Kamene zmiznutých Stolpersteine sú spomienkou na obete nacizmu. Dodnes bolo uložených takmer 100-tisíc kameňov v 27 krajinách po celej Európe. Tvoria tak najväčší decentralizovaný pamätník v Európe. Na kameni Stolpersteine s mosadznou tabuľkou (10×10 cm) je uvedené meno obete, dátum narodenia a jej osud (zatknutie, deportácia či miesto zavraždenia). Zvyknú sa osadzovať pred domami, kde tieto osoby žili a pamätník vo verejnom priestore na zemi zahŕňa viacero symbolík – dáva možnosť stotožniť sa s obeťou a do budúcna varuje pred opakovaním zločinu, okoloidúci sa pohľadom na kameň na zem symbolicky klania pred obeťou.
V piatok 21. júna 2024 o 16.30 hod. sa uskutoční spomienková slávnosť na pamiatku Samuela Matznera, košického mestského poslanca a vydavateľa významného košického denníka Felsőmagyarország. Otec manželky Sándora Máraia Loly a právničky Jacquelin Kertészovej bol v roku 1944 odvlečený z Košíc a následne zavraždený v tábore smrti Auschwitz-Birkenau. Kameň zmiznutých zhotovený nemeckým sochárom Gunterom Demnigom bude umiestnený pred bydliskom Samuela Matznera na Krmanovej ulici č. 16. V Košiciach to bude v poradí štvrtý osadený Stolperstein.
Samuel Matzner sa narodil 30.7.1868 v meste Gaya, dnes Kyjov na Morave. Jeho otec Ignác Matzner bol obchodníkom. Jeho materinským jazykom bola pravdepodobne nemčina, avšak veľmi dobre ovládal aj češtinu. Gymnázium navštevoval vo svojom rodnom meste, v rokoch 1883 až 1887 študoval na cisárskej a kráľovskej delostreleckej kadetskej škole vo Viedni. V roku 1889 bol vymenovaný za dôstojníka 6. delostreleckého pluku do Košíc. Začal sa učiť po maďarsky. Jeho vojenská služba trvala do roku 1898, keď sa oženil s Irenou Moskovics.
Samuel Matzner sa vstupom do manželstva stal členom poprednej košickej židovskej rodiny. Jeho svokor, dr. Jakub Moskovics bol veľmi významnou osobnosťou Košíc poslednej štvrtiny 19. storočia. V roku 1872 sa stal hlavným mestským lekárom a zostal ním do svojej smrti v roku 1902. Bol svetským predsedom židovskej neologickej náboženskej obce, zakladateľom a hlavným majstrom košickej slobodomurárskej lóže Haladás (Pokrok), Egyetértés (Svornosť) a Resurrexit. Košickí slobodomurári sa venovali výchove a učeniu sociálne slabších obyvateľov mesta a filantropii. Členmi lóže boli zámožní a vplyvní Košičania.
Jeho manželka Mária Moskovics bola podpredsedníčkou Izraelitského ženského spolku v Košiciach, ktorý spravoval ľudovú kuchyňu pre chudobných, a to bez rozdielu náboženstva a národnosti. Samuel Matzner sa stal členom slobodomurárskej lóže Resurrexit v roku 1900, a tak sa dostal do kruhu zámožných a vplyvných košických mešťanov. Matzner bol dostatočne ambiciózny a šikovný, v roku 1901 kúpil denník Felsőmagyarország, potom svoj obchod rozšíril aj o tlačiarenský priemysel. Začiatkom roka 1904 prenajal na Mlynskej ulici veľkú časť budovy Maléterovho paláca, na prízemí si zriadil dobre vybavenú modernú tlačiareň a kníhviazačskú dielňu. Od roku 1906 sa stal aj hlavným redaktorom denníka Felsőmagyarország pod pseudonymom Sámuel Morvai (ako Moravan) až do roku 1918. Písal najmä politické a ekonomické články, no bol viac podnikateľom a aktérom verejného života než novinárom.
Denník Felsőmagyarország bol vedúcim provládnym denníkom Košíc, podporovateľom politického a hospodárskeho liberalizmu. Tlačiareň kníh a časopisov bola jednou z najväčších elektrifikovaných rozmnožovacích prevádzok v celom Hornom Uhorsku, kde pracovalo 50 mužov a žien. V modernej tlačiarni vybavenej strojmi a zariadeniami tlačili niekoľko časopisov, magazínov, kníh, rôzne tlačivá, pozvánky a podobne. V roku 1908 majiteľ rozšíril vybavenie tlačiarne o ďalšie zariadenia, vďaka ktorým dokázal tlačiť viacfarebné tlačivá. Popri tlačiarni zriadil aj vlastnú knihársku dielňu. Od roku 1909 tu tlačili aj robotnícky týždenník Kassai Munkás, aj inú rôznu periodickú a komerčnú tlač. Od januára 1919, po vzniku Československa, zmenili názov denníka z Felsőmagyarország na Kassai Napló, názov tlačiarne sa zmenil na Globus.
Matzner mal viaceré verejné funkcie. Od roku 1904 bol členom košickej Obchodnej a priemyselnej komory. V roku 1910 Samuel Matzner spolu s Viktorom Bernovitsom riadili továreň na výrobu počítacích strojov. O tieto prístroje bol veľký záujem doma i v zahraničí. Továreň Procento vláda podporovala úľavou na dani a aj tým, že v roku 1915 vyzvala mestské úrady, aby kancelárske vybavenie a zariadenia kupovali od košickej továrne Procento.
Matzner sa aktívne angažoval aj politicky, bol členom vedúcej Robotníckej strany, v decembri 1910 bol zvolený do mestského zastupiteľstva. Skúsenosti získané v hospodárskom živote zúročil aj ako člen rady mesta Košice.
V rokoch 1919 a 1923 bol členom komanditnej spoločnosti litografického podniku Hermes. Matzner sa zrejme vzhľadom na svoj vek a na zmenené ekonomické a politické pomery stiahol do úzadia. V roku 1925 otvorili s manželkou kníhkupectvo Genius na Mlynskej ulici 22, kde dovtedy fungovalo kníhkupectvo Globus. Predávali maďarské a cudzojazyčné (najmä francúzske) nové i antikvárne knihy, hudobné diela, papier a písacie potreby a venovali sa aj vydávaniu kníh, distribúcii tlače, organizácii koncertov a literárnych podujatí, ako aj drobnej inzercii.
Matzner sa angažoval aj v sociálnej oblasti, pracoval v spolku Humanitas a bol správcom majetku záchrannej služby Červeného kríža. V sociálnej oblasti bola aktívna jeho manželka Irena. V roku 1920 na základe jej iniciatívy vznikol Sociálny podporný spolok Židov na Slovensku. Združenie založilo učňovské dielne, domovy, menzy a iné inštitúcie. V máji 1930 sa na Floriánskej ulici začal budovať Krajinský židovský sirotský a učňovský domov (dnes Rádio Košice), ktorý v roku 1934 pomenovali na pamiatku iniciátorky, po Irene Matzner, ktorá zomrela v máji 1934. Matzner zomrel v júni 1944 v Osvienčime.
Matznerovci mali tri deti, syn István „Pubi“, študent premonštrátskeho gymnázia v Košiciach, horolezec, tragicky zahynul vo Vysokých Tatrách pri horolezeckom výstupe na Hrebienok v roku 1916.
Staršia dcéra Ilona „Lola“ sa stala manželkou významného maďarského spisovateľa, košického rodáka Sándora Máraia v roku 1923.
Mladšia dcéra Jaqueline „Žaža“, advokátka sa v roku 1930 vydala za advokáta Gabriela Kertésza. Manželský pár spájala láska k tenisu. Pani Kertészová ešte aj ako 90-ročná pravidelne hrávala tenis v košickom Mestskom parku.
Jej syn Ivan Kertész, ktorý dnes žije v Austrálii, spomínal na starých rodičov takto: „Môj starý otec Sámuel Matzner nepochádzal z Košíc, bol pôvodne dôstojníkom v Rakúsko-Uhorskej armáde a v Košiciach vlastnil kníhkupectvo. Moja babička bola veľmi dlho nemocná a zomrela v roku 1934, niekoľko týždňov pred mojím narodením, jej liečba stála dosť peňazí a môj starý otec zbankrotoval. Celý život žil s nami až do roku 1944, keď ho deportovali.“
Autorka: Mgr. Anna Ötvös