Košice sú hlavné mesto gadžovstva. Tak označil svoje rodisko Mišo Hudák v knihe KSC Kód. Ide o príručku o Košiciach pre Košičanov, ktorí milujú svoje mesto, no zároveň ho tak trochu nemajú radi.
Východné pobrežie – to je názov organizácie, ktorú založilo zopár Košičanov po návrate domov zo štúdií a pracovných stáží. Chceli vrátiť mestu to, čo od neho v mladosti dostali. A pomocou organizácie chceli zviditeľniť a uskutočňovať všetky svoje ciele.
„Východné pobrežie sú dve rôzne veci. Jedna z nich je oficiálna organizácia, ktorá má štatút občianskeho združenia. Druhá vec je bájna krajina, ktorá bude omnoho lepšou ako tá, v ktorej bývame, žijeme alebo dennodenne pôsobíme. Organizácia vykonáva ten sen, že jedného dňa sa organizácia rozplynie, lebo krajina bude už sebestačná,“ uviedol jeden z autorov myšlienky Mišo Hudák.
Ako ďalej prezradil, názov organizácie je úzko spojený s dovolenkou. Keď sa vracal z Chorvátska či inej destinácie pri mori, cítil sa veľmi osviežený. A presne tento pocit chcel priniesť aj domov.
Organizácia s ministrami
Východné pobrežie má svoju vnútornú štruktúru – približne šesť a viac ministrov, každý pre niečo iné. Napríklad Mišo Hudák je minister demagógie. Okrem neho sú tam aj ďalší ministri, a to minister paniky, času, megalománie, pokroku a reality. Všetkých spája jedna myšlienka – vedia, že zmeniť toto mesto na lepšie miesto pre život je uskutočniteľné.
„Je to naša občianska povinnosť, ktorú s veľkou vášňou napĺňame. Nemáme žiadne formálne štruktúry alebo nejaký oficiálny priestor. Fungujeme veľmi intuitívne, stále si nechávame naše pankáčske základy, kde nie je úplne stanovený program. Nechceme zabiť pobrežie tým, že sa staneme oficiálnou, ťažkopádnou, komplikovanou, štandardnou organizáciou,“ načrtol Mišo.
Ministri, teda členovia Východného pobrežia, sú tí, ktorí sa do Košíc vrátili. A to či už zo škôl alebo stáží, a našli si tu prácu podľa svojich predstáv.
„Veľa našich kamarátov, známych odtiaľ odišlo, pretože každý mal argument, že tu nie je práca, nie je tu zamestnanie. Ja si myslím, aj všetci naši ministri, že síce tu nie je zamestnanie, ale je tu veľa roboty, len to treba trošku obracať,“ rozhovoril sa Mišo.
Bohatá činnosť
A aj vo Východnom pobreží to funguje podobne. Za šesť rokov svojej existencie sa toho poobracalo dosť a pobrežie vyprodukovalo stovky akcií. Semináre, prednášky, workshopy, podpora festivalov, vydávanie kníh, platní, organizovanie koncertov – to všetko už stihli.
„Nemáme vyhradenú formu, čo robíme. Dôležité je to, že všetky veci, ktoré sme robili, mali myšlienku priniesť do mesta nejakú novú mestskú kvalitu. Čiže Východné pobrežie je, keď v hlave tušíte, že by ste mali ísť ďalej a hľadať niečo lepšie, ale v srdci cítite, že toto je váš domov,“ opísal člen Východného pobrežia, ktorý vydal knihu KSC Kód.
Ide o špeciálnu turistickú príručku, ktorá nesľubuje len to najlepšie z Košíc, ale informuje aj o veciach, ktoré na prvý pohľad možno nepôsobia reprezentatívne. No, k hlavnému mestu Východného pobrežia jednoducho patria.
„Najdôležitejším impulzom bolo to, že si myslíme, že Košice nie sú len Hlavná ulica, ale sú to všetky sídliská, všetky tie panelové veci, ktoré nás obklopujú. A reálne drvivá väčšina ľudí býva práve v týchto častiach mesta, a nie v krásnych gotických katedrálach. Mysleli sme si, že by bolo dobré spraviť nejaký pravdivý obraz o meste a o jeho obyvateľoch,“ vysvetlil Mišo hlavnú myšlienku knihy.
Hlavné mesto gadžovstva
Predchodcom KSC Kódu bola knižka KSC – manuál k hlavnému mestu Východného pobrežia. Avšak KSC Kód je mladšia kniha, vo vnútri však pôsobí staršie a vyzretejšie. Má sarkastický podtón, ale vyberá premyslene to, čo v Košiciach môžeme vidieť, ale ešte sme to nikde nevideli pomenované.
„Môžem hovoriť za všetkých, ktorí sme v pobreží. Myslíme si, že toto mesto, aj v knihe je to napísané, je hlavné mesto gadžovstva a proti tomu bojujeme. Myslíme si, že nie je prvotné meniť fyzickú podstatu mesta alebo ako vyzerá, ale skôr nám ide o ich obyvateľov. To, čo sa odohráva v ich hlavách,“ poznamenal Mišo.
Kniha je vraj určená pre Košičana, ktorý miluje svoje mesto, ale tak trochu ho aj nemá rád. A keďže je dvojjazyčná, je tiež pre cudzinca, ktorý chce Košice „zažiť“ a vie, že mesto nespozná len prechádzkou po Hlavnej ulici.
Východniarsky slovník
KSC Kód na prvý pohľad zaujme svojou čierno-oranžovou farebnou kombináciou, ktorú vymyslel Jozef Tušan. Vnútro je inšpirované klasickou príručkou pre návštevníka metropoly východu.
„Hovorí sa tu o tom, že sa u nás neplatí bižutériou, ale eurami, že tajné služby, či už MI6, CIA, KGB, nie sú najtajnejšie, ale sú to služby, ktoré sa ponúkajú v našom meste. Na náboženstvo sme si nevybrali žiadnu oficiálnu vieru, ale VSŽ, hokej, čo je do veľkej miery lokálne náboženstvo, čokoľvek, čo s hokejom súvisí,“ hovorí s úsmevom autor knihy.
Unikátna brožúra však neponúka pohľad na výkladnú skriňu Hlavnej ulice, ako hovorí Mišo, ale na košickú perifériu. Teda sídliska Ťahanovce, Jazero, Južnú triedu či staré továrne. Okrem toho kniha obsahuje aj slovník, ktorý vychádza z aktuálneho košického mestského jazyka.
Môžete tu nájsť slová ako čapať, dig, das, doraz, džura, kormaň, chalovať či kentus. Do slovníka KSC Kódu ich spísal Viktor Hvižďák.