Vidia ho priamo od štadióna, no osobne ho navštívilo len pár členov kádra. Ikonický Sliezsky dom láka nadšencov hôr z celého sveta a v HK Poprad si povedali, že by išlo o skvelý priestor pre augustový teambuilding. Vo štvrtok popoludní sa tak hokejisti zišli na parkovisku v Tatranskej Polianke a na svoje plecia pribrali aj krošny s vyše tridsaťkilovým nákladom.
„Bola to moja prvá tatranská túra a veľmi som si to užil. Som hrdý na svoju skupinu, ktorá bola oveľa lepšia ako tie ostatné. Boli sme rýchlejší, krajší a štýlovejší,“ vyslovil sa so širokým úsmevom po príchode k Velickému plesu kanadský útočník Andrew Calof.
Tréneri HK rozdelili mužstvo do viacerých skupiniek a zvládnutie sedemkilometrového výstupu záviselo aj od spolupráce. Podľa Juraja Majdana bolo kľúčové – rovnako ako v hokeji - pravidelné striedanie.
„Niečo také som ešte nikdy nezažil a pre nás to bolo príjemné spestrenie tréningu a zároveň užitočná teambuildingová aktivita. Poviem však pravdu – nebolo to ľahké. Najprv sme si krošny menili po desiatich, neskôr už len po piatich minútach,“ vyslovil sa 33-ročný útočník, pre ktorého išlo o druhú skúsenosť s krošnou. „Raz som si vyskúšal zniesť okolo 50 kilogramov smerom dolu z Rysov a bol to masaker. Klobúk dole pred horskými nosičmi, je to naozaj veľká drina. Zaslúžia si obdiv.“
Legendárny horský nosič Laco Kulanga vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kg, na Téryho chatu 151 a na Zbojnícku 141 kilogramov.
„Takéto výkony si neviem ani len predstaviť. Zabrať nám dalo aj tých 35 kilogramov a vyniesť vyše sto kíl napríklad na Téryho chatu musí byť obrovská drina. Klobúk dole pred chlapmi, ktorí vynášajú tovar na horské chaty,“ vyslovil úprimný rešpekt horským nosičom obranca Martin Bodák. Vynášku na Sliezsky dom si napriek vynaloženej námahe užil. „Hoci to ako Spišiak nemám do Tatier ďaleko, tu na Sliezskom dome som prvýkrát v živote. A musím povedať, že to bolo celkom náročné. S pribúdajúcimi kilometrami sme si krošnu odovzdávali častejšie a dalo to zabrať.“
Zatiaľ čo väčšina prítomných turistov naberala sily na spiatočnú cestu, hokejisti sa tešili na noc strávenú na Sliezskom dome.
„Neviem sa dočkať večere a následného wellness. Počul som, že je z neho krásny výhľad na pleso a bude to určite skvelé,“ poznamenal Calof a možnosť prenocovať na hoteli s nadmorskou výškou 1670 metrov privítal aj Majdan. „Stráviť noc na horskom hoteli je niečo úplne iné, ako sa stretnúť ráno v šatni.“
„Sme spolu len druhý deň, ale cítim sa, ako keby sme boli spolu roky. V Poprade som našiel naozaj skvelú partiu a tento teambuilding tomu ešte napomôže,“ ocenil stredajšiu tímovú aktivitu Bodák.
Jednou z úloh teambuildingu vo Vysokých Tatrách je napomôcť začleniť do tímu nových hráčov. V prípade Juraja Majdana ide o návrat po siedmich rokoch. Počas svojho prvého pôsobenia v Poprade však odohral len osem zápasov.
„Vtedy to bolo úplne iné. Zranil som sa a išiel som na operáciu. Iné bolo aj vedenie či tréneri. Teraz ma sem chcel Julo Koval a osobne mám dobré skúsenosti s jeho prácou v Banskej Bystrici. Súčasná situácia v Poprade vyzerá veľmi dobre a cítiť veľkú vôľu vyhrať ligu. Takých tímov je samozrejme veľa, no Poprad by si to už zaslúžil. Verím, že k tomu priložím ruku a pomôžem k tomu, po čom tu všetci túžia,“ zamyslel sa Majdan, ktorého optimizmus dvíha samotná skladba mužstva. „Vyzerá to veľmi dobre. Mužstvo sa bude počas sezóny modelovať, ale sú tu tie najvyššie ambície, ktoré ma vždy lákali. Chcel by som niečo vyhrať a verím, že sa mi to podarí v najbližšej dobe.“
S podobnými myšlienkami zamieril pod Tatry z Michaloviec obranca Martin Bodák.
„V Michalovciach to bolo veľmi neisté a objavilo sa viacero ponúk. Najviac ma oslovila tá od Jula Kovala. Ukázali mi víziu stavby mužstva a pre mňa je to zo Spišskej Novej Vsi navyše veľmi blízko,“ okomentoval svoj letný prestup 26-ročný obranca a na margo skladby tímu pridal: „Myslím si, že mužstvo je vyskladané výborne. Boli by sme zlým tímom, ak by sme išli do sezóny s nejakými nízkymi cieľmi. Najlepšie sú vždy najvyššie ambície a každý z nás to tak berie.“
Angažmány Majdana s Bodákom zaujali aj z pohľadu silnej rivality medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou.
„Áno, tá rivalita je obrovská, ale je skôr v hlavách iných ľudí, ako v mojej a iných hráčov,“ zdôraznil J. Majdan, ktorý strávil v Spišskej Novej Vsi posledné štyri sezóny. „Ja vnímam hokej ako prácu, ktorú milujeme a derby si musíme užiť. Prinášajú skvelú atmosféru a to človeka baví. Osobne som však cítil potrebu zmeny a rozhodol som sa preto pre Poprad.“
„Ja mám vyhrotené zápasy rád a ak s tým majú ľudia problém, tak im to neberiem,“ nadviazal rodák zo Spišskej Novej Vsi Martin Bodák. „Prestupy k športu patria a nemalo by to byť o tom, odkiaľ pochádzate, ale aký ste človek a čo dokážete odovzdať tímu.“
Nečakanú vernosť voči popradským farbám ukázal Andrew Calof. Rodák z Ottawy má za sebou dve sezóny v bielo-modrých farbách a v uplynulom ročníku sa stal s bilanciou 20 gólov a 49 asistencií v 53 zápasoch najproduktívnejším hráčom základnej časti. Logickým krokom by tak bol presun do niektorej z lukratívnejších líg.
„Môžem potvrdiť, že som mal niekoľko ponúk. S rodinou sme si však Poprad zamilovali a spoločne sme sa teda rozhodli zostať. Cítim, že sa tu buduje niečo, čoho súčasťou chcem byť. Osobne tu vidím majstrovský potenciál a dôležité bolo, že sa ma syn počas celého leta pýtal, kedy sa vrátime do Popradu. A tak sme sa vrátili. Máme výborný tím, rodina je šťastná a nebolo teda o čom,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie pokračovať v drese s kamzíkom na hrudi Calof. Zopakovať produktivitu z predošlej sezóny nebude jednoduché, no to ani cieľom kanadského útočníka nie je. „Nepotrebujem získať 60 bodov, keď potom vypadneme v prvom kole play-off. Hovorím to úprimne, pre mňa je tímový úspech najdôležitejší. Pokojne nemusím mať ani bod a keď potom zodvihnem pohár nad hlavu, tak budem maximálne spokojný.“