Invázia v Normandii 6. júna 1944 otvorila hlavnú časť západného frontu a priamo ohrozila nemecké pozície v Európe. Bola to najväčšia vzdušná a námorná operácia druhej svetovej vojny a významne urýchlila ukončenie vojny. Po neúspechu Nemcov na západe sa aj východný vojnový front začal posúvať smerom na Nemecko a Červená armáda so spojencami postupne oslobodzovala územia spod nadvlády fašistov. V októbri 1944 prebiehala náročná Karpatsko-duklianska operácia, ktorá započala proces oslobodzovania územia Slovenska.
Začiatkom januára 1945 bolo zrejmé, že veľká zimná bitka neobíde ani slovenské bojisko sovietsko-nemeckého frontu. Aktívna bojová činnosť sa najprv začala na dolnom Hrone, v pásme vojsk maršala Malinovského. Časti síl 6. gardovej tankovej a 7. gardovej armády tu otvorili útočnú operáciu zacielenú na Komárno a Nové Zámky. Cieľom útoku bolo narušenie zoskupenia nemeckých divízií, ktoré sa v noci na 2. januára začali po pravom brehu Dunaja predierať k Ostrihomu a mali namierené až do obkľúčenej Budapešti.
V pásmach vojsk 1. ukrajinského a 1. bieloruského frontu maršalov Sovietskeho zväzu I. S. Koneva a G. K. Žukova v prvej polovici januára vyvrcholila dlhodobá príprava novej ofenzívy a 12. januára 1945 bola začatá Visliansko-oderská operácia. Južným, ľavým susedom vojsk 1. ukrajinského frontu boli vojská 4. ukrajinského frontu armádneho generála I. J. Petrova. Línia frontu sa ťahala od mesta Jašia v Poľsku až na juh od Košíc. A práve v deň otvorenia Visliansko-oderskej operácie sa rozpútali boje aj neďaleko Košíc.
Medzi dedinami Mokrance a Drienovec zahájilo útok ľavé krídlo vojsk 18. armády generál poručíka A. J. Gastiloviča. Ofenzíva smerovala na Moldavu nad Bodvou a ďalej na Nižný Medzev a Spišskú Novú Ves. Rozpútali sa veľmi kruté boje, odpor fašistického vojska bol silný a postup sovietskych vojsk sa podarilo zadržať. V ten istý deň sa začali útočné boje aj v pásme 2. ukrajinského frontu, keď 53. armáda generálplukovníka I. M. Managarova začala postupovať na Plešivec a oslobodzovať Lučenec. Aj tu prebiehali ťažké boje a len pomaly sa darilo postupovať. Takto sa v pásme vojsk 4. ukrajinského a časti síl 2. ukrajinského frontu začala Západokarpatská operácia, ktorá sa stala súčasťou veľkej zimnej bitky na sovietsko-nemeckom fronte.
V čase príprav zimnej ofenzívy sa rozhodlo, aby hlavný úder 4. ukrajinského frontu čo najužšie spolupracoval s 1. ukrajinským frontom. Týmto sa mal zabezpečiť úspech útoku a postupom cez Poľsko prinútiť košicko-prešovské zoskupenie fašistov k ústupu, a to hrozbou jeho obkľúčenia a zničenia v tomto priestore.
Hlavný úder sa mal začať pri poľskom meste Jasle. Veliteľ armády sa rozhodol prelomiť nepriateľskú obranu v úseku širokom necelých 8 kilometrov. Tam sústredili 1443 delostreleckých hlavní a mínometov kalibru 120 mm. Mocný úder delostrelectva mal zabezpečiť úspešné prelomenie obrany nepriateľa. V pásme prielomu sústredili aj päť československých delostreleckých plukov patriacich do zostavy 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Útok sa zahájil 5. januára 1945. Úspech delostrelcov zabezpečil úspešné rozvíjanie celej operácie v smere jej hlavného úderu, čo podstatne ovplyvnil aj postup vojsk 1. gardovej a 18. armády. Napĺňal sa totiž predpoklad hrozby obkľúčenia košicko-prešovského zoskupenia fašistických vojsk. Nepriateľské velenie vzhľadom na túto skutočnosť začalo túto líniu frontu opúšťať. 17. a 18. januára 1945 sa Západokarpatská operácia rozprúdila už v celom pásme 4. ukrajinského frontu.
Útok s cieľom oslobodenia Košíc otvorili jednotky 18. armády 17. januára 1945. Najprudšie boje sa rozhoreli pozdĺž cesty zo Sene do Košíc. V tomto smere postupovala 237. strelecká divízia plk. M. G. Tetenka s podporou 5. gardovej tankovej brigády, 159. pevnostnej brigády, 108. gardového samohybného delostreleckého pluku a ďalších menších jednotiek. Neďaleko od Hanisky sa útok sovietskych vojsk zastavil.
V noci na 18. januára 1945 došlo k zásadnému obratu. Konevov 1. ukrajinský front vtedy už bojoval o Krakov a 19. januára mesto ovládol. 38. armáda mala v rukách Nowy Sacz a postupovala ďalej na západ. Hrozba obkľúčenia hitlerovských vojsk na okupovanom území východného Slovenska začala byť mimoriadne akútna. A pred touto hrozbou sa nepriateľské jednotky dali na ústup. Prvosledové divízie 18. armády včas poznali túto skutočnosť a už 18. januára otvorili boj s krycími jednotkami nepriateľa a začali jeho prenasledovanie.
19. januára. V to ráno sa na brehu Torysy objavili jazdecké hliadky 318. horskej streleckej Novorossijskej divízie generálmajora V. F. Gladkova. V popoludňajších hodinách prenikla do mesta celá divízia. V podstate v rovnakom čase vstúpila do Košíc od juhu už spomínaná 237. strelecká Pirjatinská divízia M. G. Tetenka. Za jednotkami oboch divízií prichádzali ďalšie, ponáhľajúce sa napred prenasledujúc ustupujúce vojská.
Oslobodenie Košíc bolo významným úspechom vojsk 18. armády. Obyvatelia Košíc sa v tento deň oslobodenia skrývali v domoch a pivniciach. Až keď ustáli pouličné boje, odvážili sa von a keď zistili, že z mesta odišli poslední nepriateľskí vojaci, s radosťou vítali osloboditeľov. Žiadne veľké oslavy víťazstva a oslobodenia Košíc sa však nekonali. 18. armáda 4. ukrajinského frontu pod vedením gen. Petrova s veľkým počtom divízií, plukov a práporov pokračovala v stanovených bojových úlohách a smerovala ďalej na západ od Košíc. Obranou mesta bola poverená časť divízie, ktorá sa najviac podieľala na oslobodení Košíc. S jedným delostreleckým práporom 835. pluku a s výcvikovou rotou divízie tvorili posádkovú službu v meste. Správcom posádky bol menovaný zástupca veliteľa pre strelecké divízie, plukovník Ždanov.
Od 18. januára 1945 Západokarpatská operácia nadobudla rýchle tempo. V rovnaký deň ako Košice oslobodila Grečkovova 1. gardová armáda Prešov. O deň neskôr 1. československý armádny zbor v úzkej súčinnosti so sovietskymi jednotkami oslobodil Bardejov. V ďalších dňoch 1. gardová armáda vstupovala do Poľska a československý zbor preto od 22. januára prešiel do zostavy 18. armády. Zbor sa premiestnil na západ od Prešova a cez Branisko postupoval na Spišské Podhradie. V ostatnom týždni januára 1945 Sovietska armáda a po jej boku aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR zavŕšila oslobodenie celého Východoslovenského kraja. Západokarpatská operácia bola až do prvých dní februára operáciou veľmi dynamickou, vyznačujúcou sa rýchlym postupom oslobodzovacích vojsk. Veľmi úzko súvisela s bojmi Sovietskej armády v Poľsku. Touto operáciou sa začalo druhé obdobie oslobodzovania Československa.
„Mesto bolo spustošené, obyvateľstvo vyhnané. Vo vzduchu sa vznášal červený prach z tehál, premiešaný s popolom vyhorených budov. Hŕby mŕtvol nepriateľských vojakov. Drancovať boli už zvyknutí – vedľa zabitých sa váľali kufre s nazbíjanými cennosťami. A na kraji mesta neďaleko krytu, v ktorom bolo nemecké veliteľské stanoviště, objavili naši samopalníci mŕtvolu štábneho dôstojníka, esesmana. Jeho stuhnuté prsty zvierali veľký zlatý kľúč. Bol to kľúč od brány mesta Košíc. Zachránenú historickú pamiatku dopravili na štáb 18. armády, kde sa rozhodlo, že ju slávnostne odovzdajú zástupcom mesta. O niekoľko dní sa tak aj stalo. Kľúč položili na atlasovú poduštičku. Práve vymenovaný vojenský veliteľ mesta podplukovník I. N. Dvorkin ju opatrne vzal do rúk a v sprievode čestnej stráže zaniesol na javisko mestského divadla, kde sa konala slávnosť na počesť sovietskych vojakov osloboditeľov. V mene vojenskej rady 4. ukrajinského frontu odovzdal zlatý kľúč predstaviteľovi Slovenskej národnej rady Vávrovi Šrobárovi.“ Nedeľná Pravda, 16. február 1979