V českej juniorskej súťaži bol kráľom a bolo len otázkou času, kedy príde príležitosť posunúť sa o stupienok vyššie. Vytúžená šanca z A-tímu Karlových Varov neprichádzala a riešením tak bola cesta za oceán.
„Ak by som mal isté miesto v áčku, tak by som asi ostal v českej extralige. Mužský hokej je predsa len o niečom inom. Tréneri však so mnou ešte nateraz nepočítali a odchod do Ameriky bol preto lepšou možnosťou,“ hovorí 19-ročný útočník Ľubomír Kupčo, ktorý sa mohol v karlovarskej juniorke popýšiť bilanciou 24 gólov a 32 asistencií v 31 zápasoch. Uplynulú sezónu však v Česku nedohral. V jej polovici totiž vycestoval za veľkú mláku. „Nad odchodom do Ameriky som uvažoval už skôr, no mal som podpísanú zmluvu s Varmi. A keďže vypadávalo až šesť klubov, dohodli sme sa, že odídem až vtedy, keď budeme mať istú záchranu. To sa podarilo a tak ma predstavitelia klubu uvoľnili. Sami mi vraveli, že ma to môže posunúť opäť dopredu.“
Na hokej na menšom ihrisku si zvykol mladý Košičan pomerne rýchlo. V drese Des Moines Buccaneers nazbieral v 27 zápasoch americkej USHL 17 bodov.
„Veľmi sa mi to páčilo. Bol to úplne iný hokej a hlavne som mal na všetko menej času. Adaptoval som sa však pomerne rýchlo a ku koncu sezóny som už hral podľa svojich predstáv. Verím tomu, že budúca sezóna bude ešte lepšia,“ pokračuje Kupčo, ktorý ťaží hlavne zo svojich korčuliarskych daností. Tie ocenili aj v Des Moines. „Tréner mi vravel, že všetko bolo fajn a moje korčuľovanie označil za svetovú úroveň. V lete mám popracovať hlavne na sile. Teraz tak navštevujem ešte častejšie posilňovňu.“
Prvotné obavy mladého hokejistu sa pred odchodom do USA spájali hlavne s tým, či ho spoluhráči prijmú. „Prichádzal som počas sezóny a mal som isté pochybnosti. Či mi nebudú mať za zlé, že im beriem miesto. V tomto smere to však berú všetci profesionálne a prijali ma bez problémov. Moja angličtina nebola sprvoti skvelá, ale snažili sa so mnou komunikovať.“
Ako na vlastnej koži pocítil, USHL je hlavne o rýchlosti a zručnosti, nechýbajú však ani typické fyzické prvky. „V každom tíme sa nájde aj vysoký a silový hráč. Hneď v prvom zápase som dostal poriadny strom a v tej chvíli som si pomyslel, že to bude ťažké. Tréner mi však povedal, že na to musím byť pripravený a mám hrať ďalej. Potom som si zvykol a hral som svoju hru.“
Des Moines má frankofónny názov, no podľa Kupča ide o typické americké mesto. Najbližšie kluby NHL z Chicaga a St. Louis sa nachádzajú približne štyri hodiny cesty a na zápasy profiligy sa tak nateraz nedostal.
„My ani nebývame priamo v meste, ale v takej dedine vzdialenej 20 minút od štadióna. Celé dni boli teda o hokeji. Do haly sme odchádzali o jedenástej a vracali sme sa o siedmej večer. Potom sme sa ešte niekde najedli a v niektorom z domov sme sa zvykli stretnúť so spoluhráčmi. Bolo to niečo iné ako doma a som rád, že som to vyskúšal,“ prezentuje svoje skúsenosti so životom v Amerike mládežnícky reprezentant Slovenska. Po čerstvých skúsenostiach so zrazmi národného tímu juniorov môže pomýšľať aj na premiérovú účasť na majstrovstvách sveta. „Mali sme dva zrazy, ale netlačím na pílu. Nominácia na šampionát by bola pekným bonusom, ale sústredím sa hlavne na svoju letnú prípravu. Americká liga je kvalitná a chcem sa tam vrátiť pripravený.“
V novom ročníku už totiž môže ťažiť zo zvládnutej aklimatizácie v novom prostredí a sám od seba očakáva ešte oveľa viac, než predviedol počas prvého polroka v Des Moines.
„Teraz by som už mal patriť k lídrom a na to sa pripravujem. Nevyvíjam však na seba tlak a chcem hrať stále svoju hru. Myslím si, že to bude určite lepšie ako v uplynulej sezóne,“ dodáva Ľubomír Kupčo.