V rozhovore okrem iného predstavila svoje priority či riešenia najväčších problémov v kraji.
Spojené voľby sa uskutočnia už najbližšiu sobotu (24.10.). O kreslo košického župana sa napokon uchádza päť kandidátov. Medzi nimi je jedna žena – Monika Sofiya Soročinová, ktorá pochádza z Klokočova. V rozhovore pre Košice Online priblížila, prečo sa rozhodla kandidovať na post predsedníčky Košického kraja, aké sú priority jej kampane a tiež to, čo by zmenila vo vedení župy.
Aké sú vaše politické skúsenosti?
Ľudia, ktorí ma poznajú a sledujú, dajme tomu aj v médiách alebo na sociálnych sieťach, tak vedia, že prvýkrát som sa s politikou stretla ku koncu roka 2019 a v roku 2020 som kandidovala v parlamentných voľbách na post poslankyne Národnej rady, kde som získala počet preferenčných hlasov 32-tisíc, takže nebol to až taký zanedbateľný počet hlasov, za čo si veľmi vážim podporu všetkých voličov, ale, žiaľ, strana do parlamentu neprešla, takže nepodarilo sa až tak naplniť tú ambíciu stať sa poslankyňou Národnej rady.
Medzitým som sa ale politike venovala, skôr ako expertka na zahraničnú politiku a na analytiky, čo sa týka medzinárodných vzťahov a geopolitiky, nakoľko mám vyštudované nielen právo na Slovensku, ale aj medzinárodné vzťahy a svetovú politiku v Rusku, kde som študovala tieto odbory. Ostala som so svojom vyštudovanom odbore, politike pokračujúc aj u nás na Slovensku. Ďalšia moja politická skúsenosť bola tiež kandidatúra na post županky Košického kraja v roku 2022, takže tam som si túto košickú regionálnu kampaň vyskúšala po prvýkrát, čo bolo tiež veľmi zaujímavé, pretože naozaj človek ešte inak navníma región, keď sa už zaoberá konkrétnou kampaňou a pýta sa ľudí, aké problémy ich trápia, čo by chceli v kraji riešiť. Je toho nemálo.
Dôvodom mojej opakovanej kandidatúry je to, že od predošlej kandidatúry vidím, že tie otázky, ktoré som nastolila vo svojom volebnom programe vtedy, ešte ostali stále aktuálnymi aj dodnes, napriek tomu, že prešlo už obdobie ďalších štyroch rokov. Toto ma motivovalo kandidovať opäť. Medzi týmito politickými skúsenosťami boli aj vypracovania politických kampaní, a to konkrétne pre stranu Smer-SD v parlamentných voľbách 2023. Táto strana ma oslovila ako expertku na medzinárodné vzťahy a zahraničnú politiku s potrebou vypracovať koncepciu zahranično-politickej kampane. V tejto kampani som komunikovala hlavne otázku zahraničnej politiky Slovenska na všetky štyri svetové strany, ktorá je mnou vytvorená koncepcia ešte z roku 2019, ktorú som komunikovala prvýkrát, keď som sa uchádzala o politickú funkciu. Táto politika na štyri svetové strany sa dá veľmi aktuálne preniesť aj do Košického kraja, pretože na základe úspechu strany vo voľbách bola táto koncepcia politiky na štyri svetové strany zahrnutá aj do programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že sa uplatňuje nedostatočne. Avšak v Košickom kraji vidíme, že tým, že sme región hraničiaci s dvoma ďalšími štátmi, s Ukrajinou a Maďarskom, tým, že Maďarsko, samozrejme, je členom Európskej únie aj NATO, takže tu sú vzťahy až na niektoré, poviem to tak, možnože lokálne šarvátky, viac-menej geopoliticky vysporiadané, ale žiaľ, za našou východnou hranicou smerom na Ukrajinu prebieha vojna a z toho vyvstávajú otázky, ktoré sa týkajú v rámci Košického kraja nielen regionálnej politiky, ale aj zahraničnej. Vnímam aj zahraničný rozmer a kontext, ktorý tu vyvstáva z geopolitických zmien. Východné Slovensko sa práve teraz stáva aj centrom záujmov aj v rámci týchto geopolitických zmien, ktoré sa okolo nás dejú. Vnímam ako veľkú potrebu, aby v manažmente a vo vedení kraja bol človek, ktorý má nielen regionálny rozhľad, ale aj zahranično-politický rozhľad.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o priazeň voličov ako nezávislá kandidátka?
Ja som nezávislou kandidátkou z praktického pohľadu, pretože sa uchádzam o podporu všetkých voličov. Nie som vyhranená voči nikomu a takisto si myslím, že regionálna, komunálna, krajská politika by mala byť v prvom rade ladená tak, aby vyhovovala všetkým ľuďom, pretože tu ide hlavne o zvyšovanie štandardov života ľudí, ktorí v našom kraji žijú a na východe Slovenska sa potýkajú s takými problémami, ktoré, povedzme, že v iných častiach Slovenska a v regiónoch, ktoré sú rozvinutejšie, už sú vyriešené. Naozaj v tomto ohľade som ani nezvažovala kandidatúru pod nejakými politickými vplyvmi alebo v politických tričkách.
Keďže ste spomínali Smer-SD, nezvažovali ste, že v župných voľbách spojíte sily s Igorom Šimkom, ktorý kandiduje na post predsedu Košického kraja aj s podporou tejto strany?
Ja som nikdy nebola členkou strany Smer-SD. Ja som v podstate nestranníčka celý čas. Na tú predvolebnú politickú kampaň som bola oslovená ako expertka s tým, že sa im páčila koncepcia mojej zahraničnej politiky, ktorú som už roky predtým komunikovala na verejnosť. Avšak z toho, samozrejme, že nevyvstáva to, že by som mala kandidovať pod ich vlajkou, takže si idem svoju cestu.
O hlasy voličov ste sa uchádzali aj pred štyrmi rokmi. Ako s odstupom času hodnotíte svoju kampaň a vtedajší výsledok? Čo očakávate od aktuálnych volieb?
Ja som aj vtedy kandidovala ako nezávislá kandidátka a mala som minimalistickú kampaň naozaj hradenú z vlastných zdrojov a zo zdrojov podporovateľov, ktorí sa chceli pridať a stotožnili sa s mojím programom a s mojou víziou.
Je naozaj ťažké konkurovať spolukandidátom, nebudem hovoriť, že protikandidátom, pretože ja nekandidujem proti niekomu, ale kandidujem za to, aby sa nám tu žilo lepšie. Moji spolukandidáti majú státisícové rozpočty, ktoré si naozaj nemôžem dovoliť investovať tieto peniaze do kampane. Aj napriek tomu, že mám vyštudované kvalitné školy a celý život pracujem, tak sa mi nepodarilo doposiaľ nazhromaždiť takúto obrovskú sumu peňazí, ktorú by som do kampane mohla investovať. Idem hlavne cez sociálne siete, ktoré mám, dá sa povedať, že v porovnaní s ostatnými mojimi kolegami v kampani asi najsilnejšie. Vidíme, že takýto je aj trend. Tam nie je potrebné investovať až také prostriedky, lebo dokonca v minulom roku Európska únia zakázala robiť politickú kampaň, ktorá by bola platená cez sociálne siete.
Čo sa týka prostriedkov, straníckym kandidátom je ťažké konkurovať aj z hľadiska nákladov na obsiahle mediálne kampane, bilbordové kampane a možno aj niektoré výjazdy. V rámci svojho režimu sa snažím robiť, čo sa dá a uvidíme až po voľbách, že aj keď ten výsledok spred štyroch rokov porovnáme s tým, čo bude teraz, že ako sa to posunulo a aký dopyt voliča je na nezávislého kandidáta, ktorý nevedie až takú masívnu a nákladnú kampaň.
Spomínali ste, že ste študovali v Rusku a vytvorili ste politiku na štyri svetové strany. Ako vnímate vyše štvorročnú vojnu, ktorá sa deje za hranicami našej krajiny, v blízkosti regiónu, z ktorého pochádzate?
Z geopolitického hľadiska to vnímam asi tak, že každá vojna je zlá a akokoľvek sa môžeme snažiť, tak sa treba snažiť o to, aby sa vojna ukončila, či u nás, u susedov, alebo kdekoľvek inde na svete. Moje názory a postoje na túto problematiku sú známe, ale možnože by som sa skôr oprela teraz do toho, ako to vplýva na náš región, pretože to je pre našu dnešnú diskusiu to najpodstatnejšie.
Ja vo svojom programe mám štyri hlavné priority, ktoré komunikujem. A práve ako prvú prioritu som postavila bezpečnosť, pretože nielenže z hľadiska prebiehajúceho konfliktu, ale aj z hľadiska určitých iných zmien našich zákonov sa aj v Košickom kraji zvýšila kriminalita, vandalizmus, stúpajúce krádeže, pretože vieme, že skrz novelizácie Trestného zákona sa zvýšila hodnota priestupkov, ktoré sa nijakým spôsobom už neriešia, na 700 eur. To znamená, že keď niekomu dnes v bytovke ukradnú kočiarik alebo bicykel, alebo značkové tenisky, tak polícia sa týmito vecami už ani nezaoberá a ľudí to naozaj trápi, pretože to počúvam od nich každý deň.
Samozrejme, že vznikajú aj konflikty medzi menšinami a väčšinou marginalizované komunity nie sú dostatočne riešené ani z úrovne štátu, ani z úrovne kraja. Tieto problémy hlavne mi komunikujú obyvatelia regiónov Trebišova, Spišskej Novej Vsi, okolo Rožňavy, ale aj okolo Michaloviec, odkiaľ som ja rodáčka. Tu sa treba zamýšľať aj nad tým, že vieme, že napríklad mnohí občania rómskej menšiny sa v určitom období sťahovali masívne do Anglicka a ja ich vidím, lebo ich aj stretám napríklad v Michalovciach, že tí, ktorí sa vrátili, tak sú na oveľa vyššej úrovni štandardu, nielen toho životného, ale aj čo sa týka tej komunikácie v rámci spoločnosti. Treba sa tu pýtať aj na to, že čo robíme zle, pokiaľ nevieme s našimi obyvateľmi aj v rámci týchto menšín komunikovať tak, aby sme im vytvorili priestor na zvyšovanie aj ich životného štandardu.
Ďalšia bezpečnostná otázka, keď sa bavíme o bezpečnosti aj v súvislosti s konfliktom, je to, že na území Košického kraja sa začal obrovský boom výstavby a otvárania zbrojoviek, ktoré sú hlavne vystavané pre účel exportu týchto vojenských materiálov a vojenskej techniky a dronov na Ukrajinu. Vieme, že predošlá vláda vyviezla všetku protivzdušnú obranu na Ukrajinu a súčasná vláda ju ešte nezabezpečila. Tieto zbrojovky naozaj vytvárajú nepeknú bezpečnostnú otázku, ktorú ja nechcem nejakým spôsobom zveličovať, ale je to určitým spôsobom legitímny vojenský cieľ v prípade toho, že by sa niekto naozaj naštval a zaútočil na zbrojovky aj na našom území. Ja som sa bavila aj s jedným riaditeľom istej nemenovanej zbrojovky a pýtala som sa ho na jeho názor, pretože ja v zásade a priori som za to, aby sa vytvárali pracovné miesta, pretože pracovných miest je v našom kraji nedostatok a investorov je potrebné prilákať, či už našich slovenských, alebo aj zahraničných. V prípade zbrojoviek tu máme veľa ukrajinských investorov, ktorí tieto zbrojovky financujú a otvárajú. Takže som sa rozprávala s jedným pánom riaditeľom istej nemenovanej zbrojovky a povedala som mu, že mám kampaň, kde riešim aj túto otázku a že vnímam aj tieto zbrojovky ako určitý legitímny cieľ v prípade útoku. Čakala som od neho reakciu, že začne obhajovať túto situáciu, lebo hovorím, čo keď náhodou tu zaletí nejaký dron a nám tu ľahne popolom polovica dediny, na čo mi on reagoval, že to nieže náhodou, ale určite tu nejaký dron v blízkej dobe zaletí. Toto ma vyľakalo, ale hneď pokračoval argumentáciou, že oni sami ako manažéri týchto zbrojoviek sa často obracajú na štát a intenzívne so štátom komunikujú v tom, aby zabezpečil ochranu aj týchto fabrík a obyvateľov, ktorí v ich okolí žijú. Avšak štát nedostatočne reaguje. Nezabezpečil im ani protidronovú ochranu. Nie je dostatočná komunikácia na úrovni štátu medzi manažérmi zbrojoviek. Chýba tu asi adekvátny manažment aj v tomto ohľade, pretože nemôžeme vytvoriť 100 pracovných miest v zbrojovke, ale dostať do ohrozenia života, povedzme, že spádovú oblasť 100-tisíc ľudí, ktorí dookola žijú.
Aké sú ďalšie priority vašej kampane?
Ďalšia priorita v mojom programe je práca, investície a cestovný ruch. Už som v našom rozhovore spomínala, že je potrebné vytvárať pracovné miesta, pretože je ich málo. Jedným z kľúčových problémov Košického kraja je doslova masový exodus mladých ľudí buď do iných regiónov nášho štátu, alebo do zahraničia. Prakticky sa týmto rozbíjajú rodiny a trhajú sa rodinné väzby, pretože keď si mladí ľudia nevedia nájsť prácu na území Košického kraja, tak sa musia niekam ďalej vysťahovať, lebo z niečoho musia žiť a z niečoho musia živiť aj seba, aj potenciálne svoju rodinu, keď si ju chcú zakladať.
Prilákanie investorov do kraja je jednou z mojich hlavných priorít. Ja som štyri a pol roka pracovala v zahraničnom consultingu pre firmu sídliacu v Spojených arabských emirátoch, ktorá bola založená miestnymi ľuďmi a boli sme tam medzinárodný tím a vytvárali sme consultingové koncepcie nielen z hľadiska zahraničných politík pre rôzne vlády štátov a národných identít, kreovania, vytvárania, ale aj potenciálu investícií pre rôznych investorov z celého sveta.
Mala som možnosť cestovať aj skrz svoje práce. Zatiaľ som precestovala nejakých 50 štátov vo svete, takže mám dostatočné kontakty na to, aby som vedela osloviť rôznych investorov zo segmentov, ktoré sú zaujímavé pre Košický kraj a takých investorov, ktorí by sa tu vedeli v rámci svojho biznisu uplatniť a vytvoriť pracovné miesta. Povedala by som to možno jedným sloganom: „Myslím globálne, ale konám lokálne.“ Tieto investície je potrebné tu pritiahnuť, takže by som využívala hlavne svoje kontakty na to, aby sme dosahovali výsledky doma.
Jednou z nosných oblastí v tejto druhej mojej programovej priorite je aj cestovný ruch, pretože je nedostatočne využitý, či už sa oprieme o Zemplínsku Šíravu, odkiaľ aj ja pochádzam a kde som vyrástla, tak za vyše 30 rokov môjho života sa Zemplínska Šírava takmer nikam neposunula. Chýba tam nedobudovaná infraštruktúra, je tam nedostatočná kvalita služieb. Ľudia cestujú po svete a prirodzene porovnávajú a očakávajú, že služby, ktoré nachádzajú vo svete, tak by sa mali nejakým spôsobom do 21. storočia posunúť aj u nás na Slovensku a v Košickom kraji. Zemplínska Šírava je toho krásnym príkladom, pretože je to naše takzvané slovenské more a naozaj by sa tam dali vybudovať nádherné pláže, bufety na úrovni 21. storočia a nie tie, s ktorými sa tam aj miestni podnikatelia trápia už desiatky rokov. Nehovoriac o tom, že tam chýba osvetlenie, pretože na Šíravu naozaj chodí veľmi veľa ľudí, hlavne počas letných mesiacov. Rodiny s deťmi, cyklisti, okolo Šíravy chýba cyklistický chodník, čo už je oprávneným záujmom obyvateľov, pretože aj vďaka úspechom Petra Sagana vo svete nám stúpol záujem o cyklistiku a ľudia vyhľadávajú aj tieto možnosti. Potrebujú mať pre seba, svoje deti na cykloturistiku aj adekvátnu infraštruktúru, aby sa nemuseli každú chvíľu cez rameno obracať, či ich nejde zraziť nejaký kamión.
Ďalším krásnym príkladom je Morské oko, ktoré je tiež nedostatočne rozvinuté a využité na Gemeri, na Spiši Slovenský raj, Slovenský kras. Vidíme, ako sa rozvíja turistická infraštruktúra na maďarskej strane, len spoza našej hranice niekoľko kilometrov. Nevidím žiaden relevantný dôvod, ako ospravedlniť to, prečo sa táto infraštruktúra a turizmus nerozvíja takto u nás. Vidím zase v tomto aj manažérsky problém z hľadiska nedostatočného čerpania eurofondov, pretože mnohé štatistiky, ale aj Najvyšší kontrolný úrad nám hovorí o tom, že Košický kraj spomedzi všetkých krajov čerpá najmenej eurofondov. To sú prostriedky, ktoré sú nám dostupné. Prečo ich nevyužiť? Určite by som sa oprela aj do toho, aby sme eurofondy čerpali čo najviac.
Ďalšou prioritou je programový bod, ktorý som nazvala Rodiny spolu. Ten nadväzuje na predošlý programový bod, a síce vytvoriť dostatočné pracovné miesta pre mladých ľudí, ktorí by v Košickom kraji nielenže skončili svoje štúdium v Košiciach, keď sa bavíme o Košiciach, tak je to veľmi kvalitné univerzitné štúdium, ale ľudia po skončení tohto štúdia už nemajú motiváciu ostať v kraji, pretože v rámci svojho študijného programu, ktorý vyštudujú, tak nenachádzajú dobre zaplatenú prácu. Toto je veľmi úzko späté s programovým bodom Rodiny spolu, kde hovorím o tom, že sa rodiny nemajú u nás na východe stretávať len na sviatky, ale byť spolu celý rok tak, ako to bolo v tradičných hodnotách mienené, že rodičia vychovajú svoje deti, potom deti následne doopatrujú svojich rodičov, toto by sa patrilo aj u nás nejakým spôsobom udržiavať, ale dať hlavne príležitosť na to tým ľuďom. Odísť do zahraničia študovať je veľmi dobrá skúsenosť aj pre mňa. Ja som takisto vyštudovala v zahraničí a každému to odporúčam v ktorejkoľvek krajine, či na východ, či na západ, či na sever, či na juh od nás. Mať pracovnú príležitosť, za ktorou by sa človek, ktorý vyštuduje vrátil, tak tú musíme mladým ľuďom pripraviť my a za to sme zodpovední ako manažéri kraja.
Posledným programovým bodom u mňa sú podmienky pre život a poriadne služby. Čo trápi mňa, ale aj obyvateľov nášho kraja, je to, že sú zavádzané a dlhodobo udržiavané dvojité štandardy medzi východom a západom, pretože napríklad potraviny, ale aj mobilné služby, telekomunikačné služby, televízie, to všetko stojí rovnako ako na západe, ale vyrovnávať sa západu my nemôžeme z hľadiska priemerného zárobku, ktorý tu na východe máme, ale aj tá kvalita služieb nedosahuje tie štandardy, ktoré na západe sú. V Košiciach síce je dostatočne silný GSM signál, ale napríklad teraz som išla takmer hodinu a pol k vám do rádia a potrebovala som vybavovať po ceste nejaké telefonáty, väčšinou už som zvyknutá telefonovať cez WhatsApp, tak aj tu som narážala na to, že na máloktorom úseku mám mobilný signál. To isté je v mojej rodnej dedine, v obciach v okolí. Ľudia platia za tieto služby rovnaké peniaze ako v rozvinutých mestách, regiónoch, ale tú službu nedostávajú. To isté je už v spomínaných cenách potravín.
Na Zemplíne je teraz aj horúcou otázkou riešenie výstavby veterných parkov a týchto turbín. Ja som toto postavila v svojom programe do kontrastu, že idú nám na východe stavať nejaké sofistikované moderné technológie a pritom nemáme zabezpečené základné služby. Ešte stále nejakých 60 percent obcí Košického kraja nemá dobudovanú kanalizáciu a vodovody. Z tohto pohľadu sa naozaj nemôžeme baviť o tom, že by sme sa ako východné Slovensko dostali do štandardov 21. storočia, také, aké by mali byť. Pokiaľ nemáme vodu, kanalizácie, zdroje vody nám vysychajú, je veľký problém s vodou. Aj v tomto roku bolo extrémne suché, horúce leto. Toto sú otázky, ktoré treba prioritne riešiť a až potom niekde do budúcna sa zaoberať zelenou energiou, pretože zatiaľ v našom štáte sme na tom tak, že energetických zdrojov máme dostatok, avšak vodných zdrojov kanalizácií, vodovodov a základných služieb, ktoré sú bežnými vecami, ktoré ľudia využívajú, je tu stále nedostatok a nie sú dostatočne rozvinuté.
Čo považujete za najväčšie problémy Košického kraja a ako by ste ich chceli riešiť?
Absolútnou samozrejmosťou by malo byť rýchle a kvalitné opravovanie ciest a infraštruktúry. Samozrejme vo svojom programe to spomínam, ale je mi to už smiešne, že ešte vôbec toto máme stavať do nejakých programových priorít, pretože toto by mala byť absolútne triviálna záležitosť, o ktorej by sme sa tu už v 21. storočí, v roku 2026 ani nemali baviť. Toto by malo byť niečo, čo tu proste funguje ako švajčiarske hodinky a nieže tu máme niektoré mosty a niektoré úseky ciest odstavené tri, päť, osem rokov. Išla som dnes zo Zemplínskej Šíravy k vám do rádia, do Košíc a tým, že je odstavený most, ktorý sa rekonštruuje v obci Vojčice, tak na trase medzi Horovcami a Hriadkami v podstate nemáte kadiaľ obísť prípadnú kolíziu na ceste, ktorá medzi týmito dedinami je, keďže aj Vojčice sú odstavené. Stála som v kolóne, pretože aj cesta medzi Horovcami a Hriadkami sa opravuje. Našťastie som išla len k vám do rádia a stihla som to včas, ale čo takí ľudia, ktorí sa ponáhľajú sanitkou do nemocnice alebo majú dôležité cesty, že musia stihnúť lietadlo. Toto už sú záležitosti, ktoré naozaj zasahujú do životných situácií, kde vytvárajú nielenže diskomfort, ale aj určité ohrozenie života a zdravia, pretože stáť v sanitke v kolóne nejakých 45 minút, to môže niekoho stáť aj život. Naozaj toto by mala byť samozrejmosť, že cesty sa opravujú doslova z večera do rána, ako som to ja videla v zahraničí, keďže som to mala možnosť vidieť, tak viem, že sa to dá. Keby som to nevidela, tak netvrdím, že sa to dá.
Aj v rámci prilákania a udržania mladých ľudí v Košickom kraji je, samozrejme, aj promptnejšie nielenže opravovať infraštruktúru, ale i stavať nájomné byty, pretože Košice, ja som nedávno pozerala reláciu o tom, že sú štvrté najdrahšie miesto z hľadiska bývania v rámci Európy, čo ma teda šokovalo. Nielenže odchádzajú ľudia z Košického kraja na západ a do zahraničia, ale, bohužiaľ, sledujeme aj trend odchodu pôvodných Košičanov do miest a obcí mimo Košíc, pretože jednoducho si nedokážu dovoliť z hľadiska stúpajúcich cien bývanie hradiť, ktoré tu naozaj je neudržateľné a z platu mladého človeka takmer nemožné uhradiť. Toto je naozaj kľúčová téma, ktorá sa týka aj bytostne Košičanov, pretože vidíme, že je tu príliv migrácie aj zahraničnej a, samozrejme, že aj konflikt na Ukrajine vyvolal prirodzenú migráciu, ktorá pritiahla ľudí do miest na Slovensku. V Košiciach tiež skupujú byty aj zahraniční občania iných štátov, Ukrajinci, ktorí si to nejakým spôsobom asi vedia dovoliť vyfinancovať lepšie ako Košičania. Avšak je to smutné z toho pohľadu, že sa takýmto spôsobom skrz nenormálne rastúcich cien vytláčajú Košičania, ktorí sa tu narodili, ktorí tu žijú niekoľko generácií, do okrajových častí a musia potom za svojou prácou dochádzať, pretože bývanie v Košiciach ich stojí toľko peňazí, že si ho naozaj nemôžu dovoliť a radšej investujú do dopravy medzi mestom a inými obcami, čo zase zaťažuje ekológiu. Toto je otázka, ktorú je určite tiež potrebné riešiť, a to hlavne výstavbou nájomných bytov, ktoré by boli prístupné pre týchto mladých ľudí.
Čo by ste zmenili na vedení košickej župy?
Promptnosť – naozaj mi tu chýba manažérske riadenie, ktoré by chytilo za opraty celý kraj. Chýba mi tu aj dostatočne dobré nastavovanie vzťahov medzi vedením Košického kraja a vedením mesta Košice, ktoré je prirodzeným centrom Košického kraja. Je to naša východná metropola, určite jedno z najkrajších miest aj v rámci Európy, do ktorého sa oplatí prísť pozrieť aj zahraničnému turistovi, ale aj Slovákovi zo západného Slovenska. Pokiaľ sa vytvárajú nejaké konflikty medzi vedením župy a vedením mesta, tak v prvom rade tým trpia nieže egá týchto zástupcov, ale životy obyvateľov, ktorých štandardy sú narúšané. Toto jednoznačne musí skončiť a ten pragmatický asertívny manažérsky prístup by mal byť nastavený na oboch týchto úrovniach a potom aj, samozrejme, z úrovne ďalších okresných miest. Máme v rámci Košického kraja 11 okresov. Prioritne je potrebné zaviesť aj určitú dávku diplomacie tak, aby sa v prospech ľudí konečne začalo aj niečo robiť.
Ako vnímate vzťah medzi vedením metropoly východu a košickej župy?
Vnímam to, pretože mi to hovoria ľudia, hlavne Košičania, že toto je otázka, ktorá ich naozaj trápi. Samozrejme, mňa sa to až tak bytostne nedotklo, ale vidím, že Košičania touto otázkou žijú a naozaj ich to dostáva do diskomfortu, že toto by sa nemalo riešiť, lebo povedzme si otvorene, ľudia si volia zástupcov aj na úrovni vedenia Košíc, aj na úrovni vedenia župy a primátor a župan by mali v prvom rade rešpektovať vôľu svojich voličov a na základe toho sa správať. Tým, že mám vyštudovanú aj diplomaciu, tak by som toto vedela asi diplomaticky zvládať.