Kiežby aj mesto Pešť raz malo takýto vznešený architektonický skvost

KošiceHistoricKE

Písal sa rok 1857, v najvýznamnejšom maďarskom denníku Vasárnapi ujság vyšiel článok o košickej dominante, Dóme sv. Alžbety, ktorý približuje jeho stručnú históriu a zaujímavosti. Článok sa končí týmito riadkami: „Na záver tohto stručného opisu môžeme vysloviť len zbožné želanie: Kiežby aj mesto Pešť raz malo takýto vznešený architektonický skvost a kiežby tí, ktorí dnes rozhodujú o podobe a vyhotovení našich novostavaných chrámov, priklonili sa k gotickému slohu. Jeho diela totiž ďaleko prevyšujú všetky ostatné architektonické smery nielen vo veľkoleposti, ale aj vo vznešených myšlienkach, ktoré stelesňujú.“

Foto
Rytina z polovice 19. storočia zachytávajúca Dóm svätej Alžbety v Košiciach ešte pred veľkou neogotickou prestavbou. V popredí vidno trhové stánky, vľavo Urbanovu vežu, v pozadí vpravo aj Kostol sv. Ducha. Na prednej, severnej strane Dómu vidíme menšiu Kaplnku sv. Jozefa. Táto kaplnka bola v 19. storočí v zlom stave a pri veľkej neogotickej prestavbe v rokoch 1877 – 1896 ju odstránili, aby sa chrám „očistil“ od neskorších prístavieb a pôsobil kompaktnejšie v gotickom slohu / Vasárnapi Ujság

Autor článku opisuje pôvod chrámu, etapy jeho výstavby, bohatú históriu spojenú s kráľmi i protestantsko-katolíckymi spormi, a zároveň vyzdvihuje jeho umeleckú a národnú hodnotu. Text je jedinečným pohľadom na to, ako bol Dóm vnímaný v polovici 19. storočia – nielen ako architektonické majstrovské dielo, ale aj ako „kamenná kniha“ uhorských dejín. V dnešnom článku vám prinášame preklad tohto článku obohatený ilustráciami a doplňujúcimi informáciami.

Medzi pamiatkami našej vlasti môžeme bez váhania zaradiť na prvé miesto tento chrám, ktorý je významný tak svojou umeleckou hodnotou, ako aj starobylosťou. Odborný opis tohto chrámu máme z pera nášho veľkého znalca, doktora Imricha Henszlmanna, a po ňom ho tu uvádzame v skrátenej podobe.

Foto
Imre Henszlmann (1813 – 1888) bol významný maďarský lekár, archeológ, umelecký historik a pamiatkar. Pôvodne vyštudoval medicínu, no čoskoro sa začal venovať dejinám umenia a architektúry, ktoré sa stali jeho celoživotnou oblasťou záujmu. Patril medzi priekopníkov ochrany pamiatok v Uhorsku – ako prvý systematicky opisoval a dokumentoval historické kostoly, kláštory a mestské stavby. V roku 1872 sa stal členom Maďarskej akadémie vied. Osobitne sa zaslúžil o výskum a záchranu gotickej architektúry, medzi iným aj Dómu svätej Alžbety v Košiciach, ktorý podrobne preskúmal a opísal. Vďaka jeho práci sa zachovalo množstvo poznatkov o pôvodnej podobe chrámu / HistoricKE

Na pamiatku svätej Alžbety, uhorskej kráľovskej dcéry, o ktorej zostalo toľko krásnych legiend, postavili ho prví osadníci Košíc ešte za kráľa Štefana V., teda pred šesťsto rokmi. Iní však pripisujú stavbu chrámu kráľovnej Alžbete, matke Ľudovíta Veľkého, no staršie údaje svedčia skôr v prospech prvej verzie. Oba názory sa dajú zosúladiť tým, že takáto mohutná stavba nemohla vzniknúť naraz. A skutočne, podľa overených údajov boli v inom storočí postavené podzemná krypta, presbytérium a drobné prístavby na severnej strane. Krypta bola neskôr využívaná ako hrobka; naskladané rakvy natoľko zakryli okolité múry, že pôvodné klenby sú už len ťažko viditeľné.

Severná a západná brána pochádzajú z neskoršieho obdobia a ich výstavba sa pripisuje manželke Karola Róberta. Dosvedčujú to tri sochy nad bránou a empórou, zobrazujúce samotného Karola Róberta, jeho manželku Alžbetu a ich syna Ľudovíta. Najneskôr boli dostavané samotné veže, ktoré dokončili už za čias kráľa Mateja Korvína. Napriek postupnej výstavbe pôsobí celý chrám ako dokonale jednotné dielo, akoby ho navrhol a postavil jeden majster.

Kráľ Matej sám prispel k výstavbe chrámu najbohatšími darmi. Jeho rodový erb spolu s ostatnými erbmi jeho kráľovstva je viditeľný nad oknom južnej veže. Košičania si ešte neskôr uctili pamiatku Mateja Korvína tým, že na bočnú stenu predsiene pred južnou bránou umiestnili prístavbu, ktorej strecha nesie erb kráľa Mateja a Uhorska. Po Matejovej smrti obliehal Košice jeho švagor Albert, brat Vladislava. Z jeho diel dopadlo niekoľko gulí aj na chrám; jedna je dodnes viditeľná vo fasáde severného priečelia.

Neskôr, v roku 1535, keď Zápoľský obsadil Košice, sa chrám dostal do rúk protestantov. V roku 1556 mu zhorela strecha. Roku 1603 sa znovu stal vlastníctvom rímskokatolíkov, no už nasledujúci rok ho Bocskay opäť odovzdal protestantom. Tí v ňom zotrvali až do roku 1618, keď im ho zobrali späť. Roku 1620 obsadil Košice Gabriel Bethlen a chrám zostal v rukách protestantov až do jeho smrti. Na krátky čas ho stratili, no potom im ho znovu odovzdal Juraj Rákóczi. Chrám tak ostal v protestantskom vlastníctve až do roku 1671, keď ho stratili, no ešte raz sa doň vrátili vďaka Imrichovi Tökölymu v roku 1682. Definitívne sa však vrátil rímskokatolíckej cirkvi v roku 1687 a odvtedy zostáva nepretržite v jej vlastníctve.

Košický chrám predstavuje celú uhorskú históriu – akoby v knihe z kameňa sú na ňom čitateľné pamätníky najvýznamnejších udalostí našej vlasti. Jeho časti sú pre nás dôležité nielen ako umelecké diela, ale aj ako národné pamiatky. Svätostánok vnútri dal postaviť kráľ Matej podľa vzoru veže viedenského chrámu sv. Štefana – preto sa zvykne hovoriť, že „viedenská veža stojí v košickom chráme“. O tejto stavbe podal náš spomínaný učenec veľmi podrobné spracovanie s viacerými nákresmi.

Foto
Dóm sv. Alžbety na fotografii uverejnenej v roku 1895 / Vasárnapi Ujság, 23. jún 1895

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre