Hoci z analýzy vzišiel ako najefektívnejší model jednej samosprávy, podľa predkladateľa novely zákona o meste Košice si mesto z 200-tisíc obyvateľmi zaslúži komplexné vedenie, ktoré si môže navrhnúť aj mestské zastupiteľstvo.
Radnica počas uplynulých dní predstavila dokument o troch možných verziách fungovania samosprávy. Úpravy sa týkali najmä zmeny či zachovania počtu mestských častí. Analýzu riadenia Košíc predstavili odborníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Mesto má v súčasnosti 22 mestských častí (MČ), ktoré majú svoje vlastné orgány, rozpočty i pôsobnosti. Predstavitelia analýzy rátali aj s možnosťou zachovania všetkých MČ, spresnili by sa však kompetencie i vzťahy medzi mestom a jednotlivými MČ. Tento model podľa odborníkov ponecháva súčasné nedostatky riadenia mesta a neprináša značnú finančnú úsporu.
Druhá možnosť čiastočne zodpovedá najnovšej novele zákona o meste Košice, ktorá nastavuje štyri väčšie MČ, zodpovedajúce súčasným okresom Košice I až Košice IV, ak sa vedenie mesta a MČ do určitého času nedohodnú inak. V tomto modeli sa posilňujú kompetencie vyčlenených mestkých častí, ktoré sú však umelo vytvorené. Aj z tohto dôvodu sa môžu prejaviť komplikácie v rozdelení kompetencií či financií.
Tretí model predstavuje najvyšší stupeň integrácie, teda jedno mesto, s jedným primátorom a zastupiteľstvom, pričom MČ by zanikli ako právnické osoby.
„Najvýraznejšiu podporu odborného tímu získal model jednotného mesta so zachovaním lokálnej participácie. Podľa spracovateľov dokumentu ide o riešenie, ktoré najlepšie kombinuje čo najvyššiu efektívnosť riadenia, zrozumiteľnejšie kompetencie a silnejšiu strategickú koordináciu aktivít vnútri mesta. Ročne by prinieslo úsporu v miliónoch eur. V hodnotenom období rokov 2015 – 2024 by dosiahli takmer 60 miliónov eur,” uviedlo mesto v tlačovej správe.
Novela zákona o meste Košice sa najviac približuje modelu z dielne poslancov Národnej rady Igora Šimka a Andreja Sitkára. Do návrhu novely sa krátko pred schválením v parlamente dostal inštitút referenda. Pozmeňujúci návrh bol schválený vo výbore, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia. O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo mesta rozhodovalo v referende. Pri novele platí, že maximálny počet MČ nesmie presiahnuť desať a každá MČ nemôže mať menej ako 5000 obyvateľov. Ak obyvatelia nerozhodnú v referende, zákon automaticky stanovuje štyri mestské časti, ktoré sa budú členiť podľa okresného členenia.
Riešenia odborníkov a ekonómov zhodnotil aj Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Podľa neho analýza objektívne reflektuje aktuálny stav Košíc, ktorý funguje ako samospráva v dvoch úrovniach – mesto a MČ.
„Navrhované modely berú na zreteľ aj súčasné platné znenie zákona o meste Košice a z môjho pohľadu považujem za vhodné zachovanie dvojúrovňovej samosprávy s počtom mestských častí štyri. Taktiež by takýto materiál mal následne riešiť možné otázky a potrebné postupy v kontexte vzniku nových mestských častí, napríklad prechody majetkov, možnosti vysunutých úradov nových mestských častí, a tak ďalej,” dodal Andrejčák.
Politológ od dokumentácie očakával aj konkrétne nastavenie financovania a zohľadnenie špecifík jednotlivých mestských častí. Základom je práve komplexnosť materiálu. Odborník na verejnú správu zdôraznil, že analýza má zmysel, vzhľadom na to, že mestské zastupiteľstvo má podľa nedávnej novely zákona časovo limitovanú právomoc v otázke úpravy počtu mestských častí. Prikláňa sa tiež k modelu dvojúrovňovej samosprávy.
K analýze a jej výsledkom sa vyjadril aj predkladateľ Igor Šimko, ktorý považuje za logické, že variant bez mestských častí, centralizovaným mestom vyšiel z analýzy ako najvýhodnejší, keďže by pri ňom zmizli výdavky na všetky úradovne MČ aj ich zamestnancov.
„Ak sa porovnáva nula, tri a štyri MČ, tak je logické, že čím viac MČ je, tým je to drahšie. Na druhej strane tento variant ráta aj s inými kompetenciami ako sú dnes, a teda sa miešajú dve rôzne veci. Jedna vec je fungovanie pri súčasnom stave, kde by pri znížení počtu MČ bola logická úspora, a druhá vec je, ak sa dajú kompetencie MČ, a tým pádom aj viac peňazí. Poslanci aj starostovia majú dnes jedinečnú príležitosť povedať si ako to chcú a ako to chcú občania,“ uviedol Šimko.
Poslanec Národnej rady zdôraznil, že novela stále ponúka miestnemu zastupiteľstvu priestor na to, aby sa dohodli, ako bude vyzerať model mesta v nasledujúcich rokoch. Návrh však musia v referende odsúhlasiť občania. Šimko taktiež s úplným zrušením MČ nesúhlasí, je toho názoru, že mesto s vyše 200-tisíc obyvateľmi si zaslúži dvojúrovňovú samosprávu.
Zdroj: SITA