A už sa to dá aj bez čakania, plného parkoviska a ufrflaných ľudí.
Priznám sa, nová atrakcia, ktorá úplne opantala Slovákov a turistov ma lákala od začiatku. Vyzerá fantasticky, nepôsobí komerčne a ľudia si ju chvália. Keď si ale kliknete na recenzie, máte zmiešane pocity. My sme sa tu vybrali tak trochu neplánovane a spontánne začiatkom decembra. Bol víkend, mrzlo, aj sme mali obavy, že vymrzneme aj my. Však sme aj, ale tak príjemne. Poznáte to, odmäk po vstupe do čajovne, ruky konečne v stave, že odmietajú aj smartfon (a to je už čo povedať) a spokojnosť z pohybu. Aspoň dákeho.
V zime lanovka patrí lyžiarom
Vybrali sme si „atraktívny" čas, hodinu po otvorení. Aj sme mali obavy, veď to je vlastne ideálny čas na nával. Bola sobota, počasie celkom fajn, pred desiatou dopoludnia sme stáli pred Bachledovou dolinou. Prvé pozitívum bolo parkovisko, na ktorom nás usmerňovali, ale nikto si peniažky za parkovanie nepýtal. Na lístky sme čakali presne päť minút, aj to asi preháňam, vlastne to bolo do minúty. Takže prvá dôležitá informácia pre vás, spodné parkovisko aj pokladňa sú takmer bez čakania a je to skutočne blízko.
Keďže sme „ťažkí turisti" a chodiť sa nám nechcelo, zvolili sme teda lanovku. Ale po vystúpení som sa hneď ľudí pýtala, koľko času asi zaberie výstup po vlastných. Je to niečo okolo 30 - 40 minút, hovorili iní. Ako to ale bude, ked začne lyžiarska sezóna? Predsa len, trasa vedie aj pod lanovkou. Pribudnú lyžiari. Dodatočne som teda otázky smerovala aj na kompetentných. Za Chodník korunami stromov sa vyjadruje Martina Múdra z Bachledky.
„Áno, Chodník korunami stromov bude otvorený počas celej zimnej sezóny. Lanovka však bude z bezpečnostných a prepravných dôvodov k dispozícii len lyžiarom. Peší návštevníci sa na chodník dostanú pešou prechádzkou z Bachledovej doliny, ktorá trvá cca 40 min,“ uviedla pre Košice Online.
Samotný chodník nás prekvapil svojou veľkosťou, mohutnosťou. Ani sa nenazdáte, prejdete cez turniket a zrazu sa ocitnete medzi korunami stromov. Ahá, ťukám si po čele, preto sa to tak volá. Ale k veci...
Ono vás to fakt vezme niekde ďaleko, preč od stresu, starostí a tepla. Predsa len, v čase našej návštevy mrzlo. Niektorí sa aj občas pošmykli, tak sme sa potom pýtali, ako je to s údržbou? Sneh a ľad spôsobuje komplikácie aj na bežnom teréne.
„Každé ráno sa chodník čistí od snehu pluhovaním a kartáčovaním. V prípade väčšej námrazy sa posýpa pieskom a kamienkami,“ vysvetlila Martina Múdra.
Asi sme nemali to šťastie. Na druhej strane som ale šťastná, že sme mali pekný výhľad, prijateľný počet turistov, asi len jednu skupinku priveselých pubertiakov, ktorí boli asi na chate prvýkrát a zabudli do rána vytriezvieť.
Chodník však rozhodne stojí za návštevu. Moje amatérske zábery si môžete pozrieť aj na TV KOŠICE.SK
Inak, popri ceste nájdete aj náučné tabuľky, celkom interaktívne, niečo sa dozviete, vyhrajú sa aj deti. Kočíky sme síce nevideli, ale nosiče sú tú v kurze. Keď tu nádheru prejdete, nasleduje výstup „na vežu". Tu mi už ale naozaj chýbal nejaký správca, nemám na nich šťastie iba ja? Alebo kde sú? Jeden bol pri vstupe, ale ten je ďaleko od veže.
„V službe sú vždy dvaja správcovia. Z ktorých je jeden vždy pri vchode. Počas dňa musia niekoľkokrát prejsť chodník pred uzavretím a otvorením ho vždy skontrolovať. Ráno zase vyčistiť, odpratať od snehu. Chodník je sám o sebe bezpečný pre samostatný pohyb turistov (zabezpečený sieťami a zábradlím v dostatočnej výške) a sú na ňom v rozostupe umiestnené zákazové značky (zákaz vyhadzovať odpadky, fajčiť, piť alkohol, vykláňať sa). Ak správca vidí porušenie zjedná nápravu až môže vykázať návštevníka. Ak turisti vidia niečo, čo by sa diať nemalo, sme radi ak na to upozornia či už pri vstupe alebo výstupe alebo telefonicky,“ vysvetľuje Múdra.
S tým musím súhlasiť, na konci po návšteve sa mi v pokladni stalo, že sa ma teta za okienkom (môj večný stres, nepríjemné tety za okienkom), opýtala, ako sa nám páčilo a či bolo všetko v poriadku. Tak som jej za pár minút zhrnula všetky tieto postrehy, ktoré dnes píšem vám. Aby ste vedeli. Inak ale, musím priznať, že veľmi kvitujem túto otázku, ktorá mi výnimočne nepripadala ako z povinnosti a predpísaných noriem. Dokonca neurobila ani tradičnú grimasu ako ľudia v službách, ktorým poviete svoje postrehy.
Inak, keď sa dostanete úplne hore, môžete si vyskúšať sieť, je situovaná v strede. Verte, ja nehľadám chyby, len sa logicky pýtam a tu som sa nemala koho. Tak dodatočne hovorkyne, prečo pri sieti nikde nie je ani len tabuľka, aká je jej nosnosť? Niekedy tam bolo skutočne dosť ľudí. Alebo sa to zdalo len mne?
„Nevideli ste ich, pretože jej kapacita pri používaní nedá presiahnuť. Nosnosť siete je 500 kg/m2," dodáva Múdra.
Tak teda, zdá sa, niet sa čoho báť. Súčasťou priestoru, kde je veža, je aj suchý tobogán. Ten bol ale v čase našej návštevy, logicky, zatvorený.
Poďme ale k výhľadu, skutočne stojí za to, musím priznať. Nebyť hlučných ľudí, ktorí ale mne prekážajú všade, nielen, keď mám hlavu v oblakoch, tak si to užijem úplne najviac. Cesta dole je oveľa rýchlejšia, vychádza sa cez obchodík, kde si môžete kúpiť pekný suvenír, magnetku, niečo na pamiatku. Je to len taká búdka, ale veľmi kvitujem, že vôbec je, pretože je to bežný marketing všade vo svete. Naspäť sa niektorí vybrali po svojich, iní opäť lanovkou. Premrznutí, zohriatí jednym tatranským (naozaj jeden!) sme sa teda presunuli dole aj my. Parkoviská už boli plné, ale stále sa to dalo zvládnuť, rovnako sme opäť pri pokladni nestretli žiadnych turistov, hovorím vám, spodná pokladňa. Vrátili nám zálohu, teda štyri eurá za dve karty, v reštaurácii vedľa lanovky sme si dali chutný vývar a výlet to bol vydarený. Ak by ste teda medzi sviatkami chceli prejsť aj vy, zisťovali sme, ako bude Chodník počas Vianoc sprístupnený?
„Chodník bude otvorený celoročne až po jarnú odstávku, ktorá bude v apríli,“ uzavrela Múdra.
A uzavrieť by som to chcela aj ja. Že je to dobrý nápad a som rada, že sme si ho boli pozrieť aj my. Svoj novinársky preukaz som pekne odložila, lístok si zaplatila, aby nebolo „zrazu všetko dokonalé" ako keď o vás vedia, že ste z médií. Nevedeli. A predsa ma potešili. A to som dosť náročná. Užite si Slovensko aj z výšin, je prekrásne, len nám to občas musí pripomenúť niekto ďalší, kto nás vezme niekam hore.
Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ