Porota ocenila autorské relácie Rádia Košice.
Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach a Literárny fond zorganizovali 26. ročník autorskej súťaže novinárov východoslovenského regiónu, v ktorej malo svoje zastúpenie aj Rádio Košice. Moderátorka Kiwa získala prémiu za tri časti relácie Na východe niečo nové:
„Nerobíme to pre diplomy, ceny a slová poroty, ale, samozrejme, na druhej strane to veľmi dobre padne, keď raz za čas niekto takto pozitívne ohodnotí vašu prácu. Najviac si zo slov poroty beriem to, že ocenili, že nejdem po senzáciách alebo po nejakých bulvárnych titulkoch, rozhovoroch a podobne, ale že sa snažím aj ťažké témy spracovať tak, že pôsobia príjemne a prenáša sa to aj na poslucháča. Nevyhľadávam náročné témy, ale mám pocit, že si tie témy nachádzajú mňa.“
Na súťaži uspeli aj Potulky s Rádiom Košice. Milan Kolcun si za príspevok o toponymách prevzal tretiu cenu v kategórii spravodajské žánre:
„Mám rád, keď je vtip v reláciách a tento príspevok o tom, aké v Košiciach máme názvy a či by rozumeli tomu aj Nekošičania, tak sa mi zdal najvtipnejší z toho, čo som za rok pre Rádio Košice napísal a nahral. Spolupráca s Rádiom Košice je toľkoročná, že už to ani nepočítam. Keď som Košičan, tak pre Rádio Košice veľmi rád budem prispievať,“ reagoval Milan Kolcun s tým, že napriek dlhoročnej spolupráci má množstvo nápadov na nové Potulky:
„Košice sú natoľko veľké mesto, že je tu toľko javov, podujatí, pamätihodností, že mám čo robiť po celý zvyšok života. Na druhej strane, stále tu niečo pribúda. Je to dynamicky sa rozvíjajúce mesto. Takisto vždy pamiatkari, archeológovia niečo objavia, niekde sa objaví nová interpretácia niečoho. Takisto sa niečo nové postaví, niečo nové sa spustí. Toto všetko sa snažím opisovať raz týždenne. Nie je to dosť, ale snažím sa byť na pulze mesta.“
Porota hodnotila vyše 70 príspevkov od 26 autorov. Jej predsedníčka Katarína Čižmáriková vyzdvihla aj autorské relácie Rádia Košice:
„Dokázala tých respondentov pripraviť tak, aby boli ochotní vôbec o tom hovoriť. Veľmi bezprostredne sa s nimi rozprávala. To nebola snaha byť senzačná. To bola snaha ukázať naozaj realitu, s čím všetkým sa musí človek vo veľmi nepriaznivej životnej situácii boriť, aby dosiahol úspech, aby to dokázal prekonať a žiť tak ako všetci ostatní.
Pokiaľ ide o Milana Kolcuna, uňho oceňujem fakt, že sa inak pozerá na svet ako my. Nie je tých ľudí veľa, ktorí naoko bežné záležitosti vedia povedať veľmi vtipne. Oceňujem to, že on sa vie hrať so slovom.“