Okrem psíkov a mačiek sme tu mali aj fretku, morča, potkana, ježka aj papagája, hovorí majiteľ krematória pre zvieratá Dúhový most v Košiciach Peter Gajdoš.
V areáli krematória Dúhový most ma víta rodina Gajdošových a osemročný veľký, chlpatý kríženec Beny. Pribehne, oňuchá, oprie sa mi o stehno a hlasno funí.
„Cudzích ľudí veľmi nemá rád, bojí sa. Priviezli nám ho z útulku ako ročného, prežil nejakú traumu,“ upozorňuje ma majiteľka Beáta Gajdošová (57). „Je to taký miešanec. Najdúch,“ dodáva majiteľova priateľka Mária Lukačeková (32).
„Toto je kremačná pec, práve prebieha spaľovanie,“ ukazuje mi jej syn, majiteľ Peter Gajdoš (34) dvojmetrovú mohutnú pec s obrovskými oceľovými dverami.
Popol a horúci vzduch
Malým priezorom vidieť ostrý, žltočervený plameň. Vnútri malej miestnosti, ktorú horúca dieselová pec vypĺňa takmer celú, to poriadne hučí.
„Môžem vám ju aj otvoriť, ak chcete. Ale veľký pozor, teraz je tam 850 stupňov Celzia,“ otvára Peter masívne vráta rozpálenej kremačnej pece. Zo zadnej časti 35-tisícového spaľovacieho zariadenia šľahajú plamene. Na železnom dne vidieť čierny a sivý popol a niekoľko spálených kostí. Kremácia menšieho psíka sa pomaly končí.
„V druhej komore nad spaľovacou časťou sa všetky spaliny ešte raz prehrejú na 1000 stupňov. Do komína a vonku už ide iba čistá para, horúci vzduch. Ovzdušie to neznečisťuje, nie sú tam takmer žiadne emisie. Popol potom vyberieme a pomelieme na jemný prášok, ktorý sa dá do urny,“ popisuje Peter postup kremácie v Dúhovom moste.
Rodinný podnik
Do kremačnej miestnosti vchádza Petrova mama Beáta (57). Krematórium pre zvieratá Dúhový most je rodinný podnik. V severnej časti Košíc pri rieke Hornád, v areáli Univerzity veterinárneho lekárstva je to jediné krematórium tohto typu na východe Slovenska a v širokom okolí.
Po nekonečnom kolotoči vybavovačiek ho otvorili pred troma rokmi. Prevádzkuje ho Petrova firma Ekovrt. Technický inžinier sa profesionálne živí vrtmi pre studne a tepelné čerpadlá.
Gajdošovci vždy chovali veľa psov. Po ich smrti sa nejako nechceli zmieriť s tým, že ich v kafilérii pomelú do mäsokostnej múčky alebo skončia ako komunálny odpad.
„Áno, takto tie zvieratká končili. V kafilérii ako mäsokostná múčka spolu s ostatnými uhynutými hospodárskymi zvieratami. Alebo ich ľudia zakopávali niekde v lesoch a lesoparkoch a vznikali nelegálne čierne pietne miesta. Prípadne museli ľudia chodiť spopolňovať do Maďarska alebo do Česka,“ dodáva Peter.
Pomohla veterina
„Ľudia často ani netušia, aký veľký rozdiel je medzi kafilériou a kremáciou. V kafilérii nejde o spaľovanie, ale o technológiu spracovania biologického odpadu a zvieratá sa tam likvidujú hromadne,“ hovorí pani Beáta.
Keď sa presunieme do kancelárie, pietnej miestnosti a obchodíku s urnami zároveň a s rodinou Gajdošových si sadneme k rozhovoru, chlpatý sympaťák Beny urobí to isté. Príde, oprie sa a necháva sa hladkať. „Keď chcete, aby sme ho vzali, povedzte,“ trochu sa obáva Peter.
„Máme tu aj chladiacu miestnosť, kde si môžu zvieratá pred kremáciou, kým na nich príde rad, klienti uložiť. Aj kremácia malého plemena trvá viac ako hodinu. Pri veľkých a ťažkých psoch tak tri až štyri hodiny,“ hovorí pani Beáta.
V Košiciach sa Gajdošovci najprv snažili zriadiť psí cintorín. Po rokoch boja s mestskou byrokratickou mašinériou to vzdali. Pomoc prišla od rektorky veterinárnej univerzity Jany Mojžišovej a nápad s krematóriom pre domácich miláčikov dostal v máji 2018 konkrétnu podobu.
„Oslovila som rektorku veteriny, či by nechceli vyjsť v ústrety psičkárom, ktorí sa so svojimi miláčikmi chcú rozlúčiť dôstojne. Dali nám do prenájmu priestory a krematórium sme konečne mohli spustiť. Prvý psík, ktorý išiel na kremáciu, bol zhodou okolností náš, volal sa Tchibo, mal osem rokov,“ vysvetľuje pani Beáta.
„Denná kapacita krematória sú dva až štyri psíky, podľa veľkosti. Dni kremácie nemáme stanovené pevne, ideme podľa toho, ako sa zvieratá nazbierajú. Psíka si vieme vyzdvihnúť priamo u majiteľa,“ vysvetľuje Peter prevádzku krematória. „U nás ho uložíme do chladiaceho boxu. V cene kremácie je základná plastová urna, klientovi ju vieme doručiť aj poštou.“
Ceny kremácie majú v Dúhovom moste nastavené podľa váhy. Do jedného kilogramu je to 50 eur, od 1 do 5 kilogramov 90 eur, od 5 do 10 kg 120 eur, od 10 do 20 kg 150 eur, od 20 do 40 kg je to 180 eur, od 40 do 60 kíl 200 eur a nad 60 kíl 220 eur.
„V cene je aj rozlúčka so psíkom. Psíka uložíme do pietnej miestnosti, kde sa s ním môžu majitelia v tichosti rozlúčiť. Samozrejme, každé zviera sa spaľuje zvlášť,“ hovorí Beáta Gajdošová.
Okrem psíkov a mačiek tu mali aj papagája, fretku, ježka, vtáčika, morča aj potkana. Najväčšie zviera, ktorého posledná cesta viedla do Dúhového mosta, bol 108-kilogramový pes.
Fotky, tlapky, hlinené aj bio
„Okrem klasických a rôzne zdobených urien tu máme aj atypické schránky na popol. Ako napríklad takéto predmety a šperky od českého dodávateľa, kde je popol psíka zaliaty v skle alebo v inom materiáli,“ ukazuje mi Peter Gajdoš.
V pietnej miestnosti sú v poličkách desiatky rôznych urien. Z rôznych materiálov, od rôznych dodávateľov, ich ceny sa pohybujú od 30 do 100 eur. Okrem toho je v ponuke pamiatkové sklo, spomienkové šperky a šperky s odtlačkami, náhrobné kamene aj laserové portréty domácich miláčikov.
„Napríklad, s odtlačkami tlapiek alebo fotografiou psíka prenesené do zlata, striebra alebo skla. Máme aj hlinené maľované urny od miestneho hrnčiara. Alebo urny v tvare svietnikov, srdca, a tak podobne,“ vysvetľuje pani Beáta.
„A máme tu aj špeciálne plne rozložiteľné biourny z piesku. Buď sa ukladajú do zeme, alebo do vody,“ dopĺňa ju Peter.
„V období pandémie pohrebné služby a krematóriá zatvorené neboli. Takže sme fungovali viac-menej štandardne. Samozrejme, museli sme dávať pozor, aby bol vnútri iba jeden klient, aby tu nesedelo viac ľudí. A zabezpečiť potrebné opatrenia,“ hovorí majiteľ.
„Chodia tu ľudia z celého východného Slovenska. Práve včera tu boli ľudia z Humenného, Hnúšte aj zo Spišskej Novej Vsi,“ dodáva pani Beáta.
ČO SO PSÍKOM PO SMRTI
Kafiléria
►Čo môžete robiť, keď váš domáci miláčik, pes alebo mačka uhynie? Samozrejme, môžete o pomoc požiadať veterinára. Ten skontaktuje jedinú monopolnú kafilériu na Slovensku – súkromnú spoločnosť VAS (Veterinárna Asanačná Služba), ktorá sídli v Mojšovej Lúčke pri Žiline. Kým prídu, môže trvať aj niekoľko dní.
►V kafilérii sú spoločenské zvieratá ako psy a mačky spolu s usmrtenými hospodárskymi zvieratami podozrivými z nákazy, uhynutými prežúvavcami a mŕtvymi zvieratami zo ZOO či cirkusov zaradené do takzvaného materiálu kategórie 1.
►Na webovej stránke kafilérie sa dozvedáme, že základnými produktami po spracovaní materiálu kategórie 1 je živočíšna mäsokostná múčka a živočíšny tuk. Z mŕtvych domácich miláčikov sa podľa nariadenia Európskej únie v kafilérii vyrába múčka a tuk technológiou tlakovej sterilizácie.
►Surovina sa po rozdrvení najprv uvarí, potom sa z nej odlisuje tuk a zbytok sa vysuší a preoseje na mäsokostnú múčku. Nejde teda o spaľovanie, ale recykláciu. Takto vyrobená mäsokostná múčka a živočíšny tuk sa musí použiť výlučne na spálenie alebo spoluspálenie.
►Mäsokostná múčka sa najčastejšie spaľuje v cementárňach alebo sa pridáva do peliet na kúrenie. Tuk sa pridáva do biopalív.
Pochovanie
►Zakopať mŕtve zviera na lúke, poli alebo v lese je nelegálne. Ak ti na to prídu alebo ťa nachytá lesník, poľovník, prípadne ohlási dobromyseľný sused, hrozí ti pokuta 400 až 1000 eur.
►Ak chcete pochovať svojho miláčika na vlastnom pozemku, musíš dodržať prísne podmienky. Existuje na to osobitná vyhláška ministerstva pôdohospodárstva.
►Pozemok musí byť oplotený a zabezpečený proti vniknutiu ľudí a zvierat. Musí byť dodržaná vzdialenosť 500 metrov od vodného zdroja, 5 metrov od najbližšej stavby a minimálne 2 metre od susedného pozemku.
►Jama musí mať hĺbku minimálne jeden meter, nesmie sa v nej objaviť spodná voda a zviera v nej musí byť pochované v obale, ktorý sa v zemi neškodne rozloží, plus musí byť ošetrené dezinfekčným prostriedkom.
►Okrem toho poskytujú niektoré samosprávy takzvanú asanačnú službu – odvoz a likvidáciu uhynutých domácich zvierat. Tie potom tiež končia v kafilérii.
Cintorín a krematórium
►Okrem niekoľkých cintorínov na západnom Slovensku je najbližší v Lučenci. Malý zvierací cintorín prevádzkuje aj obec Rakovec nad Ondavou pri Michalovciach.
►Okrem košického krematória Dúhový most fungujú ešte dve krematóriá na západnom Slovensku. V Jablonove na Záhorí a v obci Zálesie pri Bratislave. Tretie je pri Žiline, ďalšie sa chystajú otvoriť v Banskej Bystrici.
HISTÓRIA ZVIERACÍCH CINTORÍNOV
►Prvý zvierací cintorín na svete založili v USA v roku 1896 v ovocnom sade. Je na ňom pochovaných vyše 70-tisíc zvierat.
►Prvý zvierací cintorín v Európe vznikol v Paríži v roku 1898. Svoje miesto odpočinku tu našla aj filmová psia hviezda Rin Tin Tin.
►Unikátny psí cintorín je v Prahe, v časti Bohnice. Ako „Bohnický zvířecí pietní park“ ho v roku 1997 založil Pavel Lukáš.
►Filozofia pražského zvieracieho cintorína v Bohnicích je prechod duší zvierat do stromov zasadených pri ich hroboch.
►Je tu pochovaných viac ako 2200 rôznych zvierat a zasadených viac ako 2000 stromov. Pochovávať sa tu prestalo v roku 2006. Dnes tento cintorín slúži ako vyhľadávaná botanická a turistická atrakcia.
►Prvý cintorín pre zvieratá na Slovensku sa nachádza v Šútovciach pri Prievidzi, vznikol v januári 2008.