Aká situácia je v Düsseldorfe?
Európa v týchto dňoch bojuje s neviditeľným nepriateľom menom koronavírus. Nemecko má k dnešnému dňu viac ako 30-tisíc pozitívnych prípadov na ochorenie COVID-19. Július je Košičan, ktorý pracuje práve v Nemecku.
Ja som momentálne v Düsseldorfe, to je North Westfalen (Severné Porýnie-Vestfálsko pozn. redakcie), a je to blízko holandských hraníc. Robím inžiniera na stavbe, meracie práce a staviame jednu operu v Düsseldorfe.
Situácia je aktuálne taká, aká je a keď sa vrátime úplne k začiatku, kedy to v Nemecku celé prepuklo, že ste začali vnímať situáciu s koronavírusom?
Tá situácia okolo koronavírusu tu začala silnieť asi dva mesiace dozadu a posledné dva týždne to nabralo na obrátkach, na intenzite. Momentálne North Westfalen, kde sa my nachádzame, je v Nemecku najzasiahnutejšia oblasť.
Nemecko je krajina, o ktorej sa posledné dni hovorí, že sa pomaly blíži k situácii, ako je to v Španielsku alebo Taliansku. Čo sa týka možno situácie a opatrení, ako to tam vyzerá?
Opatrenia sú dosť podobné ako na Slovensku, treba nosiť rúško, ale nie je to zatiaľ povinné. Ľudí je málo, ulice sú vyprázdnené, obchody fungujú v obmedzenom režime, takže okolo 15.00 – 16.00 hod. zavárajú. Hýbu sa tu hliadky s maskami a dezinfikujú rôzne prevádzky. Situácia je v Nemecku taká, že je to dosť na hrane a myslíme si tiež, aspoň také máme informácie, že od pondelka (23.3.) sa tu vyhlasuje stav núdze a bude stav podobný ako je v Čechách, že sa nebude môcť vychádzať na ulicu a ľudia budú musieť zostať doma. My sami nevieme, čo môžeme čakať.
Podobne je to asi na celom svete, že ľudia čakajú, nič iné sa nedá robiť v týchto dňoch. Jedna vec sú opatrenia, ktoré ste vymenovali a druhá vec je ich dodržiavanie. Ako je to v Nemecku, sú ľudia zodpovední?
Určite by sa dalo ešte viac tej zodpovednosti. Momentálne, ako tu stojím na ulici, tak nevidím žiadneho človeka, žeby mal rúško. Neviem, ako je to s mestskou hromadnou dopravou, keďže ju nepoužívam, používam vlastné auto, ale my, čo sme tu partia Slovákov alebo Maďari, tak my všetci používame ochranné rúška, snažíme sa to dodržiavať, snažíme sa tomu nejako predísť, ale určite by tu ľudia mohli ešte viac dbať na to, aby to nerozširovali.
Zareagovalo Nemecko podľa vás dostatočne rýchlo? Čísla sú čísla...
Ja si myslím, že nemali to podchytené včas a nezareagovali tak rýchlo, ako by mali. Ale teraz už nemecká televízia, nemecké správy apelujú na ľudí, aby to dodržiavali. Ľudia to ale neberú tak vážne, ako by mali.
Sledujete aj situáciu na Slovensku? Čo hovoríte na to, ako reaguje Slovensko?
Ja si myslím, že Slovensko ide dobrým príkladom, to povinné nosenie rúška je dobrý nápad, aj to, aby ľudia zostali doma. Myslím si, že Slovensko sa ubralo správnym smerom a rovnako dúfam, že nová vláda to podchytí ešte lepšie a bude apelovať na ľudí, aby to nebrali na ľahkú váhu, aj keď to bude na ústupe, lebo ako sa hovorí, jeden to môže znova spustiť.
Poďme možno ešte k tomu cestovaniu, na Slovensku sme kompletne uzavretí, vy v Nemecku žijete alebo tam nejako dochádzate?
Ja tu žijem nejakých päť, šesť týždňov a potom chodievam domov na dva týždne. Čiže robím na takéto turnusy, ale momentálne tiež máme strach z toho, že čo nás čaká na hraniciach. Kolega z Maďarska nám ukazoval video, ako to vyzerá na prechode s Rakúskom a Maďarskom, že sú tam dvadsať kilometrové kolóny. Momentálne rozmýšľame, že ak to nebude prechodné, ak sa to nebude dať riešiť nejakým plynulým prechodom, tak žeby sme tu zostali a potiahneme to dlhšie v práci alebo budeme len čakať, ako sa situácia vyvinie. Momentálne musíme byť tu.
Je niečo pozitívne, čo vidíte na tejto aktuálnej situácii? Ja viem, že je to možno zvláštna otázka, ale nedá mi neopýtať sa, lebo kolujú rôzne statusy a obrázky na sociálnych sieťach a ľudia v tom hľadajú aj pozitíva. Je niečo, čo ste našli aj vy?
Pozitívum by som videl jedine to, že ľudia si teraz uvedomujú, v akej krehkej dobe žijeme a tá súdržnosť medzi ľuďmi veľmi chýba a možno toto je práve to, čo nás tak zocelí, stmelí. Toto je jediné pozitívum, ktoré na tomto vidím. Žijeme rýchlu dobu, toto, čo vypuklo, sa môže rozšíriť ešte viac a ľudia by mali byť k sebe viac ohľaduplnejší a mali by myslieť aj na starších a pomáhať jeden druhému. Žijeme naozaj v rýchlom a bláznivom svete.
A my veríme, že nám táto súdržnosť zostane, aj keď toto všetko zlé pominie, že na to veľmi rýchlo nezabudneme.
Autorka: TÍMEA UDVARDYOVÁ