Anglický futbalista Harry Kane získal Zlatú loptu magazínu France Football za sezónu 2025/26. V uplynulom ročníku nastrieľal 33-ročný útočník za Bayern Mníchov a národný tím dohromady 73 gólov.
S bavorským klubom vybojoval ligový titul a triumfoval v Nemeckom pohári, v drese Anglicka získal bronz na tohtoročných MS. Slávnostné odovzdávanie v rámci jubilejného 70. ročníka sa uskutočnilo v Londýne na počesť prvého víťaza Angličana Stanleyho Matthewsa. Dejiskom bolo historické divadlo Palladium.
Kane sa stal piatym anglickým držiteľom tohto prestížneho ocenenia. Angličan nezískal Zlatú loptu od roku 2001, kedy sa to podarilo Michaelovi Owenovi. Pred ním ju získal Kevin Keegan (1978 a 1979) a Bobby Charlton (1966). Prvým bol už spomínaný Matthews. Pri zisku dvoch trofejí na klubovej úrovni strelil Kane 61 gólov, o 19 viac ako ktokoľvek iný hrajúci v piatich najlepších európskych ligách. V Lige majstrov zaznamenal pri ceste do semifinále 14 presných zásahov, čo prekonal len Kylian Mbappe (15). Tri sezóny za sebou ovládol tabuľku strelcov Bundesligy a zároveň sa stal druhýkrát v kariére celkovo najlepším klubovým strelcom v Európe. Kapitán anglickej reprezentácie tiež doviedol svoju krajinu k najlepšiemu umiestneniu na majstrovstvách sveta od triumfu v roku 1966. Anglicko vyhralo zápas o tretie miesto a získalo bronzovú medailu, pričom Kane sa na turnaji presadil šesťkrát.
„Wau, wau, wau, nemám slov. Ďakujem za hlasy. Tu v Londýne je to o niečo viac špeciálne. Ďakujem všetkým svojim spoluhráčom z klubu a z reprezentácie, bez vás by to nešlo. Ďakujem aj Tottenhamu, bol som tam od 11 rokov a vďačím im za veľa vecí. Som vďačný aj svojej rodine a blízkym za všetko, čo pre mňa robia,“ povedal Kane po prebratí ceny od legendárneho Brazílčana Ronalda.
Organizátori popoludní vyvolali rozruch, keď omylom zverejnili na oficiálnej webovej stránke články o „víťazoch“ Kaneovi, Yamalovi a Mbappem, ktoré následne zmazali. Slávnostné odovzdávanie sa napokon začalo s 30-minútovým oneskorením pre dopravnú situáciu v Londýne. Viedol ho bývalý francúzsky futbalista Thierry Henry a už niekoľkýkrát aj anglická športová hlásateľka Kate Scottová.
Španiel Lamine Yamal nenapodobnil svojho súčasného spoluhráča Rodriho (2024). Člen kádra úradujúcich majstrov sveta obsadil v hlasovaní tretie miesto. Mbappe z Realu Madrid bol ďalším z favoritov, no podarilo sa mu „len“ vylepšiť 3. miesto spred troch rokov a skončil druhý. Minulú sezónu ukončil ako najlepší strelec La Ligy (25), Ligy majstrov (15) a majstrovstiev sveta (10). Svoj celkový počet gólov na MS zvýšil na 22, čím sa stal historicky najlepší strelcom turnaja.
Real Madrid mal v pondelok večer zastúpenie na slávnostnom odovzdávaní prvýkrát od roku 2023. Klub bojkotoval uplynulé dva ročníky po tom, čo Vinicius Junior v roku 2024 tesne nezískal túto cenu. Prezident Florentino Perez však opäť chýbal.
Ocenenie sa tento rok odovzdalo piatykrát na základe výkonov počas celej sezóny a nie počas kalendárneho roka. V súčasnosti o víťazovi rozhoduje 100 novinárov z najlepšej stovky krajín podľa renkingu Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). V prípade ocenenia pre najlepšiu futbalistku je to jeden novinár z každej z 50 najlepších krajín.
Časopis France Football popri hlavnej kategórii vyhlasuje aj víťaza ankety o najlepšieho hráča do 21 rokov (Cena Raymonda Kopu), tú si z Londýna odniesol tretíkrát za sebou Yamal. Za najlepšieho brankára (Cena Leva Jašina) vyhlásili ďalšieho majstra sveta Unaia Simona. Tímové ocenenie získal po obhajobe titulu v LM Paríž Saint-Germain a to trénerské kormidelník Španielska Luis de la Fuente.
Od roku 2018 sa udeľuje aj Zlatá lopta pre najlepšiu futbalistku, kde sa takmer s istotou dalo očakávať nové meno. Španielka Aitana Bonmatiová predtým získala cenu trikrát za sebou, no prešla si náročným obdobím plným zranení. Z prvenstva sa tak tešila jej krajanka Alexia Putellasová, aktuálne už hráčka anglického London City Lionesses. V minulej sezóne pomohla Barcelone k zisku štyroch trofejí a ocenenie získala tretíkrát v kariére (2021, 2022, 2026).
Cenu mohol od prvého ročníka v r. 1956 až do r. 1994 získať len európsky hráč. V roku 1995 organizátori zapojili do hlasovania všetkých hráčov akéhokoľvek pôvodu pôsobiacich v európskych kluboch. V roku 2007 sa z udalosti stala globálna cena, o ktorú sa mohli uchádzať všetci profesionálni futbalisti. V období rokov 2010 až 2015 platila dohoda medzi FIFA a organizátorom, ktorej výsledkom bola Zlatá lopta FIFA pre najlepšieho hráča uplynulého roka. V súčasnosti už sú obe ankety (FIFA najlepší hráč roka a Ballon d'Or) samostatné. Pred udelením v roku 2022 časopis France Football upravil pravidlá. Zmenil sa časový rámec a to tak, aby sa cena udeľovala na základe uplynulej futbalovej sezóny a nie kalendárneho roka. Európska futbalová únia (UEFA) sa od r. 2024 podieľa na organizácii slávnostného odovzdávania, pričom časopis France Football si ponechal systém hlasovania a názov.
V minulosti figurovali medzi najlepšími aj viacerí slovenskí futbalisti. Vôbec prvú nomináciu si vyslúžil v roku 1959 Titus Buberník z ČH Bratislava, obsadil 17. miesto. Až trikrát bol v nominácii Andrej Kvašňák. V roku 1962 bol 15., v roku 1965 skončil 17. a o štyri roky neskôr obsadil 18. priečku. V roku 1969 bol v nominácii Jozef Adamec, skončil na 15. mieste. Ján Pivarník sa v roku 1975 umiestnil na 22. mieste. Z pohľadu Slovákov bol však najúspešnejší rok 1976, kedy sa do TOP 10 dostali Anton Ondruš (6.) a Marián Masný (9.). Jaroslav Pollák ich doplnil 15. miestom.
Výsledky ankety Zlatá Lopta 2025/26:
1. Harry Kane (Angl./Bayern Mníchov), 2. Kylian Mbappe (Fr./Real Madrid), 3. Lamine Yamal (Šp./Barcelona), 4. Rodri (Šp./Barcelona), 5. Lionel Messi (Arg./Inter Miami), 6. Chviča Kvaracchelija (Gruz./Paríž Saint-Germain), 7. Ousmane Dembele (Fr.(Paríž Saint-Germain), 8. Erling Haaland (Nór./Manchester City), 9. Michael Olise (Fr./Bayern Mníchov), 10. Fabian Ruiz (Šp./Paríž Saint-Germain)
najlepšia futbalistka: Alexia Putellasová (Šp./Barcelona)
najlepší tréneri: Luis de la Fuente (reprezentácia Španielska) a Pere Romeu (ženský tím Barcelony)
cena Raymonda Kopu: Lamine Yamal a Vicky Lopezová (obaja Šp. a Barcelona)
cena Gerda Müllera: Harry Kane a Charlyn Corralová (Mex./Pachuca)
cena Leva Jašina: Unai Simon (Šp./Athletic Bilbao) a Cata Collová (Šp./Barcelona)
najlepší mužský tím sezóny: Paríž Saint-Germain
najlepší ženský tím sezóny: FC Barcelona
cena Socratesa (za oddanosť spoločnosti a presadzovanie spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho sveta): Bukayo Saka za jeho pomoc charitatívnej organizácii BigShoe
Zlatá lopta premiérovo pre Angličana Kanea, rekordér je Messi
Prehľad držiteľov Zlatej lopty od roku 1956:
1956 Sir Stanley Matthews (Angl./FC Blackpool)
1957 Alfredo Di Stefano (Šp./Real Madrid)
1958 Raymond Kopa (Fr./Real Madrid)
1959 Alfredo Di Stefano (Šp./Real Madrid)
1960 Luis Suarez (Šp./FC Barcelona)
1961 Omar Sivori (Tal./Juventus Turín)
1962 Josef Masopust (ČSSR/Dukla Praha)
1963 Lev Jašin (ZSSR/Dynamo Moskva)
1964 Denis Law (Škótsko/Manchester Utd.)
1965 Eusebio (Port./Benfica Lisabon)
1966 Bobby Charlton (Angl./Manchester United)
1967 Florián Albert (Maď./Ferencváros Budapešť)
1968 George Best (Sev. Írsko/Manchester United)
1969 Gianni Rivera (Tal./AC Miláno)
1970 Gerd Müller (Nem./Bayern Mníchov)
1971 Johan Cruyff (Hol./Ajax Amsterdam)
1972 Franz Beckenbauer (Nem./Bayern Mníchov)
1973 Johan Cruyff (Hol./FC Barcelona)
1974 Johan Cruyff (Hol./FC Barcelona)
1975 Oleg Blochin (ZSSR/Dynamo Kijev)
1976 Franz Beckenbauer (Nem./Bayern Mníchov)
1977 Allan Simonsen (Dán./Borussia Mönchengladbach)
1978 Kevin Keegan (Angl./Hamburger SV)
1979 Kevin Keegan (Angl./Hamburger SV)
1980 Karl-Heinz Rummenigge (Nem./Bayern Mníchov)
1981 Karl-Heinz Rummenigge (Nem./Bayern Mníchov)
1982 Paolo Rossi (Tal./Juventus Turín)
1983 Michel Platini (Fr./Juventus Turín)
1984 Michel Platini (Fr./Juventus Turín)
1985 Michel Platini (Fr./Juventus Turín)
1986 Igor Belanov (ZSSR/Dynamo Kijev)
1987 Ruud Gullit (Hol./AC Miláno)
1988 Marco van Basten (Hol./AC Miláno)
1989 Marco van Basten (Hol./AC Miláno)
1990 Lothar Matthäus (Nem./Inter Miláno)
1991 Jean-Pierre Papin (Fr./Olympique Marseille)
1992 Marco van Basten (Hol./AC Miláno)
1993 Roberto Baggio (Tal./Juventus Turín)
1994 Christo Stojčkov (Bulh./FC Barcelona)
1995 George Weah (Libéria/AC Miláno)
1996 Matthias Sammer (Nem./Borussia Dortmund)
1997 Ronaldo (Braz./Inter Miláno)
1998 Zinedine Zidane (Fr./Juventus Turín)
1999 Rivaldo (Braz./FC Barcelona)
2000 Luis Figo (Port./Real Madrid)
2001 Michael Owen (Angl./FC Liverpool)
2002 Ronaldo (Braz./Inter Miláno-Real Madrid)
2003 Pavel Nedvěd (ČR/Juventus Turín)
2004 Andrij Ševčenko (Ukr./AC Miláno)
2005 Ronaldinho (Braz./FC Barcelona)
2006 Fabio Cannavaro (Tal./Real Madrid)
2007 Kaká (Braz./AC Miláno)
2009 Cristiano Ronaldo (Portug./Manchester United)
2010 Lionel Messi (Arg./Barcelona)
2011 Lionel Messi (Arg./Barcelona)
2012 Lionel Messi (Arg./Barcelona)
2013 Cristiano Ronaldo (Portug./Real Madrid)
2014 Cristiano Ronaldo (Portug./Real Madrid)
2015 Lionel Messi (Arg./Barcelona)
2016 Cristiano Ronaldo (Portug./Real Madrid)
2017 Cristiano Ronaldo (Portug./Real Madrid)
2018 Luka Modrič (Chorv./Real Madrid)
2019 Lionel Messi (Arg./Barcelona)
2020 cenu neudelili pre pandémiu COVID-19
2021 Lionel Messi (Arg./Paríž St. Germain)
2022 Karim Benzema (Fr./Real Madrid)
2023 Lionel Messi (Arg./Inter Miami)
2024 Rodri (Šp./Manchester City)
2025 Ousmane Dembele (Fr./Paríž St. Germain)
2026 Harry Kane (Angl./Bayern Mníchov)
hráči podľa počtu trofejí:
8 - Lionel Messi (2009, 2010, 2011, 2012, 2015, 2019, 2021, 2023)
5 - Cristiano Ronaldo (2008, 2013, 2014, 2016, 2017)
3 - Marco van Basten (1988, 1989, 1992), Michel Platini (1983, 1984, 1985), Johan Cruyff (1971, 1973, 1974)
2 - Ronaldo (1997, 2002), Karl-Heinz Rummenigge (1980, 1981), Kevin Keegan (1978, 1979), Franz Beckenbauer (1972, 1976), Alfredo Di Stefano (1957, 1959)
Zdroj: TASR