Nedošlo však k jeho usídleniu
Komár tigrovaný sa do Európy, konkrétne do Albánska, dostal ešte v 70. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa však jeho populácie rozšírili do takmer všetkých krajín Európy, prispôsobili sa a za určitých podmienok dokážu prežiť aj v zime. Na východnom Slovensku bol tento druh komára prvýkrát zaznamenaný počas výskumu v roku 2012 pri Šebastovciach. Dostať sa k nám mal pravdepodobne kamiónovou dopravou z Maďarska, v tom čase však nedošlo k jeho usídleniu. Biomedicínske centrum SAV zaznamenalo jeho prítomnosť aj v okolí Bratislavy, a to na základe dát od obyvateľov z roku 2023.
„Iná situácia je v súčasnosti po tých dvanástich rokoch, kedy vidíme, že sa situácia úplne zmenila. Zmenila sa v tom zmysle, že sú tieto európske populácie komára viac prispôsobené aktivite ľudí,“ uviedla Alica Kočišová z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Larvy komára tigrovaného dokážu prežiť aj v malom množstve vody, plechovke či v mláke. Ich adaptácia a odolnosť súvisí s otepľovaním a miernymi zimami. Ministerstvo životného prostredia chystá z dôvodu rizika jeho usídlenia aj grantovú výzvu:
„Toto riziko spočíva najmä v prenášaní nákazlivých ochorení, akými sú žltá zimnica alebo horúčka dengue. Rezort v súčasnosti pripravuje výzvu z prostriedkov Environmentálneho fondu, v rámci ktorej bude možné realizovať biologicko-chemické metódy na likvidáciu komárov. Toto opatrenie môže dočasne pomôcť zvládnuť situáciu s komárom tigrovaným,“ uviedol rezort.
Postrek chemickou látkou je však podľa Kočišovej neprijateľným opatrením, keďže okrem komárov by bol zasiahnutý aj iný hmyz. Alternatívou môžu byť tak mikroorganizmy vo forme granuliek, ktoré sa ukladajú do vodných tokov na zničenie liahnisk komára tigrovaného. Problémom je však to, že tento typ sa dokáže rozmnožiť aj vo zvyšku vody či vo váze od kvetov.
„Bolo dokázané, že v ich slinách sa nachádzajú enzýmy, ktoré sú pomerne agresívne pri štípaní a robia veľký problém v zmysle vzniku rôznych zápalových reakcií, dermatitíd a podobne. Čiže tie komáre škodia aj keď nie sú infikované tým vírusom,“ doplnila Kočišová.
Verejnosť sa vie pred komárom tohto typu chrániť pomocou repelentu. Záhradkári by mali zas podľa Kočišovej prijať vhodné opatrenia pri zachytávaní vody, keďže tieto nádoby sú ideálnym miestom na množenie komárov. Štátna ochrana prírody (ŠOP) zároveň upozorňuje na možnosť výskytu aj invázneho sršňa z Ázie.