Otázok je veľa. Kto si vypije toxický koktejl arzénu a PCB látok až do dna? Je najväčšia ekologická katastrofa na Slovensku dôsledok mafiánskeho biznisu s odpadmi alebo dlhodobej neschopnosti štátu riešiť znečistenie? Kedy sa začne likvidácia nebezpečných sudov, čistenie odkaliska Poša a zamoreného regiónu?
Predstavte si parkovisko s rozmermi 200x30 metrov, kde je vedľa seba zaparkovaných 75 kamiónových autocisterien. Každá s objemom 40 kubíkov (metrov kubických). Ak by naplnenie jednej z nich trvalo iba hodinu, jednu po druhej by ste ich plnili viac ako tri dni.
V Chemku Strážske sa počas jeho 40-ročnej prevádzky vyrobilo 20-tisíc ton polychlórovaných bifenylov (PCB). Polovica išla na export. Ďalšia veľká časť sa použila pre ich vlastnú výrobu. Zostáva 3-tisíc ton PCB látok, o ktorých nikto nevie, kde skončili, ani čo sa s nimi stalo.
Toto množstvo by naplnilo presne 75 autocisterien na parkovacej ploche 6000 metrov štvorcových. Rovnaké množstvo pravdepodobne uniklo alebo bolo v priebehu dlhých desaťročí vypustené do pôdy a ovzdušia v okolí mesta Strážske. Vonku do prírody.
Časť z PCB sa našla v sudoch zakopaných v lese v blízkosti chemického závodu, vo zvernici Orlová nad závodom Chemka. Ďalšia časť skončila v odkalisku Poša, vzdialenom šesť kilometrov od chemičky.
Sudy vo zvernici
Trojuholník smrti na východe je územie medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami charakterizované toxickou triádou chemických podnikov: Chemko Strážske, Chemlon Humenné a Bukóza Vranov. Už niekoľko desiatok rokov si v regióne Zemplína vyberá svoju tichú smrtiacu daň.
Problémom najväčšej a najdlhodobejšej ekologickej katastrofy na Slovensku – environmentálnej záťaže PCB látok na Zemplíne, sa začal intenzívne riešiť v decembri 2018. Jozef Adamík – majiteľ obory Orlová nad chemickým závodom v Strážskom objavil pri svojom prameni vo zvernici skorodované plechové sudy trčiace zo zeme. Analýza ukázala, že sú plné polychlórovaných bifenylov (PCB) – nebezpečného odpadu z Chemka Strážske.
„Za tri roky tam boli všetci. Od mestskej polície, okresných a mestských úradníkov z Michaloviec a Humenného, policajtov, hasičov, vojakov, veterinárov, hygienikov, cez štátnych tajomníkov, ministrov až po plukovníkov z krízového štábu. Výsledok? Neudialo sa nič. To svinstvo stále vyteká do potoka a podzemnej vody. Cez moju zvernicu ďalej do dedín a studní k ľuďom,“ opisoval Jozef Adamík, ktorý pred desiatimi rokmi kúpil od Chemka Strážske 500 hektárov lesa aj so zakopanými sudmi s nebezpečným odpadom, stav kauzy presne pred rokom, v septembri 2020.
„Stav v našej obore sa za posledný rok vôbec nezmenil. Vo veci zamorenia územia PCB látkami a so sudmi plnými nebezpečných látok sa neurobilo vôbec nič,“ hovorí Jozef Adamík dnes.
„Keď sme si dali urobiť rozbory, obsah PCB v našej divine bol taký vysoký, že nám vydali zákaz konzumácie a predaja mäsa zo zveri a nariadili opatrenie, aby sa zver nedostala von zo zvernice. Tým nám klesla rentabilita a zvýšili sa náklady,“ vysvetľuje majiteľ.
Prevádzka PCB obory pri chemickom podniku, kde momentálne pobehuje 40 ton kontaminovanej zveri, stojí Adamíka 4-tisíc eur mesačne. Otestovať na PCB sa dal minulý rok aj on sám. V krvi mu namerali 20-násobne viac polychlórovaných bifenylov, ako je norma pre hospodárske zvieratá.
„Aspoň som si trochu zažartoval,“ komentuje tragikomickú situáciu majiteľ zvernice, „že aj keď u nás neexistujú limity pre obsah PCB v ľudskom tele, každé zviera, ktoré má nad 40 jednotiek, musí skončiť v kafilérii. Ja som mal 990. Takže mám pravdepodobne cintorín zakázaný aj ja, vyzerá to na spaľovňu,“ hovorí. Veľa dôvodov na vtipkovanie však nemá a trpezlivosť mu dochádza.
„Celé je to postavené na hlavu. A štyri roky nikto nekoná. Pravdepodobne budeme musieť podať na štát žalobu o náhradu škody,“ dodáva.
Odkalisko v Poši
Odkalisko nad obcou Poša je už 16 rokov vládou definované ako mimoriadne ťažká environmentálna záťaž. Šesťkilometrovým potrubím sa tu do januára 2021, takmer 40 rokov, odvádzal nebezpečný odpad z Chemka. Spaliny, popolček, škvara, kal, arzén, PCB látky, ťažké kovy, chemikálie. Obyvatelia okolitých obcí hovoria o chorobách spôsobených dlhodobým znečistením arzénom, polychlórovanými bifenylmi a ťažkými kovmi.
Prúd vylúhovaných, spenených jedov pod výpustom malej zvetranej betónovej hrádze odkaliska už roky pomaly a nepretržite napĺňa prameň Kyjovského potoka pod ním. Pokračuje do rieky Ondavy, Bodrogu, Tisy, Dunaja a vlieva sa do Čierneho mora. Nenápadne, potichučky, celé desaťročia otravuje všetko živé v obciach a ich okolí.
„Na leteckej fotografii to vyzerá ako pekný rybníček, že?“ hovorí Tadeáš Malý z Poše. Štvornásobný starosta obce s takmer tisíckou obyvateľov sleduje priamo z epicentra trojuholníka smrti spolu s miestnymi ľuďmi dianie okolo odkaliska už desiatky rokov.
„Niekedy tam bol potôčik, pramenil hore v lese. Gazdovia tam pásli dobytok. Pekná, romantická idylka. Zmenilo sa to v roku 1977, keď sa začalo stavať odkalisko pre Chemko Strážske. Do prevádzky ho spustili v roku 1981,“ hovorí starosta.
„Okrem arzénu a PCB látok je kontaminované zinkom, kadmiom, chrómom, ortuťou a meďou. Ak niekto hovorí, že to nie je až také strašné, je na veľkom omyle. Je to extrémna environmentálna záťaž. Dlhé roky ovplyvňuje ľudské zdravie a životy. Hlavne tu v okolí.“
Starostovia najviac zasiahnutých blízkych obcí – Poše, Nižného Hrušova a Nižného Hrabovca absolvovali za viac ako desať rokov so štátnymi úradníkmi a firmami z areálu Chemka kvôli uzavretiu a vyčisteniu odkaliska desiatky stretnutí.
Už v roku 2008 upozornili starostovia ministerstvo, že v odkalisku Poša sú PCB látky. Na základe analýz Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského sa zistilo, že v rastlinách je tisícnásobne viac arzénu. Podobné množstvá arzénu sa našli v miestnych riečnych sedimentoch. Potvrdil sa aj výskyt PCB látok. V odkalisku aj v Kyjovskom potoku.
„Podľa výskumov Slovenskej zdravotníckej univerzity sme najviac znečisteným územím v Európe, aj na celom svete. PCB látkami v tomto regióne môže byť priamo postihnuté zdravie až 220-tisíc ľudí,“ hovorí Malý.
„Tieto látky spôsobujú poruchy imunity, štítnej žľazy, kožné a onkologické ochorenia. Najhoršie je, že sa z organizmu nedajú odstrániť. V tukovom tkanive človeka zostávajú do konca života. Môžem potvrdiť, že je tu dosť obyvateľov, ktorí majú onkologické ochorenia. Alebo na ne zomierajú. Je tu veľká pravdepodobnosť, že to súvisí aj s polychlórovanými bifenylmi a znečistením v našom okolí,“ vysvetľuje starosta.
„Momentálne je pre nás dôležité, že do odkaliska od januára 2021 nepritekajú žiadne takzvané vyčistené odpadové vody a že sa tam pomaly vracia život. Aj keď je to stále obrovská environmentálna záťaž. Ďalšia dôležitá vec je filtrácia pod výpustom do Kyjovského potoka. Pod odkaliskom. Bohužiaľ, odtok z odkaliska do Kyjovského potoka vyriešila spoločnosť z Chemka tak, že do vývaru pod hrádzou naviezla niekoľko nákladných áut zeolitu. Čo je podľa nás absolútne nedostačujúce a nefunkčné riešenie. Takáto filtrácia je absolútne neúčinná. Ide skôr o amatérsky pokus o nejakú nápravu na pokyn Inšpekcie životného prostredia,“ dodáva.
Biznis s odpadom
Ján Sarvaš je vyštudovaný ekológ. Starostuje v obci Majerovce, deväť kilometrov od odkaliska Poša a sedem kilometrov od jedného z vrcholov trojuholníka smrti, okresného mesta Vranov nad Topľou. V minulosti pracoval na medzinárodnom projekte odstraňovania environmentálnej záťaže – kontaminácie PCB látkami a dioxínmi v českých Neratoviciach. S ďalšími aktivistami zo Zemplína založil Hnutie proti environmentálnym zločinom v Strážskom a okolí.
Hlavným problémom je podľa neho to, že do Chemka sa dlhé roky až donedávna dovážali nebezpečné odpady z celého Slovenska. A pravdepodobne aj zo zahraničia. „Je to perfektný biznis. Do Chemka prišla cisterna s nebezpečným odpadom, pustilo sa to cez čističku a z čističky to potom všetko išlo do odkaliska,“ popisuje Sarvaš oficiálny biznis s nebezpečným odpadom v trojuholníku smrti.
„Máme výsledky z interných prieskumov Chemka. Zistili sa tam doslova šialené kontaminácie. Jedna vec je zatvoriť odkalisko a vyčistiť znečistené územie. Druhá zlikvidovať sudy s nebezpečným odpadom, ktoré sa našli v lesoch v okolí Chemka,“ hovorí.
„Podľa môjho názoru sa za niekoľko rokov nepohlo absolútne nič. Že vraj sú pripravené nejaké kontajnery, ale do dnešného dňa sa prakticky neriešilo vôbec nič. Problém sa iba byrokraticky odsúva.“
„Mám informácie, že z obory nad Chemkom už nechcú ani vykopávať sudy, ani robiť nejaký podrobnejší prieskum zamorených lokalít. Údajne kvôli malým koncentráciám PCB látok vo vode. Pričom PCB vo vode vôbec rozpustné nie sú. Podľa mňa sú to iba ďalšie nezmysly, ktoré predvádza ako ministerstvo životného prostredia, tak aj ministerstvo vnútra,“ komentuje aktuálnu situáciu starosta Ján Sarvaš.
Neriešiteľný problém
Otec Juraja Lukáča pracoval v Chemku Strážske, neskôr aj v Chemlone Humenné. Riešil problém likvidácie polychlórovaných bifenylov, ktoré sa v Chemku desaťročia vyrábali.
„Bol som očitým svedkom toho, ako sa chemické odpady natvrdo vypúšťali do rieky Laborec. V Chemku bola špeciálna vojenská výroba, strážili to tam vojaci. Výsledkom vtedajšej štúdie, na ktorej pracoval aj môj otec, bol návrh, aby sa celý michalovský okres vybagroval do hĺbky štyroch metrov,“ uvádza problém neskoršej ekologickej katastrofy šéf Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč.
„Treba si uvedomiť, že nebezpečné odpady sú v prvom rade mimoriadne lukratívny ekonomický produkt. Obchodovaním s nimi sa na celom svete zaoberá mafia. Točia sa tam obrovské peniaze. Pretože je veľký technologický problém ich zneškodniť. A zarobiť sa na tom dá jedine tak, že sa tieto technologické problémy obídu a riešia sa jednoduchým spôsobom,“ hovorí.
Lukáč to definuje ako kapitalizáciu ziskov a socializáciu strát. „Niekoľko málo ľudí zarobí na tom, že akože zlikvidovali nebezpečný odpad. Všetky straty a dodatočné náklady ale zaplatí celá spoločnosť.“
Kontaminácia PCB látkami v trojuholníku smrti je podľa ochranára taká veľká, že tento problém je dnes lokálne prakticky neriešiteľný. Otázka ale podľa neho znie inak: „Ak sa zavrie odkalisko alebo akákoľvek iná skládka, kde sa bude ďalej vyvážať legálny aj nelegálny odpad? Jeho produkcia sa totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nezastaví.“
„Stále tvrdím, aby sme si hovorili pravdu. Pokiaľ bude priznávanie pravdy politicky nepriechodné, stále budeme generovať časované bomby pre naše deti. Necháme im skládky lítia, arzénu, kadmia, PCB látok a jedovatých fotovoltaických kremíkových panelov.“
„Áno, odkalisko môžeme víťazne zavrieť. Ale kde potom pôjde ten odpad? Začnú ho natvrdo liať do Ondavy alebo Laborca, niekde o pár kilometrov ďalej? Títo ľudia z toho žijú, je to pre nich zlatá baňa. Čo by ste robili vy, ak by vám desať rokov spred domu nevyviezli odpad?“
„Každý jeden z nás produkuje odpad. Ak je teda riešenie odkalisko zavrieť, zároveň musíme mať okamžite pripravené alternatívne riešenie, čo bude s ďalším odpadom,“ dodáva Lukáč.
Ľudia nám neveria
Podľa predsedu výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu, ministerstvá vnútra, životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva pristupujú k environmentálnej záťaži PCB látok na Zemplíne nedôsledne.
„Jediné, čo sa podarilo aspoň začať v rámci riešenia tohto procesu, je testovacia séria niekoľkých výrobkov na poľnohospodárskej pôde, kde bude výsledkom schopnosť určitých látok absorbovať polychlórované bifenyly a znížiť ich obsah v pôde," komentoval kauzu Karahuta. Čiastočne si podľa neho splnil úlohu aj envirorezort, ktorý začiatkom roka zastavil výtok odpadových vôd z areálu bývalého štátneho podniku Chemko Strážske do odkaliska Poša. Ministerstvá vnútra a zdravotníctva sú podľa neho úplne nečinné.
Karahuta sa odvoláva na uznesenie, ktoré výbor za účasti predstaviteľov jednotlivých rezortov prijal v decembri 2020. Podľa uznesenia sa mali okrem iného sudy s PCB nachádzajúce sa v takzvanej ošipárni, teplárni a takisto pri prameni odstrániť bezodkladne do nepriepustných kontajnerov.
Pod mimoriadnu situáciu vyhlásenú v zamorenom regióne ešte začiatkom roka 2020 sa tiež malo zaradiť odkalisko Poša. Ministerstvo zdravotníctva malo pripraviť legislatívu, ktorou sa zabezpečí presná štatistika chorobnosti obyvateľstva, aby sa dal určiť dosah envirozáťaží na zdravie. Poslanec Národnej rady Miloš Svrček sa vyjadril, že aj keď rezort vnútra avizoval v marci odstránenie sudov do dvoch mesiacov, nepriepustné kontajnery sú naďalej prázdne.
Starostka obce Nižný Hrabovec Marcela Pčolinská konštatuje, že od decembra nevznikla ani len medzirezortná komisia, ktorá sa mala problémom zaoberať.
„Žiadali sme utvoriť komisiu zloženú zo zástupcov jednotlivých rezortov a samospráv, no nič sa neudialo,“ povedala. Upozornila tiež, že zakopaných sudov vo zvernici je podľa bývalých zamestnancov oveľa viac, no skutočný stav doteraz nikto z kompetentných neskontroloval. Napriek tomu, že rezorty by mali disponovať mapou ich umiestnenia.
Starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák zasa poukázal na skutočnosť, že pri odkalisku Poša stále nie je určená povinná osoba.
„Tento proces nám beží už deviaty rok,“ pripomenul. Dlhodobá nečinnosť štátu vzbudzuje podľa poslanca zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Petra Kocáka u miestnych obyvateľov pochybnosti, či sa envirozáťaže vôbec zlikvidujú. „Ľudia nám už neveria,“ skonštatoval.
Ministerstvá sa bránia: Pracujeme, záťaž je obrovská
„Keďže majitelia ignorovali príkazy, Slovenská inšpekcia životného prostredia zastavila 9. marca 2021 prevádzkovú činnosť čistiarne odpadových vôd, ktorá púšťala odpadové vody do odkaliska Poša,“ vysvetľuje v reakcii na kritiku envirorezort.
Inšpekcia tvrdí, že prevádzka fungovala šesť rokov nelegálne, a tým sa spoločnosť, ktorá ju vlastní, dopustila správneho deliktu. Začala aj správne konania o uložení pokuty. Koncom júna tohto roku tiež spustila štátny dozor v spoločnosti Chemko Strážske v likvidácii.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že ministerstvu vnútra poskytuje súčinnosť. „Vytypovali sme pozemky takzvaného medzidepónia, ktoré sa bezodplatne poskytnú pre potreby ministerstva vnútra, kde sa nebezpečný odpad z areálu Chemka Strážske bude môcť dočasne uložiť v bezpečnostných kontajneroch až dovtedy, kým sa zabezpečí ich likvidácia,“ informovalo tlačové oddelenie ministertsva.
Ministerstvo vnútra zasa upozornilo, že spolu s envirorezortom a miestnou samosprávou v prvej etape pracovali na obstaraní potrebnej techniky, rokovali o podmienkach vstupu na súkromný pozemok a tiež o prenájme parciel na uskladnenie zabezpečeného odpadu.
„Je potrebné si uvedomiť, že táto desaťročia neriešená environmentálna záťaž je obrovského rozsahu a presahuje viaceré okresy a kraje, čo si vyžaduje komplexný prístup.“ Ministerstvo vnútra uzatvorilo zmluvu so Slovenskou technickou univerzitou, ktorá bude odborným garantom pre likvidáciu PCB látok z kontaminovanej oblasti.
„Vnútro ďalej zabezpečilo všetko materiálno-technické vybavenie, ktoré je momentálne uskladnené na Záchrannej brigáde v Humennom a rezort je pripravený začať so sanačnými prácami,“ informovalo ministerstvo.
V procese prípravy prvej etapy sa problematické ukázali hlavne obmedzené možnosti dočasného uskladnenia kontajnerov s nebezpečným odpadom.
„Rezort vnútra momentálne čaká na vydanie povolenia na nakladanie s odpadom od Okresného úradu Michalovce – odbor životného prostredia, o ktoré musí požiadať správca konkurznej podstaty Chemko Slovakia, a. s. v likvidácii,“ dodalo ministerstvo.
PCB LÁTKY ALEBO POLYCHLÓROVANÉ BIFENYLY
►polychlórované bifenyly alebo PCB paria medzi syntetické organické chemické látky, ktoré sú známe ako chlórované uhľovodíky
►používali sa ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v teploprenosných a hydraulických systémoch, ako atramentový roztok v bezuhlíkovom kopírovacom papieri, tiež ako mazadlá, brúsne oleje, zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách, tesneniach, aj ako nehorľavé látky a v plastoch
►PCB boli považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že PCB sa v prírode nerozkladajú
►koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch a majú aj v stopových množstvách nepriaznivé účinky na živé organizmy, v priebehu rokov bola ich výroba zastavená a ich používanie prísne zakázané
►podľa Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) sú natoľko nebezpečné pre zdravie človeka a prírodu, že sa musia zo životného prostredia úplne eliminovať
►sú karcinogénne, spôsobujú poruchy metabolizmu, cukrovku, kardiovaskulárne choroby, poruchy plodnosti u mužov a žien
►dokážu výrazne narušiť hormonálnu rovnováhu, niektoré z PCB látok majú štruktúru podobnú ľudským hormónom, preto majú schopnosť nahradiť ľudský hormón a zastaviť alebo potlačiť jeho funkciu
►do tela sa dostávajú prostredníctvom potravy živočíšneho pôvodu s vyšším obsahom tuku (lokálne produkovanej v kontaminovanej oblasti) a tiež prostredníctvom inhalácie častíc z ovzdušia, v ktorých sú absorbované
►u detí spôsobujú sluchové postihnutie, poruchy zubnej skloviny, poruchy pamäti, spôsobujú tiež vývojové poruchy plodu
►na Slovensku je veľmi málo laboratórií, ktoré dokážu spoľahlivo určiť hladinu PCB látok v krvi alebo v zložkách životného prostredia, PCB látky toxicky pôsobia aj pri veľmi nízkych koncentráciách
ODKALISKO POŠA
►stavať sa začalo v roku 1977, skúšobná prevádzka sa začala v roku 1981, oficiálne ho spustili v roku 1984
►má rozlohu 32 hektárov. Za 40 rokov sa v ňom nahromadili 2 milióny metrov kubických toxického odpadu
►na toto vodohospodárske dielo nebolo nikdy vydané vodohospodárske povolenie
►jeho funkcia bola tepelno-energetická
►pomocou odpadových vôd sa do odkaliska odvádzal, ukladal a skladoval popolček, škvara a kal vzniknutý zo spaľovania hnedého uhlia na produkciu tepla a elektrickej energie v Chemku Strážske
►pôvodne malo odkalisko fungovať do roku 2000, v roku 2008 odkúpila odkalisko spoločnosť TP2 a odkalovanie pokračovalo ďalej
►v roku 2013 sa v Chemku Strážske – jeho veľkokapacitnej čističke a odkalisku Poša začali likvidovať aj nebezpečné odpady z iných častí Slovenska a pravdepodobne aj zo zahraničia
►v januári 2021 Inšpekcia životného prostredia zakázala vypúšťanie odpadových vôd do odkaliska