Aká je história tohto významného kostola?
Pôvodne Jezuitský a od začiatku 19. storočia Premonštrátsky kostol je svojím spôsobom košickým unikátom. Jeho architektúra prechodného renesančno-barokového štýlu je zriedkavosťou, na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. V dnešnom článku si preto priblížime menej známe fakty, ktoré možno nepoznáte.
Kostol bol postavený v rokoch 1671 – 1681 a vzorom pre koncepciu stavby mohol byť rímsky kostol Il Gesu. Zakladateľkou bola Žófia Báthoriova, katolícka manželka Juraja II. Rákócziho. Tá odkúpila od mesta pozemok a dala i príspevok jezuitom na stavbu kostola, ktorý bol postavený na tom mieste, kde v čase povstania Gabriela Bethlena v septembri 1619 pretrpeli mučenícku smrť Marek Križin, ostrihomský kanonik a otcovia jezuiti Štefan Pongrác a Melichar Grodecký. Týmto skutkom chcela Báthoriova odčiniť zlo svojho zaťa Juraja Rákócziho, ktorý dal popraviť spomínaných jezuitov.
Kostol bol majetkom jezuitov až do zrušenia ich rádu v roku 1773. Následne ho spravovali diecézni kňazi a v ich starostlivosti bol takmer štyri desaťročia. V roku 1793 bol výrazne poškodený požiarom, ktorý pustošil v Košiciach. Po tejto udalosti dochádza k závažnej barokovo-rokokovej úprave a čiastočne i k štýlovej obnove interiéru. Obnovou kostola bol poverený barón Móric Sahlhausen, ktorý zadal úlohu vymaľovať sieň školy (ktorá bola v susedstve kostola) a tiež svätyne kostola akademickému maliarovi Erasmovi Schröttovi.
Schrött sa narodil v roku 1755 blízko Prahy, v malej obci Kbely. Študoval na umeleckej škole vo Viedni a po absolvovaní štúdia sa stal učiteľom maliarstva a zároveň grafikom a kresliarom. O jeho príchode do Košíc nemáme podrobnejšie správy, avšak vieme, že v roku 1781 maľoval pre mesto nástropné maľby v mestskej radnici (dnes je objekt známy ako Historická radnica - Hlavná 59). Dodnes môžeme obdivovať v zaklenutí schodišťa scénu, ktorá je alegóriou spravodlivosti. Na strope miestnosti, v ktorej mal pracovňu richtár a neskôr mešťanostovia, namaľoval apoteózu vlády Márie Terézie a rad portrétov rímskych cisárov.
Schrött sa v 80. rokoch natrvalo usadil v Košiciach, v roku 1789 sa stal mešťanom mesta a o rok neskôr sa stal učiteľom mestskej národnej kresliarskej školy. Vráťme sa však k samotnému prepojeniu kostola s týmto významným maliarom. Nástennú maľbu ilozórnej architektúry vo svätyni dokončil v auguste 1796. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okna i stĺpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky a opticky zväčšujú priestor.
Aj štýl malieb v pozadí bočných oltárov je podobý ako vo svätyni. Ich autorom však už nie je Schrött, ale pravdepodobne jeho žiak, istý maliar Molnár a tieto maľby boli realizované o niekoľko rokov neskôr. Zachoval sa záznam, ktorý dokumentuje, že výmaľby stien bočných oltárov financoval exjezuita Koppányi, ktorý prispel 6000 zlatými.
Samotný strop lode kostola však ostal bez malieb až do roku 1930, túto podobu zachytáva i nasledujúca pohľadnica z 20. rokov 20. storočia.
Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. rozpustené prepošstvo premonštrátov v Jasove v roku 1802 a premonštrátom odovzdal v roku 1811 aj niekdajší jezuitský kostol, gymnázium a rádový dom.
Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv. omše.
Autor: HistoricKE