Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá ma evokovať terakotu. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli v krátkosti priblížiť dejiny nielen kostola, ale aj samotnej Reformovanej cirkvi v Košiciach.
Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda – cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína. Reformovaná kresťanská cirkev za najvyššiu autoritu života a učenia uznáva svedectvo apoštolov a prorokov zhrnuté v Písme svätom.
Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. Udialo sa tak potom, čo do mesta vstúpil oddaný vyznávač kalvínskej viery Juraj Rákoczi I., (ktorého poznáme aj ako veliteľa vojsk, ktoré v roku 1619 zavraždilo troch svätých košických mučeníkov).
V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice. Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes. Aj po odchode z mesta Rákoczi naďalej podporoval košických kalvínov a stal sa ich patrónom.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi. Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám. Pre potreby katolíkov bol prispôsobený prístavbou barokových kaplniek v bočných lodiach.
Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol. Za povstania Františka II. Rákocziho sa prinavrátili kalvíni do mesta, i keď sám Rákóczi bol katolík, podporoval aj protestantské cirkvi, v prvom rade kalvínov.
Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie. Z kostola spravili skladisko a o dvadsať rokov ho opäť dostal rád uršulínok.
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.
V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí.
Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20. storočia.
Autor: HistoricKE