Za kalendár v dobovom ponímaní môžeme považovať tlačovinu alebo príručku obsahujúcu jednotlivé mesiace a dni v nasledujúcom roku podľa kresťanského kalendára s menami. Tým, že mali obmedzenú platnosť, spravidla na jeden rok, zo strany majiteľov nebol záujem ich zachovávať do budúcnosti. Výnimku tvorili iba v prípadoch, že majiteľ v nich mal dôležité poznámky osobného, respektíve hospodárskeho charakteru.
Za dominantnú funkciu kalendárov možno považovať funkciu orientácie v čase a jeho meranie. Od obdobia národného obrodenia možno badať vo funkcii kalendárov nové funkcie – vzdelávacie, zábavné a národnopolitické, pričom už spomenutá funkcia orientácie v čase sa postupne umenšuje. Kalendáre sa najčastejšie vyskytovali v štyroch jazykových mutáciách – slovakizovanej češtine, respektíve slovensky, nemecky, maďarsky, latinsky.
Aj keď kalendáre tlačil v Košiciach už Daniel Schultz, ktorý prišiel do Košíc v roku 1623, najstaršia priama zmienka v písomných prameňoch o kalendári vytlačenom v Košiciach je z roku 1658, kedy tlačiar Markus Severini prezentoval pred mestskou radou výročný kalendár na uvedený rok. Cena jedného takého kalendára bola štyri zlaté. Severini odkúpil tlačiareň od mesta, ktoré ju predtým prebralo od vdovy po Valentínovi Geversovi.
Podľa klasifikačných kritérií možno tlačené kalendáre rozdeliť podľa spôsobu vydavateľského stvárnenia – v našom prípade sú to kalendáre knižné, podľa kritéria a spôsobu publikovania hovoríme o periodických kalendároch a podľa sféry vzniku vo fonde nachádzame kalendáre liturgické, a predovšetkým ľudové s osvetovo-vzdelávacou funkciou.
Základná štruktúra kalendárov je od 17. storočia ustálená do tejto podoby:
Kalendárna časť – zoznam dní v mesiaci a týždni s astronomickými údajmi, prehľad znamení zverokruhu, mesačných fáz, východu a západu slnka. K tomu náležia aj pranostiky – astrologické predpovede vzťahujúce sa na príslušný rok.
Poučno-zábavná časť obsahujúca tzv. uhorskú kroniku – udalosti z histórie krajiny a panovníckeho rodu, zoznam jarmokov v Uhorsku s menami ich patrónov. Súčasťou sú znalosti a rady z hospodárskeho charakteru, prípadne praktické informácie týkajúce sa cestovných poriadkov, poštových dostavníkov a ich staníc. Táto časť však časom variuje, teda nemožno zachytiť jej jednotnú štruktúru. Keďže kalendáre zasahovali a ovplyvňovali širokú verejnosť, ich obsah bol cenzurovaný. V období panovania Márie Terézie po roku 1740 bola v kalendároch zakazovaná propagácia mastičkárskych rád a tlačiarom sa nariaďuje uvádzanie dní vhodných a nevhodných na púšťanie krvi, strihanie vlasov a podobne. Takisto narážky na politické udalosti a svetských a cirkevných predstaviteľov vo fejtónoch a humorných príhodách boli potlačované a cenzurované.
Podľa proveniencie, teda miesta vydania alebo tlače najviac sú zastúpené Košice, konkrétne Akademická tlačiareň pôsobiaca pri tunajšej univerzite, neskoršie od roku 1776 pri Kráľovskej akadémii. Ďalšie košické tlačiarne boli Ellinger pôsobiaci na Mlynskej ulici, Werfer alebo Landererovci. Významné tlačiarne boli v Levoči, kde pôsobili Brewer a Podhoranszki, iné dôležité tlačiarne, ktoré sa zaoberali aj tlačou kalendárov, pôsobili v mestách Liptovský sv. Mikuláš, Banská Bystrica, Trnava, Pešť, Budín, Norimberg a Viedeň.
Kalendáre možno podľa charakteru rozdeliť na Domáce a cestovné kalendáre a Špeciálne kalendáre.
Domáce a cestovné kalendáre mali edukatívny charakter, obsahovali poznatky o rôznych častiach života človeka, ale tiež rôzne rady a podnety v rôznych oblastiach hospodárstva, poľnohospodárstva, pestovania viniča. Súčasťou mohli byť aj prehľady jarmokov v Uhorsku, rôzne historické správy, cestovné poriadky poštových dostavníkov, rukopisné poznámky zväčša hospodárskeho charakteru.
Medzi Špeciálne kalendáre náležali tieto druhy:
Poľovnícko – rybárske – mali edukatívny charakter, obsahovali poznatky o druhoch rýb, zveri, chrobákov, stromov.
Cirkevné kalendáre – vydávané boli pre potreby Spišskej diecézy, prehľad kráľovských a cirkevných úradníkov.
Banícke – obsahovali súpisy úradníkov Banskej komory, dejiny baníctva v regiónoch.
Medzi zvláštnosti nachádzajúce sa v kalendároch možno zaradiť rukopisné poznámky ich majiteľov. Týkali sa zväčša hospodárskych a osobných záležitostí. Obsahovali informácie o vinohradníckych prácach – finančné ohodnotenie vinohradníkov, vinohradnícke náradie. Vyskytovali sa zápisy týkajúce sa remeselných prác a ich vyúčtovania, informácie o pracovných cestách majiteľa, prehľady zamestnancov na panstve – napríklad plat slúžky. Niektorí pisatelia si zapisovali aj svoje pozorovania počasia a jeho premeny.
Kalendáre sa stali nielen zdrojom poznania kolobehu jednotlivých dní v roku, ale tiež dôležitou príručkou postrehov a skúseností z poľnohospodárstva a ostatných remeselných zručností.
Autor: PhDr. Richard Papáč