Kúpou výrobkov sa posilnila ich ďalšia tvorivá činnosť.
Na poliklinike na Triede SNP v Košiciach sa v stredu (17.12.) nekupovali len vianočné ozdoby. Zdravotníci, pacienti, príbuzní aj náhodní okoloidúci si mohli za dobrovoľný príspevok nakúpiť ručne robené výrobky od klientov Denného psychiatrického stacionára I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura, čím podporili toto centrum.
„Dnešný deň nie je to len o predaji výrobkov. Je to o tom, čo sa v klientoch počas tej práce udeje,“ uviedla špeciálna pedagogička I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice Marta Sabolová.
Výrobky vznikali od októbra. Dvakrát do týždňa, po dve hodiny, za prítomnosti hudby. Zdanlivo obyčajné materiály – kartóny od vajec, zaváraninové poháre, štipce, šišky, prútie, vlna, polystyrén, sklo, odličovacie tampóny či drevené špachtle – sa v rukách klientov menili na malé umelecké diela. Jednou z najobľúbenejších ozdôb pri predaji bol snehuliak, ktorý vznikol zo zaváraninového pohára.
„Vzali sme vrchnák, vystrihli z farebného papiera krúžok ako pozadie a potom sme robili snehuliačika a sneh. Aby to držalo, prekryli sme to fóliou, okraj ozdobili lemom, pridali mašličku a šnúrku na zavesenie,“ opísala proces tvorby klientka Janka.
Predávané stromčeky boli zas vyrábané z kartónov od vajec. Ďalšie zo stromčekov vznikali z odličovacích tampónov – tie boli najnáročnejšie. Jedna skupina skladala, druhá spinkovala, tretia lepila. Len výroba jedného poschodia trvala hodinu. Šijacím strojom sa zas klienti učili šiť srdiečka či stromčeky. Výroba vianočných predmetov zároveň klientov prinavracala do bežného života a zlepšila ich psychiku. Niektorí z nich od januára nastúpia do práce.
„Pri výrobe hand made výrobkov nemám negatívne myšlienky. Sústreďujem sa na prácu, na kolektív. Keď vidím konečný produkt, som na seba hrdá. Nikto iný by ma tak nepochopil ako ľudia v stacionári, lebo si tým tiež prešli. Teším sa, že ma stacionár vrátil späť do života,“ dodala klientka Janka.
„Terapia mi veľa dala. Po každej búrke vyjde slnko. Keď človeka bolí zub, ide k zubárovi. Keď ho bolí duša, mal by osloviť psychológa. O problémoch treba hovoriť,“ zveril sa klient Štefan.
Denný psychiatrický stacionár navštevujú ľudia z rôznych prostredí – zdravotníci, manažéri, študenti, invalidní dôchodcovia. Najčastejšie s depresiami, úzkosťami, či panickými poruchami.
„Doba je rýchla, tlak na výkon narastá a pribúdajú mladí ľudia. Nie je to lenivosť. Je to depresia. Prichádzajú k nám neupravení, v teplákoch, bez energie. Po piatich týždňoch sa to zlomí. Príde iný človek,“ vysvetľuje Sabolová.
V stacionári fungujú arteterapie, ergoterapie, muzikoterapie. Klienti sa učia spolupracovať, plánovať, dokončovať veci. To, čo doma nezvládnu, v stacionári dokážu. A postupne to prenášajú aj do bežného života.
„Pre nich je vstať a prísť k nám ako pre nás výstup na Mount Everest. Sú to mimoriadne citliví ľudia. Svet vonku im často ublíži. No toľko lásky, koľko si dokážu dať navzájom, to sa len tak nevidí,“ dodala špeciálna pedagogička.
Výťažok z akcie poslúži na nákup materiálu pre ďalšiu tvorbu, čím umožní pokračovať v tvorivej činnosti ľudí zo stacionára.