Dlhých dvanásť rokov bojoval Tomáš Jurčo o svoj americký sen. V zámorí zažil pekné chvíle, ale aj trpké obdobia poznačené zraneniami. V roku 2011 získal prestížnu juniorskú trofej Memorial Cup, o osem rokov sa stal ziskom Calder Cupu šampiónom farmárskej AHL. Keď sa v úvode aktuálnej sezóny rozhodol pre návrat Európy, veril, že čas ukáže správnosť jeho rozhodnutia.
Klubová sezóna jeho Barysu Astana sa ešte ani zďaleka neskončila, no 29-ročný Košičan už vie, že urobil dobre. Kazašský tím sa prebojoval do play-off a jemu samotnému sa otvorila cesta na druhé olympijské hry v kariére. Rovnako ako v roku 2014 sa mu podarilo pod piatimi kruhmi streliť gól, no tentoraz sa vracal domov v oveľa lepšej nálade. Cestou v lietadle sa mu totiž na krku hompáľala bronzová medaila.
„Asi to malo byť takto a vyšlo to super. Hovorili sme o tom aj s Maťom Marinčinom a vraveli sme si, že ak by sme ostali v Amerike, tak by sme túto krásnu jazdu nezažili. Zásluhou všadeprítomnej eufórii nám pomaličky dochádza, čo sme to vlastne dokázali,“ rozhovoril sa T. Jurčo, pre ktorého je zisk olympijskej medaily top úspechom doterajšej kariéry. „Jednoznačne. Krajšie by bolo už len zlato, za striebro by som asi bronz nemenil. Takto sme končili po víťazstve a radostne.“
Radostné boli aj oslavy po návrate na Slovensko. Hokejistov vítali v bratislavských uliciach tisícky fanúšikov a hráči im silnú priazeň opätovali otvoreným a uvoľneným prístupom.
„Cítil som sa výborne. Deň po oslavách som mal trošku ťažšie ráno, ale stálo to za to. Tie chvíle s nadšenými fanúšikmi boli nezabudnuteľné. Vedeli sme, že sa Slovensko teší, ale vidieť to naživo, to bol ten najkrajší pocit. Jednoducho paráda,“ vyznal sa reprezentačný útočník, ktorý sa po oficiálnych oslavách presunul domov do Košíc. Roly šoférky sa ochotne zhostila jeho priateľka a doma ho už čakali všetci najbližší.
„Hlavne sme sa poobjímali a tešili, že sme po dlhom čase opäť spolu. Všetci sa chceli fotiť s medailou a boli prekvapení, aká je ťažká,“ pousmial sa Jurčo. „Pýtali sa ma, čo si želám na večeru. Ja som zaťažený na vyprážaný syr, ale ten sme dostali po príchode do hotela v Bratislave. Nikto si nevie predstaviť, ako nám po troch týždňoch v Číne chutil. Tam to nebolo ideálne a veľa chlapcov pochudlo. Vrátane mňa. Uvidíme, čo si dám doma, ale mamina s priateľkou varia výborne a v tomto smere sa môžem iba tešiť. “
Olympijskú medailu si stráži ako oko v hlave, no večne ju na krku mať nemôže. O mieste jej trvalého uloženia už má jasnú predstavu. „Všetky trofeje a zarámované dresy mám v herni. Bronz bude mať určite čestné miesto a asi ho odložím hneď vedľa puku za prvý gól v NHL.“
Účinkovanie Tomáša Jurča na olympiáde pozorne sledovali aj jeho spoluhráči a ľudia z Barysu. „Sú tam veľmi radi a už od odchodu na olympiádu mi držali palce. Propagovali to na instagrame a ostatných sociálnych sieťach. Až ma prekvapilo, ako veľmi ma podporovali.“
Hráči Astany odohrali v posledných dňoch niekoľko prípravných duelov, ktoré im slúžili ako zahriatie pred ostrým štartom play-off. Už 1. marca totiž odštartujú sériu na ľade Metalurgu Magnitogorsk. Vrátiť sa do Kazachstanu po výraznom emočnom vrchole nebude jednoduché.
„Je to samozrejme úplne iné, ako keby sme oslavovali medailu z majstrovstiev sveta. To by sme mali po sezóne a oddychovať by sme mohli celé leto. Teraz je to náročnejšie a potrebujem sa rýchlo vrátiť do optimálneho herného rytmu. V klube nás čaká kľúčová fáza sezóny a ja chcem byť samozrejme osožný,“ zamyslel sa 29-ročný útočník, ktorému však spôsobuje starosti aktuálny vojenský konflikt. „Určite som na to myslel, ale odozvy z tímu a od agenta sú také, že sa tam nič nedeje a mám sa dostaviť. Dúfam, že to bude všetko v poriadku, pretože to nie je príjemná situácia.“