K vynálezu telegrafu ho priviedla smrť jeho ženy

Washington 1825. 34-ročný maliar Samuel Morse maľuje v hlavnom meste USA portrét francúzskeho aristokrata a revolucionára. Markíza de Lafayette na jeho turné po Amerike všetci oslavujú ako vojnového hrdinu.

Za 10 rokov, odkedy sa Morse vrátil z Anglicka, už maľoval mnoho významných amerických mužov. Prezidenta Johna Adamsa aj Jamesa Monroea. Jeho séria alegorických obrazov zobrazujúcich dejiny USA zdobí aj americký Kongres. Už niekoľko dní tvrdo pracuje na portréte markíza de Lafayette.

Večer si Samuel v hoteli vyzdvihne list od otca. Keď ho dočíta, s hlavou v dlaniach a slzami v očiach klesá bezvládne do postele. Jeho žena je niekoľko týždňov vážne chorá. Prostredníctvom otca ho prosí, aby prišiel čím skôr.

Morse vyráža ešte tej noci. Rýchlo sa pobalí, majiteľa hotela požiada o doručenie odkazu markýzovi a nasadá na koňa. Zviera takmer uštve. Viac ako 500-kilometrová cesta z Washingtonu do Connecticutu mu napriek tomu trvá niekoľko dní.

Keď dorazí domov, jeho žena je už mŕtva a pochovaná. Mladý Morse je zdrvený. Nepríčetný od žiaľu, že nemohol dostať správu o jej chorobe skôr. Že sa so svojou ženou nemohol ani dôstojne rozlúčiť. V jeho vnútri sa v tom momente niečo zlomí.  

Z umelca sa stáva vynálezca. O 13 rokov neskôr vynájde pre ľudstvo jeden z najväčších komunikačných vynálezov. Telegraf a morzeovku.

Americký sochár, maliar a grafik, ale predovšetkým vynálezca elektromagnetického telegrafu Samuel Morse sa narodil presne pred 230 rokmi. Preslávil sa najmä ako tvorca medzinárodnej telegrafickej Morseovej abecedy. Prevratný vynález v prvej polovici 19. storočia výrazným spôsobom urýchlil prenos informácií na celom svete.

Samuel Finley Breese Morse sa narodil 27. apríla 1791 v americkom Charlestowne. Jeho otec Jedidiah Morse bol duchovný, spolu s manželkou Elizabeth Breese Morse vštepovali synovi kalvínsku vieru. Mladý Samuel študoval najprv na Phillips Academy v meste Andover v Massachusetts, neskôr pokračoval na Yale College v štáte Connecticut.

Aj keď sa Samuel Morse zaujímal hlavne o výtvarné umenie, na jednej z najprestížnejších amerických univerzít študoval filozofiu a matematiku, no navštevoval aj prednášky o elektrine. Po skončení Yale University v roku 1810 krátko pracoval pre vydavateľstvo kníh v Bostone.

Rodičia ho v ceste za vzdelaním a umením podporovali, v roku 1811 mu povolili cestu do Anglicka. Tam sa stal študentom známeho amerického maliara Washingtona Allstona. Morse prijal romantický maliarsky štýl veľkých, rozsiahlych plátien, ktoré stvárňovali hrdinské životopisy a epické udalosti vo veľkých pózach a žiarivých farbách. Bol štýlovým maliarom portrétov a veľkých historických scén.

Do Ameriky sa vrátil v roku 1815 a hneď si založil ateliér v Bostone. O tri roky neskôr sa oženil s Lucretiou Walkerovou, zakrátko sa im narodili tri deti. Istý čas sa živil ako potulný umelec, v tomto období namaľoval niektoré zo svojich najznámejších diel. Napríklad portrét markíza de Lafayette a Georga Washingtona. Jeho tvorba kombinovala technickú zdatnosť s nádychom romantizmu.

Vo februári 1825 poznačila Morsea osobná tragédia, ktorá navždy zmenila jeho život. Vo Washingtone dostal Morse list od svojho otca – doručený prostredníctvom koní – že jeho manželka je ťažko chorá. Okamžite opustil hlavné mesto a hnal sa do svojho domova v Connecticute.

V čase, keď dorazil, však jeho manželka Lucretia nebola len mŕtva, ale už aj pochovaná. Morse bol zničený, že trvalo niekoľko dní, kým dostal oznámenie o chorobe svojej manželky.

Presunul preto svoje zameranie od umeleckej kariéry na fyziku a venoval sa zdokonaľovaniu komunikácie na diaľku. O rok neskôr nasledovala smrť otca, v roku 1829 zomrela aj jeho matka. Zasiahnutý stratou najbližších odcestoval do Európy.

V roku 1832 sa Samuel Morse na ceste z Európy do Ameriky na lodi stretol s vynálezcom a fyzikom Charlesom Thomasom Jacksonom. Charizmatický vedec počas cesty predvádzal kúsky s elektrinou. Morse s ním diskutoval o tom, ako by sa dal prenášať elektronický impulz na veľké vzdialenosti po drôte. Morsea téma natoľko zaujala, že vytvoril niekoľko náčrtov mechanického zariadenia, ktoré by mohlo spĺňať takéto požiadavky.

Jeho neskrotná túžba vynájsť niečo nové ho nakoniec priviedla k jeho prvému vynálezu – takzvanej mramorovej brázdičke, ktorá mohla vytesať trojrozmerné sochy z mramoru alebo kameňa v kratšom čase, ako to robili sochári ručne. Morse si však tento vynález patentovať nemohol, keďže niečo podobné si predtým už patentoval Thomas Blanchard.   

Magnetická sila elektriny Morsea neuveriteľne zaujímala. Aj neskôr, keď už bol profesorom maliarstva na univerzite v New Yorku, sa k elektrine neustále vracal. Vytrvalo sa pokúšal zostaviť elektromagnetický telegrafický prístroj.

Vytvoril koncept jednoduchého telegrafu, ktorý postupne zlepšoval a rozmýšľal nad zjednodušením zložitého zaznamenávania správ.

V roku 1838 sa Morse spojil s vynálezcom Alfredom Vailom, ktorý prispel finančnými prostriedkami a pomohol mu vyvinúť systém špeciálnej abecedy. Pozostávala z bodiek a čiarok na vysielanie signálov, neskôr sa stala známa ako Morseov kód alebo Morseova abeceda.

Patent na telegraf dostal Morse už v roku 1838. Aby sa z neho stala životaschopná technológia použiteľná v praxi, potreboval ďalšie peniaze. Niekoľko rokov žiadal o finančnú podporu americký Kongres.  

V roku 1843 mu nakoniec Kongres USA poskytol 30-tisíc dolárov na vybudovanie experimentálnej americkej telegrafnej linky, ktorá spojila Washington s Baltimorom.

Zásadný podiel na rozhodnutí amerických kongresmanov mal Morseov bývalý spolužiak Henry Ellsworth, ktorý bol komisárom patentového úradu a celú vec v komisii pre Morsea pretlačil.

Vďačný vynálezca si ho chcel uctiť. Rozhodol, že text prvej telegrafickej správy, ktorá mala onedlho nezmazateľne vojsť do histórie ľudstva, vyberie 17-ročná Ellsworthova dcéra Annie. Vybrala úryvok textu zo Starého zákona.  

24. mája 1844 Morse vyťukal svoju dnes už slávnu prvú správu – úryvok z Biblie: What hath God wrought! (Čo Boh urobil!). Potom nasledovala otázka z Baltimoru, čo je nového vo Washingtone a vzápätí mali baltimorské denníky možnosť uverejniť prvú telegrafickú depešu.

Do roku 1849 prevádzkovalo v USA viac ako dvadsať amerických spoločností odhadom 12-tisíc míľ telegrafných vedení. V priebehu desiatich rokov od prvého telegrafického vysielania bolo iba v USA inštalovaných viac ako 30-tisíc kilometrov telegrafných drôtov a postavených niekoľko desiatok tisíc telegrafných stĺpov. V roku 1866 bola zriadená transatlantická telegrafná linka z USA do Európy.   

Prakticky vzápätí potom, ako dostal Morse v roku 1847 patent na telegraf, bol atakovaný spornými tvrdeniami partnerov a konkurenčných vynálezcov. V roku 1854 však Najvyšší súd USA potvrdil Morseove patentové nároky, čo znamenalo, že všetky americké spoločnosti využívajúce jeho systém mu museli platiť autorské honoráre.

Málokto vie, že Samuel Morse bol aj pri vynáleze fotografického aparátu. Keď v roku 1939 navštívil Paríž, stretol sa s Louise Daguerrom a intenzívne sa zaujímal o jeho vynález daguerrotypie. Jedného z prvých typov a predchodcov fotografie. Morse o tomto vynáleze dokonca napísal list redaktorovi časopisu New York Observer. Neskôr sa daguerrotypia rozšírila do celého sveta.

Tvorca Morseovej abecedy Samuel Finley Breese Morse zomrel v New Yorku 2. apríla 1872 vo veku 80 rokov. Jeho kódovaná abeceda pretrvala. V decembri 2003 do nej po dlhých desaťročiach oficiálne pribudol kód pre znak zavináč – @.

S Morseovým vynálezom a abecedou súvisia aj tri najslávnejšie písmená tiesňového signálu – SOS. Ide o medzinárodné volanie o pomoc na mori v medzinárodnej Morseovej abecede. Tri bodky, tri čiarky, tri bodky ( ... --- ...) vysielané v prípade núdze. Je to aj najznámejší signál morzeovky používaný aj v bežnej hovorovej reči.

SOS sa vysielalo pri hrozbe potopenia lode či priamo pri potápaní. Odvysielal ho aj potápajúci sa Titanic. Prvýkrát bol tento signál oficiálne schválený a uvedený do praxe nemeckou vládou v roku 1905. Ako celosvetovo uznávaný štandard bol schválený o rok neskôr, v roku 1906 s platnosťou od roku 1908.

Prvýkrát použila signál SOS britská osobná loď Slavonia, ktorá ho vyslala potom, čo 10. júna 1910 narazila na útes blízko azorského ostrova Flores.  

Ako primárny núdzový signál sa v námorníctve používal do roku 1999, keď ho nahradil modernejší systém. Aj napriek tomu prežil, aj dnes je stále akceptovaný a rozpoznávaný v situáciách, kedy nie je možné použiť moderné technológie. Pri výcviku vojakov a námorníkov, ale aj v amatérskej rádiotelegrafii.    

Za svoj prvotriedny vynález získal Samuel Morse slávu, niekoľko prestížnych ocenení a vyznamenaní. Jeho vynález je jedným z najväčších objavov 19. storočia, stal sa základom rýchleho a moderného šírenia informácií.