Prečítajte si rozhovor, ktorý poskytol portálu Košice Online.
Spojené voľby sa blížia a do súboja o hlasy voličov sa postupne pridávajú ďalší kandidáti. Jedným z nich je aj podnikateľ a autor kníh Džemal Kodrazi, ktorý sa chce stať predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK). V rozhovore pre Košice Online okrem iného priblížil dôvody svojej kandidatúry či hlavné priority, na ktoré sa chce zamerať.
V minulosti ste sa uchádzali aj o post primátora mesta Košice. Tentokrát je to funkcia predsedu KSK. Prečo ste sa rozhodli kandidovať a prečo práve na post košického župana?
Aj minulé voľby som kandidoval na post župana. Ja som z tých ľudí, ktorí sa nevzdávajú. To, že prvýkrát vám to nevyjde, nikto vám nedáva žiadnu záruku, že uspejete. To je tak, ako keď malé dieťa začne kráčať prvýkrát a spadne. Predstavte si, že by sa vzdalo. Tak by nikto nekráčal, nikto by nechodil. Tak je to aj v biznise, tak je to aj v politike, tak je to aj všade. Pokiaľ to prvýkrát nevyjde, pokúsime sa to druhýkrát.
Neuvažovali ste nad primátorskou stoličkou?
Bol som nedávno s pánom Polačekom. Má nejaké slabé stránky, ale v skutočnosti dáva zo seba všetko, takže si myslím, že je dobrým primátorom. Nie je potrebné meniť niečo, čo funguje.
V prípade Košického kraja je to podľa vás inak?
Myslím si, že robí všetko, čo môže, lenže jedno si neuvedomuje, že jeho maximum nie je ani moje minimum. On si neuvedomuje, v akom leveli vlastne funguje. Nevidí ďaleko dopredu, čo by mohlo byť. Osem, deväť rokov byť v jednej funkcii a nedokázať nič? To je dôvod, prečo kandidujem. Nie preto, že je zlý človek, ale práca, ktorú odvádza, to je ako prváčik v základnej škole.
Ako chcete osloviť voličov z odľahlejších regiónov?
Ja sa im už prihováram dlhšie. Napísal som 35 kníh o živote, o tom, ako sa ťažko žije, aký je skutočný život. Potom mám motivačnú stránku, tam je okolo 54-tisíc ľudí. Deň čo deň majú videá, ktoré ich motivujú, aby boli lepšími ľuďmi. Toto je spôsob, ako sa im prihováram.
Čo sa týka odľahlejších regiónov, tak určite mienim navštíviť každú obec, každý okres. Je tu dosť ľudí, ktorých treba presvedčiť a dúfam, že sa mi to podarí, lebo môj úmysel je úplne čistý. Ja nie som hladný na peniaze, to je najpodstatnejšie z toho. Ja som hladný na ľudí a keď prejdete ten čas, ako som prešiel svoj život, už vidíte, že ten koniec je blízko, tak chcete odovzdať to, čo viete. Nie som skúpy, to, čo viem, chcem odovzdať. Ak mám nejaké pracovné skúsenosti, a mám ich, tak chcem prinajmenšom byť prototypom, ako sa to dá urobiť, nie ako sa to nedá, ale ako sa dá robiť poctivo. Žiadne kauzy, žiadne špekulácie, žiadne nepoctivosti. Otec ma veľmi „dusil“ zamlada, že musím byť poctivý, nesmiem kradnúť, nesmiem piť, nesmiem fajčiť, všetko som to dodržal v živote. A keď som prišiel na Slovensko, nevedel som, čo smiem. Bol som poctivý mladý muž a ostalo mi to dodnes.
Ako plánujete viesť kampaň? Máte nejaký tím ľudí, s ktorým budete navštevovať jednotlivé regióny?
Každý má nejaký tím ľudí, ale teraz je užší, lebo už som prešiel tú cestu, poznám ju. Čím viac ľudí, tým viac si prekážame, veľa názorov a na konci zmeníte svoj názor, lebo ďalších 10 – 20 názorov vám príde zboku, ktoré nie sú vaše, a potom nepredstavujete sám seba, ale niekoho iného. Ak ma majú ľudia poznať, budú ma poznať podľa toho, kto som ja.
Aký rozpočet máte vyhradený na kampaň? Z akých prostriedkov bude financovaná?
Keďže som predtým prešiel volebné obdobia na primátora a na župana, trošku viac som minul na župana, teraz nemienim míňať vlastne skoro nič, lebo toto robím so srdcom. Pripravujem sa na to cez svoje sociálne siete. Nebudem mať ani jeden billboard, ani nechcem, lebo zaplavujeme spoločnosť našimi tvárami, a to nemienim urobiť. Ak neviem osloviť na ulici, na nejakých stretnutiach, ak neviem osloviť cez svoje knihy, sociálne siete, potom nestojím za to, že by som sa stal županom.
Vnímate podporu od ľudí? Ako reagovali na ohlásenie vašej kandidatúry?
Keďže mám sociálne siete, musím povedať, že som veľmi príjemne prekvapený. V predošlých voľbách dokázali napísať kadečo. V terajších je to krása, aspoň na mojich stránkach. Čo sa týka lokálnych novín, ktoré vyšli, je to 50 na 50. Hejteri sú všelijakí, chcú uraziť, nech kandidujem v tej krajine, odkiaľ pochádzam. Odkiaľ pochádzam, keď som tu 42 rokov? Milujem túto zem, milujem Košice, stadiaľ by som neodišiel.
Ja som vlastne láskový emigrant. Prišiel som sem kvôli láske. Neprišiel som kvôli ničomu inému. Mama mi stále hovorila, keď som bol malý: „Z teba jedného dňa bude prezident.“ Ja som sa toho držal doteraz. Žijem v jednej krajine, ktorá je moja krajina. Rozprávam východniarsky, ani neviem inak. Možno nejakú chybu urobím v slovenčine, ale to je za to, že tak som sa to tu naučil. Čo sa týka slovenčiny, je to skutočne krásny jazyk, ale gramatika! Celých 42 rokov sa trápim s gramatikou, aj tak mi niekedy nejde. Moje dcéry, ktoré sú vyštudované, žijú v Prahe, stále sa ma snažili naučiť niektoré veci, ale keď to raz nejde do tej hlavy, nie za to, že by som nechcel, ale za to, že sa to mieša so srbčinou, ktorú ovládam, lebo je to môj druhý materinský jazyk, a turečtina, samozrejme. Všetky tie tri jazyky sa nejako miešajú v mojej hlave a potom sú nejaké smiešne prípady, keď niečo poviem a ľudia sa zasmejú. Ja to beriem za svoje, je to normálne. Milujem Košičanov, inak by som tu neostal.
Aké sú vaše priority a vízia, s ktorými vstupujete do volieb?
V prvom rade sa zamýšľam nad dôchodcami. Majú to veľmi ťažké. Keď si kupujem teraz nejaké lieky, vidím, aké sú výdavky okolo toho. V prvom rade im dať psychologickú podporu, nech majú miesta, kde môžu chodiť, kde je o nich postarané. Kávu alebo nejaký nápoj nech im kraj zabezpečí, lebo to je najmenej, čo môže urobiť pre dôchodcov.
A čo je ešte strašnejšie, ja to vidím mojimi očami tak, že my máme najväčší export mladých. Namiesto tovaru my vyvážame zdravých, vzdelaných ľudí von, tých, ktorí sú kvalitní. Podľa mojich dcér to viem. Toto sa musí zastaviť, mladí tu musia dostať prácu, musia tu ostať, nesmieme ich pustiť von.
Pre Košičanov a pre Košický kraj je nepríjemná téma osady. Som jediný, ktorý sa tomu skutočne venuje, lebo si myslia, že keď im pomôžeme, ublížime sebe. A ja práve vidím opak, keď im nepomôžeme, ešte len vtedy ublížime sebe, lebo budú míňať viac na zdravotníctvo, lebo nemajú vodu, nemajú bývanie, takže budú chorí a na konci máme obrovské výdavky. Tu je priestor, kde sa dá šetriť. Čo sa týka Rómov, vieme im pomôcť nejakým ubytovaním, prácou, lebo ak máme, úprimne, dovážať ľudí z Indie, Pakistanu, Bangladéša, potom aký je zmysel toho všetkého, že my tu máme svojich, ktorí vedia aj ako-tak slovensky, a máme dovážať ľudí, ktorí nevedia hovoriť po slovensky? Toto sú tri body, ktoré by som chcel a, samozrejme, doprava. Čakáme aj polroka na nejaké vyšetrenie.
Čo sa týka školstva, myslím si, že môžeme dať nejaké nové smery, nové myšlienky. Ak Rómovia chodia do Anglicka a môžu sa zamestnať bez diplomu, bez ničoho, tak ja sa pýtam, aký máme problém, že by sme ten istý systém prebrali, aby sme ich zamestnali? Máme veľké školské nároky, čo sa týka tých ľudí, a dôjdu z Bangladéšu a z Indie. Pre nich nepotrebujeme mať žiadne nároky, takže ten meter by sme mali používať skutočne rovnaký na všetko, a tak vyriešime problémy.
Ak by som sa stal županom, tak by som dal prototyp, ako sa to dá urobiť a, samozrejme, bez káuz, bez ničoho. Ja som veľmi poctivý človek, nepotrebujem to kvôli peniazom. Ja to chcem emotívne dokázať mojim kamarátom, priateľom, dokázať svojim dcéram, svojmu synovi, že sa dá robiť poctivo. Je mi strašne ľúto, že nie sú tu, že by dali svoj výkon tu na Slovensku, v Košiciach. Moja snaha je, že by som mal vzdelané deti, čo sú a chcel by som aj svoje vedomosti odovzdať tomuto kraju a dúfam, že sa mi podarí osloviť ľudí. Uvidíme. Žijem v jednom vyrovnanom manželstve. Mám dokonalú manželku, ktorú celé tie roky zbožňujem. My žijeme jeden vyrovnaný život a tú vyrovnanosť by som chcel preniesť aj na tento kraj.
My tých mladých, dovolíme si taký luxus, ich púšťať niekam von namiesto toho, že by boli tu, že by nám pomáhali. Potom tu ostanú tí, ktorí ostanú. Nebudem teraz urážať tých, ktorí tu ostanú. Niekto môže, niekto nemôže odísť. Niekto je vzdelaný, niekto nie je. V každom prípade, tú šľahačku dávame preč a toto by sme nemali robiť. Mali by sme ich tu držať, vytvoriť podmienky.
Pán Trnka, ja nevravím, že je zlý človek, nevravím, že je zlý manažér, ale jednoducho jeho maximum končí pri mojom minime. Ak viem pracovať 24 hodín denne, a ja to viem, lebo som workoholik, myslím si, že by sme mohli všetci pracovať v prospech ľudí, lebo ten jeden človek má veľké právo, čo dokáže urobiť, čo dokáže rozhodnúť, ako máme žiť ďalej. Jeden človek mal by rozhodovať správne, mal by dávať nejaký smer, mal by dávať nejakú víziu.
Z kandidátov, ktorí oficiálne potvrdili svoj vstup do volieb, ste zatiaľ jediný nezávislý. Neuchádzali ste sa o podporu politických strán?
V predošlých voľbách som mal svoju politickú stranu, ktorú som prebral. Bol som predsedom tej strany a išiel som cez politickú stranu. Ale to je niečo, čo vás delí podľa značky. Máte pečiatku nejakej strany, a to je silnejšie ako náboženstvo. Oni veria tej politickej strane. Možno by mi ublížilo, keby som išiel cez nejakú politickú stranu. Chcem byť skutočne nezávislý. Každá politická strana má nejaký dobrý nápad, čo by sa dalo uplatniť, ale nikto nemá celý návod, ako by sa to dalo kompletne dobre urobiť.
Vydal som knihu Kandidát na predsedu KSK, má 300 strán. Celý program, všetky svoje myšlienky som dal do toho. Slováci sú konzervatívny národ. Moje meno skôr vojde do miestnosti ako ja. To je ten problém. Existujú aj dobrí ľudia, ktorí nie sú problémoví.
Neodsudzujme jeden druhého. Nevieme, koho budeme potrebovať v živote a nevieme, aký je ten človek. Ľahko je nadávať jeden na druhého. Teraz sú sociálne siete také, aké sú. Každý má právo písať a hovoriť, čo sa mu zachce. Nikto sa nehanbí za to, čo napíše, lebo nikto nestojí za tým. Pravda je taká, že najradšej urážajú a je mi ľúto mojich protikandidátov, ktorí ohlásili kandidatúru, že veľmi škaredo im píšu. Prosím tých ľudí, nech to nerobia. Oni sa ponúkli, dávajú svoje ja do toho a späť dostávajú nenávisť tých ľudí. Ja, chvalabohu, zatiaľ idem vedľa toho, ale zažil som aj ja niečo podobné. Ak by ma dnes tak urážali, ako urážajú ich, verte mi, nesedím tu, ani sa nebavím o tom, som v pokoji a žijem svoj normálny život. Nech to ľudia nerobia, lebo toto je to, čo im odoberá energiu. Oni sa musia brániť namiesto toho, že by hovorili o svojom programe alebo o tom, čo by chceli zmeniť.
Zvažujete, že sa vzdávate svojej kandidatúry v prospech niekoho iného?
Nie, toto nie je moja osoba. Niečo podobné som zažil, keď som kandidoval na primátora. Traja sa vzdali v prospech Aleny Bašistovej, prišli aj za mnou a chceli, že by som sa vzdal. V tej chvíli som vedel, že nevyhrám, ale prečo by som to mal urobiť, kvôli funkcii? Ja nechcem funkciu, ja mám prácu, takže ja to nerobím kvôli peniazom. V prvom rade verím, že vyhrám ja. To je normálne, lebo idem do toho.
Budem férový voči svojim protikandidátom. My nie sme nepriatelia. Dajbože, že vyhrá ten správny. Ja si myslím o sebe, že som to ja. Rád by som mal takých ľudí, ktorí sa snažia niečo urobiť pre tento kraj, že by boli zamestnancami tohto kraja. Bolo by to super, že by sme mali silu ako nikto. Médiá väčšinou vytvárajú nepriateľov medzi sebou, a zvlášť tí ľudia, ktorí sú hejteri, ktorí radi píšu a hovoria také veci, sejú nenávisť. Ja to v sebe nemám, takže môžu robiť, čo sa im zachce.
Vážim si svojich protikandidátov. Úprimne, je mi ľúto, proti komu vlastne ideme. Nechcem proti pánovi Trnkovi hovoriť nič, ale má nejaké kauzy. Nemôžem tiež byť taký, ktorý si bude dávať servítku pred ústa a nedopovie, že toto je zlé. Skutočne je to zlé. Vidím, čo sa deje okolo nás. Všade ho vidno. Predtým ho nebolo vidno, ale to je normálne v politike, že ho vidno. Nerieši konkrétne problémy, nerieši nič, čo nás trápi. Odovzdali sme mu svoje hlasy, že nám zlepší život a je zhoršený. Tu je tá bodka, či som to ja, alebo niekto iný, musíme to zastaviť. Ak to teraz nefunguje, dajme iného. Ak by som bol županom a nedokážem splniť svoje sľuby, nech ma vymenia. Sám by som odišiel, lebo to nedokážem. Tu sebareflexia nie je a ide ďalej. Ak by bol aj dobrý, po ôsmich, deviatich rokoch by som sám odišiel. Treba novú silu, novú víziu. On už je vyhorený, takže nemal by ani kandidovať. Osobne dosť, politika nie je stále zamestnanie. Urobíme nejakú prácu a odchádzame preč.
Môžete deklarovať, že sa do poslednej chvíle budete uchádzať o hlasy voličov?
Ja som z Balkánu, my necúvame. V úcte voči sebe by som si to nedovolil. Mám úctu voči deťom, nevzdám sa. Ja si myslím, že som dobrým kandidátom a ak má niekto myšlienku o sebe, že on sa môže vzdať v prospech niekoho, beriem to s vďačnosťou, ale ja osobne už teraz hovorím, radšej nech to neskúša, lebo sa len strápni.
Viete si predstaviť spoluprácu so súčasným vedením mesta Košice?
Úprimne, mali sme rozhovor, nemali sme body, kde máme veľa spoločného, ale aj tak jeho vízia, ktorú má, je správna. Viem si predstaviť, že môžeme spolupracovať. Keď som kandidoval pred ôsmimi rokmi, vtedy by som si to nevedel predstaviť, že môžeme niečo spoločne robiť, spolupracovať, lebo on vyhral na základe parking aféry. Aj ostatní kandidáti išli tým smerom, ale nikto nehovoril, čo by mali urobiť pre toto mesto. Ak bol najväčší problém v Košiciach parking, tak potom nikto nevidí, všetci sú zaslepení, lebo tu máme plno problémov, ktoré treba riešiť. On sa snaží, nebudem hovoriť, že nie. Nemyslím si, že ostatní kandidáti sú výrazné osobnosti. Starosta KVP tiež kandiduje. To je súboj medzi týmito dvoma ľuďmi. Mladý je, šikovný, ale po starostovi Halenárovi hocikto by prišiel na KVP, bol by super starosta, takže tento je super starosta. Či má skúsenosti, výdatnosť, že by dokázal riadiť Košice, to neviem. Polaček už má skúsenosti a verím tomu, že dotiahne aj toto volebné obdobie do konca.
Moje meno je čisté ako bavlnka. Áno, je cudzie, ale ten cudzinec tu žije 42 rokov, miluje ľudí odtiaľ. Mám plno priateľov, kamarátov. Nech mi nehovoria, že nech idem kandidovať do nejakej krajiny, keď ja som tu doma. V mojej krajine už nemám nikoho. Otec mi zomrel, mama mi zomrela, priatelia zomierajú. Moji priatelia tu, ktorí sú, oni sú moja rodina. Preto je pre mňa veľmi dôležité mať veľa priateľov. Ja nie som hladný na peniaze, ja som hladný na ľudí, a to znamená na priateľov, na pekné slovo. Buďme ľuďmi. Politika je jedna vec, ale priateľstvo, slušnosť medzi ľuďmi, to je to, čo je hlavné. Ja verím tomu, že aj toto prinesiem do tohto mesta a kraja.