Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nezávislé vedecké posúdenie považuje za najefektívnejší model jednotného mesta. Pri tomto variante zanikajú všetky mestské časti. Mesto má jedno vedenie i rozpočet. Podľa riešiteľa a odborníka na samosprávy Daniela Klimovského sa prospešnosť tohto riadenia zrkadlí vo viacerých smeroch:
„Košice už dnes fungujú ako jedno mesto. Mnoho obyvateľov už dnes býva v jednej mestskej časti, pracuje v druhej, deti vodí do škôl alebo do škôlok v tretej a voľný čas trávi v štvrtej mestskej časti. Košice by mohli fungovať ako jedno mesto s jedným primátorom, jedným celomestským zastupiteľstvom, jedným rozpočtom a jednou administratívou. Zanikli by samostatné mestské časti ako právnické osoby. Práve tento model prináša podľa našich analýz najväčší potenciál z hľadiska efektívnosti, úspor a zrozumiteľnosti rozhodovania.“
Štúdia sa zamerala aj na posúdenie súčasného stavu s 22 mestskými časťami. Do návrhu zapracovala aj úpravu vzťahov medzi mestom a jeho časťami. Jednou z najväčších výhod systému je politická priechodnosť i ponechaná identita obyvateľstva. Toto rozdelenie však neprináša dlhodobú udržateľnosť mesta. Ďalší model ráta s umelo vytvorenými štyrmi mestskými časťami. Hoci sa toto riadenie značne približuje novele zákona o meste Košice, odborníci upozorňujú na viaceré administratívne komplikácie.
„Na prvý pohľad môže tento model pôsobiť jednoducho. Namiesto 22 súčasných mestských častí by sa zriadili štyri. V skutočnosti však ide o oveľa hlbšiu reformu. Tieto nové mestské časti by totiž získali rozsiahle kompetencie v oblastiach školstva, sociálnych služieb, komunitných služieb či v správe časti infraštruktúry. Znamenalo by to presun zdrojov a rozhodovacích právomocí z magistrátu na tieto nové mestské časti a zachovala by sa aj dvoj-úrovňová samospráva. Nevýhodou takéhoto modelu je to, že tento môže byť organizačne, finančne aj politicky náročnejší,“ dodáva Klimovský.
Do návrhu novely o meste Košice sa krátko pred jej schválením v parlamente dostal aj inštitút referenda. Pozmeňujúci návrh napokon umožňuje mestským poslancom i starostom pripraviť alternatívny model územného členenia. Súčasný primátor Jaroslav Polaček avizoval, že samosprávu pri akomkoľvek finálnom rozhodnutí čaká zásadná administratívna zmena:
„Novela zákona nastavuje mesto na štyri mestské časti. Keď sme to na magistráte analyzovali, myslíme si, z toho poznania, čo máme, že nebude v budúcnosti taká sila v mestskom zastupiteľstve, aby dokázali tento model zmeniť, či už smerom hore, lebo je tam nejaká možnosť v tej novele, ale aj smerom dole. To bude veľmi komplikované. Táto novela hovorí o roku 2030. To znamená, že starostovia budú musieť prijať úlohu, ktorú im zákon nastavuje. Teda, buď v zastupiteľstve veľmi rýchlo prijať nejakú zmenu, alebo sa začať pripravovať na spájanie, ktoré tento zákon predpokladá.“
Odborníci sa pri prezentovaní dokumentu o reforme mestských častí priklonili k verzii jednotného mesta. Ročná úspora pri jednotnom fungovaní samosprávy by sa pohybovala okolo 6 miliónov ročne. Pri dekáde fungovania by tak Košice mohli ušetriť približne 60 miliónov eur. Štúdia bola v stredu (17.6.) v priestoroch Univerzity Pavla Jozefa Šafárika prezentovaná aj verejnosti. O finálnom návrhu sa bude napokon hlasovať v referende. Návrh by však nemohol rátať s viac než desiatimi mestskými časťami, pričom najmenšia z nich by nemala mať menej ako 5000 obyvateľov. Touto úpravou sa novela snaží zachovať racionalizáciu. Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh mesta nepodporili, novela stanovuje, že od roku 2030 budú mať Košice automaticky štyri časti rozdelené podľa okresov.