Turistických podujatí je mnoho, no najhodnotnejšie sú tie s bohatou tradíciou. Tá sa totiž kúpiť nedá a tradičné akcie nie sú spájané len s aktuálnymi zážitkami, ale aj bohatými spomienkami.
Práve takouto klasikou je Magnezitárska šesťdesiatka, ktorú organizuje klub ŠK Magnezit Ferona Košice na trase Krompachy – Košice už neuveriteľných 46 rokov.
„Osobne som ako organizátor absolvoval všetky ročníky s výnimkou jediného,“ rozhovoril sa organizátor tohto podujatia Štefan Kuiš. Úplne plný ročník si prešiel aj on sám, v rámci všetkých zvyšných čakal účastníkov aj s pripraveným občerstvením a bohatou tombolou v košickom cieli. „Vedieme si aj štatistiky a môžem povedať, že niektorí účastníci absolvovali naše podujatie aj viac ako 35-krát.“
Do cieľa tradičného májového podujatia na Hornom Bankove sa jeho účastníci zbiehajú predovšetkým po pätnástej hodine. Základná trasa je vytýčená z Krompách do Košíc, ale možné sú aj kratšie alternatívy z Gelnice, Kojšovskej holi a dokonca aj „kočiarová“ trasa v okolí Bankova.
„Keďže je to už 46. ročník, niektorých účastníkov nebaví chodiť stále rovnakú trasu. Preto sme im umožnili aj absolvovanie šesťdesiatky inak a tento rok sme tu mali do dvadsať ľudí, ktorí sem došli napríklad z Prešova. Základom je dostať sa do cieľa na Hornom Bankove od 15 do 21-hodiny,“ približuje Kuiš. Na trasách sa nachádza aj pár kontrolných bodov, no organizátori sa spoliehajú hlavne na turistickú česť. „Skúsenosti ukazujú, že 99-percent ľudí pravidlá dodržuje a nemá význam venovať sa percentu podvodníkov. Ak chce niekto podvádzať, tak podvádza iba sám seba a svoje telo.“
Zlatou érou Magnezitárskej šesťdesiatky boli osemdesiate roky minulého storočia. Vtedy prichádzalo do cieľa aj vyše 800 účastníkov.
„To už bolo pomaly nad sily organizátorov a vytráca sa pohoda v tichu v prírode. Posledné roky sa to zastabilizovalo na účasti okolo 200. Nikdy to nebolo menej ako 150. Osobne ma teší, že chodia aj mladé ročníky a máme čoraz viac cyklistov. Pred desiatimi rokmi sme mali 10, teraz už vyše 100 cyklistov.“
Slová Štefana Kuiša potvrdil i čerstvo skončený ročník. Do cieľa na Hornom Bankove prichádzali celé skupinky cyklistov. V jednej z nich sme naďabili aj na tvár známu z hokejových klzísk. Skúsiť novú výzvu sa totiž podujal aj obranca bronzovej michalovskej Dukly Miroslav Macejko.
„Takúto akciu som absolvoval prvýkrát. Povedal mi o nej kamarát a hučal do mňa dovtedy, kým ma nepresvedčil. Išli sme to z Krompách cez Plejsy, Kojšovku a Lajošku. Bolo to miestami náročné, ale dalo sa to zvládnuť,“ popísal svoje dojmy v cieli 32-ročný odchovanec košického hokeja. Ako profesionálny športovec sa samozrejme na trati neflákal a postupne gradoval tempo. „Zo začiatku sa chlapci držali, ale potom som nasadil tempo a určite som vyhral súťaž o bodkovaný dres vrchára,“ rozosmial sa Macejko.
Podobné podujatia vníma ako príjemné spestrenie začínajúcej letnej prípravy. „Sezóna bola dlhá, ale pomaly už začínam trénovať. Bicykel, posilňovňa a podobné veci. Takéto letné aktivity mám rád a ak bude taká možnosť, tak si Magnezitársku šesťdesiatku zopakujem aj o rok.“
Väčšina účastníkov klasického turistického podujatia vníma svoj štart ako dobrodružstvo a test vlastných možností.
„Ja som si zvolil pešiu trasu zo Zlatej Idky cez Kojšovskú hoľu. Vlani som si to skúsil behom, teraz som nemal toľko natrénované a tak som to dal chôdzou. Bolo dosť teplo a trasu som si ozvláštnil návštevou vyhliadky Loreley. Celkovo to bolo veľmi príjemné a užil som si to,“ hovorí 26-ročný Jakub Peleščák, ktorý patrí do tzv. skupiny solitérov. Čiže turistov, ktorí nepatria do žiadneho klubu a lesmi sa spravidla túlajú osamotene. „Poviem pravdu, na takéto dlhšie túry neviem zlákať nikoho s priateľov. Aj teraz som volal brata, ale odmietol. Mňa však pohyb v lete baví a do prírody vyrážam rád pešo i na bicykli. Turistiku robím čisto pre radosť, ale skúšam aj náročnejšie výzvy. Absolvoval som napríklad Trnavskú stovku, čo predstavuje 92-kilometrový pochod z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom. Ide sa hrebeňom Karpát a limit predstavuje 24 hodín. Prvýkrát som to vzdal po 60-tich kilometrov, druhýkrát som splnil práve ten limit. Bolo to však veľké utrpenie a potrebujete byť kvalitne pripravení i vyspatí.“
Podobných turistov je podľa Štefana Kuiša momentálne veľa a v porovnaní s minulosťou ubúda ochota organizovať sa v turistických kluboch.
„Turistika sa samozrejme mení,“ zamýšľa sa dlhoročný člen klubu Magnezit Ferona Košice. „Osobne som v našom klube okolo päťdesiat rokov a vidím zmenu. Teraz sa možno turisti nechcú až tak veľmi združovať v kluboch, ale stále platí, že na túry vyrážajú v partiách. Sólisti vždy boli, ale je ich menej ako spoločných partií. Teraz sa ľudia organizujú hlavne cez sociálne siete a nepotrebujú sa organizovať v kluboch. Cenné je však to, že aj mnohí z nich platia členské príspevky a štartovné na podujatia, aké je to naše. Musíme si totiž uvedomiť, že veci ako značkovanie trás či organizácia podujatí nie sú zadarmo a potrebujeme ich z niečoho financovať. Štartovné na našej Magnezitárskej šesťdesiatke je 4 eurá a myslím si, že za túto sumu dostávajú účastníci slušnú hodnotu. Vďaka za to patrí našim sponzorom.“
Príkladom zmeny správania turistov je aj zmena nárokov. Staršia generácia bola v tomto smere skromnejšia a turistiku vnímala skrz sociálne kontakty a zážitky v prírode. Po tých túžia aj dnešní mladí, podstatný je však pre nich aj komfort a prežiť dlhý deň bez internetu si nevedia predstaviť.
„Počas prvého ročníka spali účastníci v odborárskej miestnosti v spacákoch na zemi. Vtedy boli ľudia vďační, že existuje nejaká Telovýchovná jednota a niekto pre nich niečo organizuje. Dnes si už ľudia žiadajú iný komfort a ak veci nezorganizujete na úrovni, tak sa vám na to druhýkrát vykašlú. Žijeme jednoducho inú dobu,“ berie zmenu doby realistickým pohľadom Š. Kuiš. Počas bohatej histórie podujatia vo Volovských vrchov zažil všetko, čo turistika prináša. Medvede či iná zver účastníkov nateraz neohrozili, tradičným hlavným problémom zvykne byť počasie. „Raz nám snežilo tak husto, že jeden účastník skolaboval pod Kojšovskou hoľou. Nevedel si predstaviť, že 4. mája môže takto snežiť a nebol na to pripravený. Prišli po neho kanadské sane, ktoré ho vyviezli hore na chatu. Tam sa potom prebral a pokračoval.“
Klub ŠK Magnezit Ferona Košice zvykol okrem Magnezitárskej šesťdesiatky organizovať aj ešte náročnejšiu Rudohorskú stovku. Tá sa však v posledných rokoch nekonala.
„Stovečka zatiaľ spí. Bol problém s ubytovaním v Rožňave a alternatíva v podobe okruhu z Košíc do Košíc sa väčšine nepáčila,“ vysvetľuje Kuiš, podľa ktorého je však stále dostatok ľudí, ktorí chcú tradíciu oživiť. „Ja im v tom rád pomôžem skúsenosťami. Turisti totiž stále vraveli, že tá naša stovka patrila medzi najkrajšie. Dostať sa totiž z Rožňavy do Košíc bolo veľmi náročné a nebol to žiadny asfalt. Všetko krásne z kopca na kopec a po hrebeni Volovských vrchov.“
Niektorí ultramaratónci vybiehali z Rožňavy na stovku o šiestej ráno a okolo obeda ich už vítali v Košiciach. V rámci Magnezitárskej šesťdesiatky to pochopiteľne zvládajú ešte rýchlejšie.
„Sú to rýchlici a my im to určite nezazlievame. Na nich máme iba jedinú prosbu, aby sa dobehu do cieľa nešli hneď preč, ale aby si dali nejaký čaj či pivo a počkali na pripravenie potrebných formalít aspoň do tej pätnástej hodiny,“ hovorí zanietený organizátor, ktorý sa už po úspešnom 46. ročníku pomaly pripravuje na tie ďalšie. „Pokiaľ mi bude slúžiť zdravie a budem mať okolo seba ochotných ľudí, tak by som to chcel potiahnuť do 50. ročníka. Potom to už chcem jednoznačne prenechať niekomu mladšiemu. Človek nie je nesmrteľný a po sedemdesiatke už nemáte nič isté. Nie je podstatné, či to budem organizovať ja. Podstatné je, aby Magnezitárska šesťdesiatka pokračovala a robila ľuďom radosť.“