V auguste 2017 preplávala Zuzana Jusková ako prvá slovenská žena Lamanšský prieliv a už tento rok ju čakajú dve ďalšie výzvy. V rámci tej prvej plánuje preplávať Gibraltársky prieliv medzi Európou a Afrikou.
"Na povolenie na preplávanie Gibraltáru čakám už dva roky. Veľmi nádejne to vyzeralo už na jeseň 2019, no vzhľadom na migrantskú krízu mi poslali e-mail, v ktorom stálo, že zastavujú všetky pripravené plavby. Celé sa to teda posunulo, ale vyzerá to tak, že od marca sa tam bude plávať opäť. Čakám teda na termín,“ rozhovorila sa absolútna víťazka ankety Športová osobnosť Košíc z roku 2017.
Trénovať naplno musí počas celého roka, pretože termín na umožnenie vstupu do vody medzi dvomi kontinentami môže prísť hocikedy.
„Tam to funguje tak, že termín presne neviete. Príde vám mail, v ktorom bude stáť, že o dva týždne na to môžete ísť. Buď to akceptujete, alebo nie. Ak vtedy nemôžete, máte smolu,“ prezrádza Zuzana Jusková proces umožnenia takéhoto plaveckého pokusu. Ona sama sa nevie gibraltárskej výzvy dočkať.
„Bude to ťažké plávanie, ale psychologicky to bude úžasné. Na rozdiel od La Manche totiž Gibraltár po celý čas vidíte. Ak by ma aj zatiahli prúdy, tak ma čaká 25 kilometov a to musím dať za päť hodín len tak pif paf. V porovnaní s La Manche je to nič,“ rozosmiala sa košická diaľková plavkyňa.
Len pre porovnanie, na preplávanie kanála La Manche potrebovala v roku 2017 jedenásť hodín a šestnásť minút. Do chladných vôd medzi Anglickom a Francúzskom sa pritom vráti už túto jeseň. Konkrétne 23. septembra, kedy bude súčasťou prvej slovenskej ženskej štafety, ktorá sa o niečo takéto pokúsi.
„Voláme sa Pink Lady a našu štafetu tvorí šesť žien plus jedna náhradníčka,“ vysvetľuje Jusková. „Každá bude plávať hodinu a nepôjde teda o nejaké nadľudské výkony. Tieto veľké veci sa však robia hlavou a dúfam, že nesklameme. Prvá mužstvá slovenská štafeta totiž pri podobnom pokuse neuspela a dali to až na druhý pokus.“
Výzvy v podobe La Manche a Gibraltáru naznačujú lásku k šírim moriam, no podľa košickej plavkyne je realita úplne iná.
„Bojím sa otvorenej vody a štítim sa dokonca i trávy a blata. Som bazénový plavec, ktorý pozná každú kachličku. Mám navyše obrovskú fantáziu a predstavujem si, ako tam na mňa číhajú dravé ryby. Je preto paradoxné, že napriek tomuto strachu ma to do ťahá aj do takejto vody. Beriem to totiž ako obrovskú výzvu, ktorá ma láka. Jednoducho zbožňujem adrenalín,“ pousmiala sa Zuzana Jusková, ktorá nám však prezradila aj to, že boli aj chvíle, keď sa jej v hlave miesili kadejaké myšlienky. „Keď som plávala v La Manche, tak som na hodinku zapochybovala. Bola tma a sama som sa pýtala, čo tu vlastne robím. Potom som však myslela na deti a predstavovala som si, čo robia doma. To mi pomáhalo a postupne som zabudla na nejaké obavy.“
Základom úspechu takýchto veľkých výziev je pochopiteľne príprava. Diaľkový plavec musí mesačne naplávať stovky kilometrov, v opačnom prípade by mohla jeho životná šanca dopadnúť veľmi zle.
„Snažím sa stále plávať, aj keď v poslednom čase bol v košickom bazéne problém s vodou. Dúfam, že ho udržia otvorený aspoň do mája a potom budem pokračovať v tréningu na Bukovci či v Liptovskej Mare. A popri tom netrpezlivo čakám na termín z Gibraltáru,“ dodala pre košiceonline.sk Zuzana Jusková.
Autor: KOŠICE ONLINE