Kým v minulosti sa prípady hlboko vrastenej placenty vyskytli trikrát ročne, dnes sa objavuje približne jeden prípad mesačne.
Pôrod, ktorý je už aj osamote náročným procesom, sa niekedy môže skomplikovať aj pridruženými okolnosťami. Košičanke Lenke Lojkovej sa pri bežnom ultrazvukom ošetrení v 20. týždni tehotenstva objavila takzvaná „placenta accreta spectrum“, čo v preklade znamená hlboko vrastená placenta. Včasné odhalenie problému a spolupráca Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) a Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) prispelo k záchrane života bábätka i samotnej mamičky.
„V medziodborovej spolupráci dnes dokážeme s minimálnym rizikom zrealizovať aj pôrody u žien s najťažšími formami placenty accreta, teda placenty hlboko vrastenej do steny maternice,“ uviedol prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky na Triede SNP Peter Urdzík.
Prípady tohto typu placenty sú čoraz častejšie. Zvýšené riziko sa objavuje najmä u žien, ktoré v minulosti podstúpili cisársky rez či inú operáciu maternice. V oblasti jazvy je neskôr stena maternice tenšia. Náchylné sú aj ženy po 35. roku života.
Kým v minulosti sa tieto prípady u rodičiek vyskytovali 2 až 3-krát ročne, len za uplynulé tri mesiace sme odviedli už dva takéto komplikované pôrody a v krátkej dobe sa tím odborníkov pripravuje na dva ďalšie.
Špeciálny medicínsky postup sa vykonáva u rodičiek pri rizikovej placente – ak placenta vrastá do steny maternice, ale neprerastá ju. V niektorých prípadoch sa zákrok uskutoční aj pri prerastaní steny maternice. Práve druhý typ zákroku je náročnejší a zasahuje aj okolité tkanivo – napr. močový mechúr.V závažných prípadoch hrozí pacientke silné krvácanie až vykrvácanie pri pôrode.
„Najpodstatnejšie na celom prístupe je, aby sme vedeli o takej pacientke skôr. Takto vieme naplánovať cisársky rez vopred a zabezpečiť celý medicínsky tím odborníkov. Ideálne je, ak sa výkon realizuje okolo 36. týždňa tehotenstva a predíde sa situácii, že pacientka začne rodiť spontánne,“ vysvetlil prednosta Urdzík.
Náročný výkon sa v súčasnosti realizuje na takzvanej hybridnej sále so špeciálnym prístrojovým vybavením. Ide o sálu s prítomným RTG angiografom a zároveň RTG operačným stolom, ktorou disponuje Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Zákrok sa začína obojstrannými vpichmi do slabín.
„Výkon je výnimočný s ohľadom na ochranu pred RTG žiarením rodičky a novorodenca. Pracujeme v špeciálnom móde – režime minimálneho RTG zaťaženia, bez nutnosti použitia digitálnej subtrakčnej angiografie. Pacientka je nadštandardne chránená pred RTG (hlavne brucho) externými „chráničmi“ žiarenia,“ uviedol primár Kliniky angiológie Martin Koščo.
Následne sa pacientka uspí. Tu nastúpi gynekolgický tím, ktorý prevedie rýchly pôrod cisárskym rezom.
„Až po „narodení“ dieťatka, aby nedošlo k nedostatku kyslíka pre dieťatko ešte pred narodením, nafúkneme balóniky vo vnútorných panvových tepnách, už bez potreby RTG žiarenia,“ vysvetlil lekár Koščo.
„Následne prevedieme ošetrenie maternice, respektíve, ak si to stav pacientky vyžaduje, aj hysterektómiu – odstránenie maternice,“ doplnil Urdzík.
Záver výkonu patrí intervenčným angiológom, ktorí uzavrú miesta vstupov ihly a následne je mamička prevezená na štandardnú pooperačnú starostlivosť na Gynekologicko-pôrodnícku kliniku UNLP.
Pri pacientke Lenke lekári evidovali stratu krvi v objeme 800 mililitrov. Aj uplynulý zákrok so šťastným koncom bol dôkazom dôležitosti miestnej spolupráce medzi UNLP a VÚSCH.