Základom pri neplytvaní je prevencia vo forme plánovania a vyhýbaniu sa impulzívnym nákupom.
Na Slovensku sa ročne vyhodí približne 900-tisíc ton potravín. V priemerne sa tak vyhadzuje 100 kilogramov na osobu za rok. V Európskej únii je to spolu ročne 88 miliónov ton. Platforma potravinovej pomoci Slovensko preto združuje zástupcov mimovládneho sektora s cieľom znížiť plytvanie potravinami darovaním na charitatívne účely. Jedným zo zakladajúcich členov platformy je OZ Free Food. Zuzana Madajová pre Rádio Košice uviedla, že odpad z jedla sa kumuluje najmä počas sviatkov, keď sú stoly v domácnostiach čo najbohatšie. Aj preto sa ich občianske združenie snaží o darovanie potravín na ľudskú spotrebu s ohľadom na životné prostredie a budúce generácie.
„Sviatočné udalosti sa od nepamäti spájajú s jedlom a pocitom výnimočnosti a odmeny, čo vedie k menšej kontrole spotreby. V spojení so súčasnou vysokou mierou konzumu, ktorá má na svedomí často vianočný stres, vysoké očakávanie od seba či druhých a iracionálny strach z toho, aby nám doma niečo nechýbalo, majú sviatky veľmi negatívny dopad na naše spotrebiteľské správanie,“ skonštatovala Madajová.
Zároveň nás európska smernica zaväzuje znížiť potravinové odpady do roku 2030, avšak prevencia je u spotrebiteľov veľmi slabá. Reťazce sú tiež oprávnené predávať aj niektoré produkty po dátume spotreby, prípadne ich môžu podľa Madajovej darovať:
„Kvôli zlej infraštruktúre a nejasným pravidlám pre darovanie to mnohé nerobia alebo darujú len časť potravín. To sú práve tie trvanlivé, pečivo alebo zvyškové ovocie či zelenina. Spotrebitelia a domácnosti však nie sú vôbec regulované.“
Základom pri neplytvaní potravinami je prevencia vo forme plánovania a vyhýbaniu sa impulzívnym nákupom. Ak však napokon vzniknú doma prebytky jedla, môžu sa využiť na iný recept alebo ich zakonzervovať.
„Napríklad, kapustnicu vieme zavariť, zvyšné cesto zamraziť, zemiaky a údené mäso použiť do placiek, varené zemiaky na lokše, ovocie do šalátu pre lepšie trávenie po ťažkých vianočných jedlách alebo ako pečený čaj na zahriatie,“ povedala Madajová.
Zisťovali sme, ako sa pri potravinovom odpade správajú Košičania. Slavomíra Brzová zo spoločnosti KOSIT nám uviedla, že rapídny nárast po sviatkoch nezaznamenávajú. Dôvodom je, že tí, ktorí chcú triediť odpad, tak robia po celý rok a tí, ktorí ho netriedia, vyhadzujú jedlo po sviatkoch priamo do koša.
„Z pohľadu čísel vieme povedať, že v Košiciach je trend objemu vyzbieraného odpadu z kuchýň obyvateľov stabilizovaný. V roku zavedenia tejto formy zberu odpadu, teda v roku 2023, bolo v priemere vyzbieraných 200 ton mesačne. Priemer rokov 2024 a 2025 je 215 ton mesačne. Najsilnejšími mesiacmi, čo sa vyzbieraného množstva kuchynského bioodpadu týka, sú letné mesiace, teda júl, august a september. Obdobie vianočných sviatkov nemá signifikantný vplyv na objem tejto triedenej zložky odpadov,“ priblížila Brzová.
Čo sa týka potravinových prebytkov, niektoré organizácie prijímajú aj zbierky jedál, je však potrebné ich vopred kontaktovať. Jedným zo spôsobov je aj osloviť človeka na ulici.
Autor: RÁDIO KOŠICE