Čo zápas, to neskutočná dráma. Séria o konečné piate miesto v podaní dvoch košických klubov ponúkla fanúšikom ženského basketbalu tri vyrovnané zápasy, o víťazoch ktorých rozhodovali až záverečné minúty a sekundy. A vo všetkých troch prípadoch boli napokon úspešné hosťujúce tímy.
Rozhodujúcu tretiu bitku odštartovali lepšie „anjelky“, ktoré si v druhej štvrtine vypracovali dvojciferný náskok. Necelé tri minúty pred koncom však prehrávali o šesť bodov a v tej chvíli to vyzeralo na žlto-čiernu radosť. Šancu na obrat vykresala Ľudmila Fleischerová a potom prevzala réžiu zápasu Ema Szmereková. 79 sekúnd pred záverečným klaksónom predviedla úspešný dvojbodový pokus a o päťdesiat sekúnd neskôr rozjasala striedačku hostí presnou trojkou. Získané vedenie spečatila dvomi premenenými trestnými hodmi v závere Kamila Plavnická a piate miesto tak putuje do Šace.
„Tridsaťtri minút sme udávali tempo zápasu a ak by sme premenili vypracované šance, tak sme mohli mať pätnásťbodový náskok a zápas by sa len dohrával. Sedem minút pred koncom sa však na naše ruky vkradol strach a začali sme si alibisticky podávať lopty. CBK na to zareagovalo jedenásťbodovou šnúrou a získali šesťbodové vedenie. V tej chvíli nám už asi nikto neveril, ale záver sme vyhrali 9:0 a vzali sme si to piate miesto. Klobúk dolu pred dievčatami, zabojovali a nezabalili to. Napokon to rozhodla trojka Szmerekovej a vôbec prvýkrát sme dokázali preskákať CBK. Zabíjali nás zbytočné straty a hoci sme to zvládli aj so šťastím, na základe priebehu sme si víťazstvo zaslúžili,“ analyzoval víťazstvo 65:62 tréner Daniel Jendrichovský.
Podľa autorky posledných bodov sezóny Kamily Plavnickej išlo o parádnu bodku za peknou sériou. „Bol to veľký športový zážitok pre divákov, ale športovcov to poriadne preskúšalo zo schopnosti zvládať ťažké chvíle. Teší ma, že to Emke padlo, pretože je to veľký talent a celú sezónu nás krásne ťahala,“ vyslala slová uznania na adresu Szmerekovej.
Zisk konečnej piatej priečky vníma Plavnická ako odmenu za prácu, ktorú odvádzal mladý tím počas niekoľkých mesiacov.
„Boli sme zvyknuté hrať top zápasy proti Piešťanom, Bystrici a Ružomberku. Situácia so športom v Košiciach však bola taká a mrzí ma, že niektoré dievčatá museli odísť. Popasovali sme sa s tým ale úžasne a to piate miesto je peknou bodkou. Pre nás sa však sezóna nekončí, pretože každú z nás ešte čaká vyvrcholenie v nejakej inej mládežníckej súťaži,“ upozornila Plavnická, podľa ktorej išlo o poriadne rušnú sezónu. „Náš káder sa zmenil prakticky celý a napríklad ja som sezónu začínala ako najmladšia a končila som ju ako najstaršia členka A-tímu. Juniorky a kadetky sa však ukázali v tom najlepšom svetle.“
S týmto konštatovaním súhlasí aj Daniel Jendrichovský. V minulosti by bral piate miesto ako silné sklamanie, no teraz je hrdý na mladý tím.
„Od roku 2003 je to naše najhoršie umiestnenie a z tohto pohľadu klesáme nadol. Toto piate miesto je však cenné vzhľadom na to, s akým mladým tímom sme ho získali,“ upozornil prvý muž košického klubu, ktorý bol uprostred sezóny rozpustiť seniorský tím. Odišli americké posily, ale aj všetky skúsenejšie Slovenky. Priestor ukázať sa tak dostal tím figurujúci v súťažiach do 23 a 19 rokov. „Vieme, čo sa počas sezóny stalo. Po tom, čo s nami urobil pán primátor mesta, som urobil ťažké rozhodnutie a mladé hráčky to mali veľmi ťažké. Dostali šancu hrať extraligu, ale hrajú aj veľa iných súťaží. Ukázali však obrovský progres a verím tomu, že z toho v budúcnosti nevyťaží iba náš klub, ale celý slovenský basketbal. Dostali dôveru i zodpovednosť. Plakali, báli sa toho, ale napokon ukázali, že aj šestnásťročné dievčatá vedia potiahnuť družstvo. Toto ma veľmi teší. Aj keď za to platíme daň. Súčasný program je pre nás až kruto nabitý a musíme to rozložiť tak, aby to dievčatá zvládli. Vo štvrtok hráme v Miškovci finále MEL Ligy a to je pre nás v podstate dôležitejšie ako to, či sme skončili v extralige na piatom, alebo šiestom mieste. Potom prídu vyvrcholenia mládežníckych súťaží. Mrzí ma, že toho majú dievčatá tak veľa, z pohľadu ich vývoja sa im však nič lepšie nemohlo stať,“ doplnil Jendrichovský.
Tretí zápas série o piate miesto bol posledným v bohatej kariére trénera CBK Vladimíra Karnaya. Očividne sklamaný nebol ani napriek tomu, že pred zápasom si želal víťaznú rozlúčku.
„Boli to veľmi zaujímavé a dramatické zápasy. Divákom sa museli páčiť. Raz vyhral ten, raz druhý. Rozhodovalo aj šťastie, ale ja som s touto sériou spokojný,“ vyslovil sa po ukončení trojzápasovej série trénerský bard. Konečné šieste miesto predstavuje pre CBK rovnaké umiestnenie ako vlani. Spokojnosť s ním je však tentoraz určite o čosi menšia. „Faktom je, že v istej fáze sezóny sme pomýšľali na prvú štvorku. Osobne si myslím, že k tomu smerovala naša motivácia, ale počas posledného tréningu pred Šamorínom si zlomila nohu Miška Lukačiková a to bol dôležitý faktor. Vo štvrťfinále sme síce doma vyhrali, ale potom išlo sebavedomie nadol a napokon je z toho šieste miesto.“
V konečnom účtovaní série sa bude hovoriť o nezvládnutej trojminútovke, počas ktorej sa hráčky CBK dostali zo šesťbodového náskoku do trojbodového manka. Podľa autorky dvadsiatich bodov Alexandry Mončekovej však nerozhodol iba záver.
„Rozhodol skôr celý priebeh zápasu. Súper nás preskákal pod košmi a robili sme chyby v obrane. V závere mali možno trochu viac šťastia, ale my sme mali začať oveľa lepšie. Nedávali sme ani šestky a rozhodli viaceré detaily. Nie len jedna strela v závere,“ upozornila Mončeková, podľa ktorej však celkovo išlo o výbornú sériu. „Sme rady, že sme vyhrali aspoň zápas v Šaci a bola to oveľa dramatickejšia séria ako finále. Diváci si to museli užívať, škoda len, že sme to nezvládli.“
Sestra opory tímu Košice Wolves Adama Mončeka si počas svojej kariéry zahrala vo farbách oboch klubov z metropoly východu a extraligovú kariéru viackrát prerušila. Presnú predstavu nemá ani o nasledujúcej sezóne. Rovnako tak, ako viaceré ďalšie členky súčasného kádra CBK.
„U mňa je to stále otvorené, veľa dievčat o svojej budúcnosti rozmýšľa. Uvidíme aj to, ako v klube vyriešia trénerskú otázku. Je tam teda veľa otáznikov, ktoré sa budú riešiť v lete,“ poznamenala Alexandra.
Z pohľadu budúcej sezóny bude pre klub z Ťahanoviec kľúčové riešenie trénerskej otázky. Vladimír Karnay predstavoval istotu, no jeho rozhodnutie skončiť vyzerá byť nemenné.
„Ja trénerskú kariéru uzatváram a včerajšia smrť môjho trénerského kamaráta Milana Mišinského ma v tomto iba utvrdila. My starší si už zaslúžime odpočinok a nech dostanú šancu mladší,“ pousmial sa V. Karnay. Od svojich zvereniek dostal po zápase s Young Angels veľmi milý a mimoriadne živý darček.
„Vieme, že chodí rád na chatu a túžil po psíkovi. Rozhodli sme sa mu tento sen zrealizovať a hoci by to bolo krajšie po víťazstve, je to pekná bodka za sezónou,“ prezradila A. Mončeková. Samotný tréner privítal chlpatý darček s otvorenou náručou. „Ako vdovcovi mi vypĺňal čas basketbal, teraz sa budem venovať malému havovi. Dievčatá mi to sľubovali a keďže som dnešným dňom ukončil 48-ročnú trénerskú kariéru a mnohé z nich odchádzajú na vysoké školy do iných miest, išlo o pekný moment. Viedol som ich šesť rokov a za ten čas sme si vybudovali pekné vzťahy. Odchádzam s pozitívnymi pocitmi. Boli to zlaté dievčatá, ktoré som mal i na škole a vyrastali pod mojimi rukami. Do budúcnosti im želám len to najlepšie. V športe i v živote.“
sumár - 3. zápas play off Niké extraligy o 5. miesto:
CBK Košice - YOUNG ANGELS Košice 62:65 (35:41)
najviac bodov: Mončeková 20, Nigutová 9, Krištofová 7 - Plavnická 17, Šedivá 15, Bohušová 11
/konečný stav série: 1:2/