O ochladzovaní a otepľovaní, o hedonistickom nasýtení, o DNA pravekých lovcov, o dobrovoľnej skromnosti, o falošných zelených energiách. Ale aj o lesoch bez pušiek, bez automobilov a bez motorových píl sme sa porozprávali so šéfom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Jurajom Lukáčom.
Za posledných 50 rokov sa populácia ľudí zdvojnásobila. Za dvadsať rokov sme prekročili najvyššie maximum koncentrácie CO2 zaznamenané za posledných 500-tisíc rokov. A za posledných 160 rokov sa teplota vzduchu na Zemi zvýšila takmer o jeden stupeň. Podľa vedcov prebiehajú zmeny príliš rýchlo, príroda nemá dostatočný priestor na adaptáciu. Ako to vidíte vy?
Tak úplne s tým nesúhlasím. Oteplenia a ochladenie prichádzajú z rôznych dôvodov. Keď sa tie dôvody stretnú, môže to byť veľká katastrofa. Napríklad, teplotné zmeny pred 10-tisíc rokmi boli veľmi prudké. Išlo o nárast a potom aj pokles o desiatky stupňov. Jedným z dôvodov striedania teplých a chladných dôb je napríklad takzvaný Milankovičov efekt alebo Milankovičov cyklus (periodicky sa opakujúce zmeny v príjme slnečného žiarenia spôsobené výkyvmi v obehu Zeme okolo Slnka, ktoré ovplyvňujú aj klímu a podnebie – pozn. autora).
Zemská os uskutoční jeden cyklus za približne 26-tisíc rokov. Súčasne dochádza k zmene náklonu osi v 41-tisícových ročných cykloch. Cykly spôsobené excentricitou obežnej dráhy Zeme sa opakujú každých približne 96 až 127-tisíc rokov. Posledných pár miliónov rokov je výsledok ten, že približne 100-tisíc rokov je tu doba ľadová a ďalśích 20-tisíc rokov je na Zemi teplejšie, potom prichádza znova doba ľadová. Aktuálne by sme mali byť na začiatku ďalšej doby ľadovej.
Ale ľadovce sa stále topia.
Efekt otepľovania a topenia ľadovcov je ale aj taký, že roztopená voda z ľadovcov stekajúca do mora má odlišnú hustotu a dokáže odkloniť golfský prúd. Tým pádom dôjde v Európe v priebehu 50 až 200 rokov k veľmi prudkému ochladeniu. Presne k tomuto došlo pred 10-tisíc rokmi, vďaka vrtom v grónskom ľadovci je to dobre zmapované. Potom, približne o 200 rokov, sa odrazu prudko oteplilo.
Dosť teplo tu bolo aj v relatívne nedávnej minulosti, napríklad okolo roku 1300. Grónsko bolo zelené, preto sa volá Grónsko – Greenland. Máme dôkazy, že v Čechách pri Ústí nad Labem sa pestoval vinič a vyrábalo víno. Na severe Čiech bolo podnebie ako v dnešnom v Taliansku. Potom sa začalo ochladzovať. A v 18. storočí sme tu mali malú dobu ľadovú. Približne v tom čase boli v Európe nasadené aj meracie prístroje. Odvtedy sa stále otepľuje. Myslím si teda, že tie zmeny boli aj v minulosti veľmi prudké, no príroda to všetko ustála.
Takže hlasy radikálne varujúce pred nezvratnou zmenou klímy sú prehnané?
Nie, ja nie som popierač klimatických zmien. Určite ide o kombináciu prírodných procesov a veľkého vplyvu činnosti človeka. To musí vidieť každý. Človek by určite nemal v takom množstve produkovať oxid uhličitý, pretože tým jednoznačne zvyšuje rýchlosť klimatickej zmeny. Ak by tu aj nebola, môže ju tým spustiť.
Existuje teória, že doby ľadové naskočili zhruba pred 1,4 miliónmi rokov, keď naši predkovia začali v Afrike zakladať veľké požiare. Z akého dôvodu to robili, nevieme. Do ovzdušia sa dostalo toľko oxidu uhličitého, že prestala fungovať stabilizácia klímy na Zemi. Trvalo ďalších 100-tisíc rokov, kým sa klíma opäť stabilizovala.
Príroda a život to znovu zvládli.
Základnou vlastnosťou života je práca s informáciami. Život musí vedieť prijať a spracovať informácie. A na ich základe niečo vykonať. Ďalej musí život vedieť informácie uložiť a znovu ich replikovať. My, živé organizmy to robíme prostredníctvom DNA. Uchováva sa len tá informácia, ktorá sa ukáže ako vhodná. Organizmy s nevhodnými informáciami zanikli. Či už to boli vírusy, baktérie, alebo ryby. Všetci sme potomkovia tých, ktorí boli úspešní a prežili. Miliardy živočíchov vyhynuli, no my sme stále tu. To vie oceniť iba málokto.
Ako funguje stabilizácia klímy?
Odpoveď by bola na celú knihu, existuje veľké množstvo vzájomne prepojených biologických, chemických a fyzikálnych mechanizmov. Len pre jednoduché naznačenie. Ak je v atmosfére veľa oxidu uhličitého, na základe skleníkového efektu sa zvýši teplota. Keď je vyššia teplota, baktérie v pôde sú aktívnejšie. Ako všetky živočíchy, aj ľudia. Tieto baktérie sú aktívnejšie v celej pôde na celej zemi.
Aktívnejšie rozkladajú horniny, v ktorých sa nachádza vápnik. Rozrušené horniny lepšie viažu oxid uhličitý splavovaný dažďami do pôdy. Vznikajú pri tom uhličitany, napríklad uhličitan vápenatý. Tie sa splavujú do morí a oceánov, kde sa nimi v obrovských množstvách živia riasy a ďalšie organizmy a vytvárajú vápenné schránky, ktoré sa ukladajú na dne. Toto je jeden zo spôsobov sťahovania uhlíka z atmosféry. Prebieha to až do stavu, kým teplota znova neklesne a s ňou aj aktivita pôdnych baktérií.
Človek tu produkciou oxidu uhličitého robí veľké problémy. Namiesto toho by mal s biosférou spolupracovať. Dnes by sme mali produkciu oxidu uhličitého hlavne znižovať. A zároveň sa starať o biosféru tak, aby mohla uhlík z atmosféry sťahovať. Lenže to vôbec nerobíme. Podľa vedeckých výpočtov, aby Zem mohla efektívne pracovať a sťahovať oxid uhličitý z atmosféry, mala by mať najmenej 20 percent divočiny. Lesoochranárske združenie VLK požaduje na Slovensku 10 percent.
Prečo to nerobíme?
V každom z nás uložený a zapísaný milióny rokov starý život a nevieme si s ním poradiť. Je to veľká psychologicko-filozofická téma. Ľudia robia väčšinou vecí, ktoré sú nerozumné. Prirovnávam to k situácii, akoby pravekému lovcovi dal niekto do ruky dnešné technológie. Ale my sme v podstate stále tí pravekí lovci. Pudmi a myslením máme akurát tak na ten oštep. A druhá dôležitá vec je, že ľudia robia väčšinou veci, z ktorých majú príjemný pocit. V našom tele ten pocit vyvoláva adrenalín.
Ale to je pre človeka prirodzené, nie?
Áno, vzniklo to evolúciou. Je tam ale jeden obrovský problém. V praveku to bolo užitočné. Raz za rok človek stretol a ulovil mamuta, dostal do tela adrenalín a ďalší rok o tom v jaskyni rozprával súkmeňovcom. Tento mechanizmus bol efektívny a užitočný. Preto sa uchoval a uložil do DNA. Dnes však majú ľudia také možnosti, že každý človek môže mať adrenalín v podstate každý deň. A vzniká z toho závislosť.
Nehodnotím, či je to dobré, alebo nie, opisujem stav. Jednoducho povedané, zo zjazdového lyžovania v Tatrách máte adrenalín celú sezónu. Ešte si za to radi aj zaplatíte. Ale z ochrany prírody nemá adrenalín nikto. Takže stále pracujeme s pravekými lovcami mamutov. Existuje fenomén zvaný hedonistické nasýtenie. Ak chudobný človek vyhrá milión, do mesiaca je v úplne rovnakom stave ako pred výhrou. Aby získal rovnaký pocit, potrebuje viac. Potrebuje vyhrať desať miliónov. Tí ľudia väčšinou končia nešťastní.
Máte z toho východisko?
Riešenie je mať radosť z toho, čo máte. To je ale dlhodobá, rozumová, tvrdá práca. Je to všetko v hlave.
A civilizačne? Po Indiánoch nezostávali v prírode žiadne stopy. Naša civilizácia ju doslova devastuje.
Nezostávali. Ale len preto, že nemali ťažké stroje. Pretože vo svojom štádiu vývoja ešte nemali za sebou toľko vedomostí. Časom by došli presne do toho istého bodu ako my. Všetci ľudia majú v sebe DNA pravekého človeka, väčšina chce žiť v prvom rade príjemne. Dobrovoľne nie je človek nikdy skromný. Neexistuje dobrovoľná skromnosť.
Spevák Sting cez svoju nadáciu daroval milióny dolárov pralesným Indiánom v Amazónii. Aby si naspäť kúpili prales, v ktorom pôvodne žili. Viete, čo urobili? Nakúpili ťažké mechanizmy, vyrúbali celý prales a predali ho.
Podľa vás žiadna kultivácia ľudstva a ľudskosti neprebieha?
Skôr si myslím, že nie. Ak áno, ide to veľmi, veľmi pomaly. Kultúrna evolúcia, ktorou sme v poslednom období prešli, je oveľa rýchlejšia ako biologická. Gény sa menia strašne pomaly. Jediný rozdiel medzi ľuďmi a zvyškom živej prírody je, že my sme sa naučili informácie nielen ukladať do DNA, ale aj zaznamenávať písmom a následne aj ďalšími technológiami.
Neviem, akým zázrakom sme sa naučili rozprávať a písať. Predstavte si, že by sme dnes zničili všetky knižnice, záznamy a informácie, ktoré máme. V takej situácii sú v porovnaní s nami zvieratá. Preto proti nám nemajú šancu. Oni majú len DNA, my máme všetko zapísané a zaznamenané.
Toto jediné nás odlišuje aj od Indiánov. Obdivujeme pôvodné indiánske kultúry, ale je to len o tom, že nemali k dispozícii technológie, pretože ešte nebolo toľko vecí zapísaných v knihách. Ak by ich mali, väčšina kvôli zisku prevalcuje menšinu. Tých päť percent múdrych, ktorí vedia, že vyrúbať si vlastný prales je nezmysel. Všade, kde prišli ľudia a mali tú možnosť, tak to pokazili.
Kde ten problém vzniká?
Myslím si, že to vôbec nie je záležitosť rozumu. Je to len o tom, že ja spracovávam informácie, ktoré sú hodnoverné pre mňa a vy zas tie, ktoré sú hodnoverné pre vás. Ja som sa zaočkoval preto, lebo dôverujem vedeckým informáciám. Ale v skutočnosti o tej vakcíne neviem vôbec nič. Je to čisto o dôvere.
Ako je to podľa vás s využitím zelenej energie a obnoviteľných zdrojov?
Ako som povedal, riešením je zníženie produkcie oxidu uhličitého a začatie spolupráce s biosférou. Musíme nechať prírodu pracovať. A zelené energie tento problém vôbec neriešia. Fotovoltaika, biomasa, vodné a veterné elektrárne, elektromobily, vodíkové autá a tak ďalej. Celý tento blok produkciu oxidu uhličitého len zvyšuje.
Jadro problému je, že toho všetkého veľa vyrábame a touto výrobou zvyšujeme produkciu oxidu uhličitého. Napríklad, elektromobil je na rozdiel od normálneho auta plný energeticky mimoriadne náročných elektronických čipov. Navyše má 50-kilogramovú lítiovú batériu, ktorú musíte po troch rokoch vymeniť a kúpiť si novú. Nedá sa recyklovať.
Som hlboko presvedčený, že pri výrobe elektromobilu sa vyprodukuje oveľa viac oxidu uhličitého ako pri výrobe bežného auta. No a autá potrebujú cesty. Viac áut, viac ciest. Cement a betón sú rovnako mimoriadne energeticky náročné suroviny. Zelené energie sú len marketing, ktorý má ľudí a priemysel nejakým spôsobom iba osviežiť.
Čo dnes robí VLK?
V parlamente máme 103-tisíc podpisov za skutočnú ochranu prírody. Požadujeme v nej 10 percent bezzásahových území aj ako príspevok k sťahovaniu uhlíka z atmosféry. Chceme aj voľný pohyb ľudí v chránených územiach. Ale bez pušiek, bez automobilov a bez motorových píl. Pracujeme aj na udržaní našej kampane Biomasaker. Aby sa v biomasových elektrárňach nedotovalo spaľované drevo zo zdravých stromov našich lesov.
Na Slovensku vlastníme alebo máme prenajaté štyri súkromné prírodné rezervácie – na Čergove Vlčiu a Rysiu, na Cerovej vrchovine Roháčiu a v TANAP-e Suchú dolinu. Za 50 eur stále pokračujeme v predaji stromov, dokúpili sme preto ďalších sto hektárov rezervácie. Kúpených stromov je už viac ako 10-tisíc, vyzbierali sme viac ako 500-tisíc eur. Naša pôvodná 21-hektárová rezervácia funguje už 30 rokov.
Za tie roky máte za sebou mnoho úspechov, veľkú podporu, dnes máte aj určitý politický výtlak. Neuvažovali ste o transformácii na politickú stranu?
Je to úplne iný typ práce. Ja osobne som to nikdy robiť nechcel. Na druhej strane si uvedomujem, že to robiť treba a niekto sa na to dať musí. Ako občianska organizácia ale predstavujeme úplne iný typ tlaku. Spolupracujeme s ľuďmi naprieč celým politickým spektrom. Pretože lesy potrebujú všetci. Či sú katolíci, alebo pravoslávni, ľavica, alebo pravica. Túto pozíciu by sme ako politická strana stratili.