Aktualizované: 12.15 hod.
Vláda na svojom dnešnom rokovaní odobrila Koncepčnú reformu krízového riadenia a civilnej ochrany v Slovenskej republike na obdobie 2025 až 2030. Ide o efektívne riadenie síl a prostriedkov, ktoré reflektuje na skúsenosti z minulosti vrátane pandémie, vojny na Ukrajine, zemetrasenia na Zemplíne, záplav či slintačku a krívačku.
Ministerstvo vnútra uviedlo, že nový koncept riadenia krízových situácií pokrýva celý cyklus od rizík, sanáciu a obnovu po zapojenie všetkých potrebných zložiek štátu, samospráv a komunít v regiónoch:
„Bude tvorený participatívnym procesom s aktérmi pôsobiacimi v akademickom prostredí, samosprávami a ďalšími dôležitými aktérmi krízového riadenia a civilnej ochrany disponujúcimi praktickými skúsenosťami, ktorí sú nositeľmi úloh v oblasti legislatívy, kooperácie a koordinácie.“
„Nestabilná geopolitická situácia, klimatická zmena, kybernetické útoky, migrácia či riziká zlyhávania infraštruktúry si vyžadujú modernizovaný a efektívny systém riadenia kríz. Cieľom prijatého návrhu je zabezpečiť ochranu obyvateľstva na celom území Slovenskej republiky,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s tým, že koncepčný materiál konkretizuje silné a slabé stránky súčasného fungovania, pričom ako východiskový bod uvádza príklady fungovania krízového riadenia a civilnej ochrany v Taliansku, Austrálii či USA.
Súčasný systém je zameraný najmä na tradičné hrozby a formálne na nové výzvy vrátane kybernetických útokov, terorizmu či migrácie. Slovensko by mohlo podľa rezortu vnútra zlepšiť systém krízového riadenia prijatím komplexnejšieho rámca, ktorý by integroval budovanie odolnosti a zapojenie komunít a zameriaval by sa na celý cyklus krízového riadenia:
„Navyše, posilnenie spolupráce zapojených aktérov by zabezpečilo súdržnejšie reakcie na všetkých úrovniach.“
Podľa ministerstva vnútra je potrebné investovať do zlepšenia technologickej infraštruktúry, predovšetkým do zavedenia pokročilých systémov na monitorovanie dát v reálnom čase, včasné varovanie a komunikáciu. Rezort doplnil, že chýbajúca podpora prostredníctvom informačno-komunikačných technológií obmedzuje efektivitu takýchto činností.
Vytvorenie centrálneho komplexného informačného systému, ktorý by zahŕňal všetky činnosti v rámci krízového riadenia a civilnej ochrany a komunikáciu medzi aktérmi, je jedným zo základných predpokladov pre efektívne pôsobenie systému krízového riadenia v budúcnosti. Aktuálne kompetencie samospráv by sa mali zachovať. Štát má zabezpečiť modernú technickú podporu pre ich výkon a optimalizovať fungovanie v regiónoch vytvorením organizačných útvarov v rámci okresných úradov v sídle kraja.
Súčasťou návrhu je aj sanácia investičného dlhu v oblastiach civilnej ochrany, ktorá nie je zahrnutá v reforme ako implementácia, ale iba na úrovni identifikácie a prípravy na ďalšiu postupnú sanáciu. Tento problém bude potrebné riešiť samostatnými materiálmi podľa príslušných oblastí investičných akcií.
Rezort vnútra dodal, že realizácia koncepčnej reformy bude konkretizovaná do vecného, časového a finančného rámca úloh, ktoré budú plnené prostredníctvom sekcie krízového riadenia:
„Vecný časový a finančný rámec bude obsahovať konkrétne úlohy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy v oblasti zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženého materiálu.“
Zdroj: TASR