Ďalšiu cenu získal vo futsale.
Reprezentačný brankár Stanislav Pella sa počas celého minulého roka prezentoval na ihrisku skvelými výkonmi. Všetkých o tom presvedčil aj počas Majstrovstiev Európy v malom futbale, ktoré sa konali v košickej Steel aréne, kde neraz privádzal súperových hráčov do zúfalstva. Pripomenieme zápasy s Poliakmi, Gruzínskom, či na záver s Azerbajdžanom, ktorý o svojom víťazstve rozhodol iba jediným gólom. Pella sa do brány dostal nielen vďaka talentu, ale pomohlo mu aj trošku šťastia. Pocity z turnaja na domácej pôjde doznievajú v Stanovi ešte dnes:
„Tým, že to bolo v Košiciach a som rodený Košičan, tak to bola taká čerešnička na torte za tie dva roky, čo sa to presúvalo od 2019, myslím. Príprava bola naozaj dlhá, posledný polrok od januára to bolo neskutočné - skoro každý druhý-tretí týždeň sme boli preč. Kempy sa tvorili tým, že sme sa museli dohodnúť na tom, čo chceme hrať na EURE, ale hovorím, tá čerešnička sa podarila, turnaj vyšiel, ako mal, až na to, že sme vypadli s Azerbajdžanom. Myslím, že tá atmosféra, aká tu bola, tak ja som takú partiu dlho nezažil. Podľa mňa, tak to poskladať, ako teraz, to už bude asi problém.“
Pellu nedávno vyhlásili aj za najlepšieho hráča malého futbalu.
„Bol som strašne prekvapený, fakt som nečakal, že ľudia rozhodnú tak, ako rozhodli. Veľmi ma to potešilo. Možno som niekde v kútiku duše veril, že sa dostanem do Zostavy roka, ale že získam ocenenie pre Najlepšieho hráča, som nepredpokladal,“ dodal športovec.
Ďalšie ocenenie prišlo pre Pellu aj vo futsale, ktorému sa venuje vo svojom voľnom čase. So slovenským majstrom Mimel Lučenec získal Slovenský pohár, a to v súťaži, ktorá sa obnovila po šiestich rokoch. V dvoch športoch sa mu tak za krátku chvíľu dostalo pocty získať veľké ocenia ako plnohodnotnej brankárskej náhrade.
„Už len vyhrať ligu s Lučencom, keď sa mi to podarí. Dostal som sa tam úplnou náhodou, ale teší ma, že si ma vôbec niekto všimol. Som tam ako ďalší Košičan spolu s Tonkom Brunovským, Marekom Kušnírom a Sebim (Sebastiánom Bačom, pozn. red.), takže je to také pekné. Smial som sa, že po troch zápasoch mám slovenský pohár, čo sa niektorým nepodarí za celú kariéru, ale teší ma to. Asi prišlo také obdobie, že po tom všetkom, kvázi, zlom, čo sa mi stalo, tak zbieram ocenenia a trofeje,“ povedal Pella.
Po týchto oceneniach, ale najmä po výkonoch, sa natíska otázka - spoznávajú Stana Pellu ľudia už aj na ulici?
„Nie je to veľmi tak, lebo nechodím medzi ľudí. Niekedy sa stane, že po zápase si ma ľudia všimnú, prídu za mnou a trošku porozprávame, ale skôr deti sú také, že si pamätajú a prídu za mnou, a to je také zlaté. Ale nie je to niečo také, že by som bol mediálna hviezda, alebo že by som si uletel niekde do nebies. Ja som sa tešil z toho, že to vyšlo a celkovo ten posledný rok je taký pozitívny, veľa vecí sa mi darí aj v osobnom aj športovom živote a strašne sa z toho teším.“
Stano v týchto dňoch pendluje medzi Košicami a Lučencom a čaká na ďalšie výzvy. Do futsalovej reprezentácie sa však zatiaľ nehrnie.
„Tam sú kvalitní brankári, nemôžem sa s nimi asi porovnávať. Všetci sú to reprezentační brankári, ktorí hrajú v top kluboch - Marek Karpiak chytá v Španielsku, náš Kuša (Marek Kušnír, pozn. red.) chytá v Lučenci a má čo-to odchytané, aj Obi (Richard Oberman, pozn. red.) tiež chytal v Lučenci, takže, ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš, a možno, ja neviem, ničomu sa nebránim, ale základ je, aby som chytal aspoň v lige a potom sa posunul možno vyššie, ale to je skôr hudba budúcnosti. Skôr to ale vidím nereálne, lebo aj mladí chlapci sú šikovní, čo tak si všímam, tak už asi aj im by som nechal priestor, keďže už nie som najmladší,“ uzavrel Pella.
Slovenskú reprezentáciu v malom futbale čakajú v nasledujúcich týždňoch reprezentačné kempy a v závere tohto roka Majstrovstvá sveta v Spojených arabských emirátoch. Stano Pella sa s futbalom skamarátil pri minilige, neskôr sa chopil šance hrať veľký futbal a potom sa k tomu pridali zápasy malého a halového futbalu, a teraz aj futsalu.