Prvýkrát sa slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov – takzvaný Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.
Katolícka cirkev si dnes pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Následne, 2. novembra, veriaci oslavujú Pamiatku zosnulých, ktorá sa ľudovo nazýva Dušičky. Oba dni sa sústredia na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviece, modlíme sa a hroby zdobíme kvetmi a vencami.
Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.
Počas Sviatku všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch, môžu slúžiť omše či pobožnosti aj na cintorínoch.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov – takzvaný Panteón, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731 – 744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.
Zdroj: TASR