Na majstrovskom tróne žiadna zmena. Od roku 2020 vládne slovenskému futsalu pevnou rukou Lučenec a nič na tom nezmenilo ani odhodlanie vyzývateľa z Košíc.
Hráči Podpor Pohyb zabojovali, no na súpera z Novohradu nevyzreli ani tretí rok po sebe a na konci série vytvorili Mimelu čestnú uličku vedúcu k šiestemu majstrovskému titulu v rade.
„Chceli sme to natiahnuť ešte o jeden zápas, ale súper ukázal kvalitu a videli sme, že na Lučenec ešte nestačíme. Snažili sme sa siahnuť si na dno našich síl, ale bohužiaľ...,“ povzdychol si 18-ročný útočník Matúš Palfi, ktorý strelil v šiestej minúte tretieho finále vyrovnávajúci gól na 1:1. Ako sa neskôr ukázalo, žlto-modrí si po ňom užili poslednú gólovú radosť sezóny. „Odrazilo sa to ku mne so šťastím a v tom čase sme ožili. Bol to cenný gól, ale ďalší sme už bohužiaľ nepridali. Osobne by som ho vymenil za víťazstvo.“
Ďalšie košické šance ostali nepremenené a Lučenec triumfoval na radosť 1100 divákov presvedčivo 5:1. Celú sériu ovládol rovnako hladko 3:0.
„Lučenec ukázal svoju kvalitu. Máme mladé mužstvo a pykáme za chyby. Dokázali sme vyrovnať na 1:1, ale krátko na to sme inkasovali dva góly a potom to bolo ťažké,“ zamyslel sa Gabriel Rick, ktorého po sérii vyhlásili za najlepšieho košického hráča finálovej série. „Teší ma to. Podľa mňa sú v lige aj lepší a šikovnejší hráči, ale takéto ocenenie určite poteší. Ochotne by som ho však vymenil za víťazstvo.“
S trpkým úsmevom preberal striebornú medailu aj tréner Richard Bačo. „Prvým pocitom je sklamanie. Nemôžete sa tešiť z finálovej prehry. S odstupom času si však všetci uvedomíme, že striebro bolo maximom tejto sezóny. Mrzí ma len to, že sme Lučenec nepotrápili o kúsok viac. Chceli sme aspoň jedno víťazstvo. Skúšali sme všetko možné, ale bohužiaľ sme sa ani raz nepriblížili k súperovi natoľko, aby sa to podarilo. Neostáva nám nič iné, len pripraviť káder pre budúcu sezónu a skúsiť byť ešte lepší.“
Košický tréner skúšal vo finále všetko možné. V treťom zápase vymyslel zaujímavú taktiku, keď sa v čase bránenia spoliehal na brankára Matúša Kuruca, no akonáhle začali útočiť jeho zverenci, posielal na palubovku druhého strážcu svätyne Richarda Obermana. Ten sa následne presúval až pred bránku súpera.
„Topiaci sa aj slamky chytá a museli sme skúsiť niečo iné. Tak ako som však povedal, Lučenec je silný. Majú päť cudzincov a za všetko hovorí fakt, že neprehrali ani jeden zápas sezóny. Je to jednoducho tím z Ligy majstrov a my sa mu v tejto chvíli nedokážeme rovnať. Toto je náš aktuálny strop,“ priznal bez okolkov Gabriel Rick.
„Košice hrýzli a musel sme bojovať,“ vyslovil kompliment na adresu finálového súpera lučenecký brankár Marek Kušnír. „Nebol to odovzdaný súper, ale zvládli sme to a tešíme sa z titulu. Užijeme si to ako každý rok. Nebrali sme to ako povinnosť, ale splnili sme stanovené ciele. Dôležité bolo, že sme v každom finálovom zápase otvorili skóre a to nás správne nakoplo.“
Košický odchovanec v službách Mimelu pridal po zisku zlata aj čerešničku v podobe individuálneho ocenenia pre najlepšieho brankára sezóny. „Každé individuálne ocenenie poteší, ale v lige máme veľa kvalitných brankárov. Dali to mne, ale ja sa jednoducho snažím urobiť maximum pre mužstvo v každom zápase.“
Titul kráľa večera si však prisvojil útočník Matúš Ševčík. Narodeninový oslávenec ozdobil svoj sviatok hetrikom, zlatou medailou a navyše aj cenou pre najlepšieho hráča finálovej série.
„V podstate sa mi splnilo všetko, čo som mohol chcieť. Strelili sme rýchly gól a hoci Košice vyrovnali, potom sme to zvládli. Faktom je, že to bol najťažší zápas série a súper nám nedal nič zadarmo,“ upozornil Ševčík a na margo svojich individuálnych úspechov doplnil: „Mám z toho celkom obavy, pretože chalani vraveli, že dnes platím všetko ja. Neviem ako to dopadne a snáď to na seba vezme náš pán majiteľ.“
O tom, že je majstrovský titul v správnych rukách, nemôže pochybovať nikto. Lučenec prešiel sezónou 2024-25 bez jediného zaváhania a zaznamenal tak málo vídanú „perfect season“.
„Je to skvelá vizitka. Na túto ligu máme až veľmi kvalitný káder. Je to zásluha nášho vedenia, ktorý myslia aj na to, aby sme boli konkurencieschopní aj v Lige majstrov. Škoda, že samotná liga nie je vyrovnanejšia a kvalitnejšia. Pomohlo by to aj nám,“ poznamenal Ševčík.
Po zavŕšení zlatého poltucta sa už začína hovoriť o útoku na historický rekord. Ten drží bratislavský Slovmatic, ktorý však získal až dvanásť titulov.
„Je to ešte dlhá cesta, ale či už to bude so mnou, alebo bezo mňa, Lučencu prajem, aby raz ten rekord pokoril. Historické rekordy sú na to, aby sa prekonávali,“ podotkol Ševčík, na ktorého nadviazal Kušnír. „Niekto tu vravel, že už len šesť titulov a doženieme Slovmatic. Chce to ísť krok po kroku. V Lučenci sú stále najvyššie ciele a verím, že postavíme opäť kvalitný tím. Chcelo by to však celkovo lepšiu ligu, ktorá by nás preverila ešte viac.“
Vyššiu kvalitu extraligy by chceli všetci. Osadenstvo najvyššej futsalovej súťaže tvorí už len šesť klubov.
„Každý chce viac mužstiev, ale spoločne s trénerom Lučenca Mariánom Berkym sa zhodujeme v jednej veci – chceme viac tímov, ale nemáme na to hráčov. Iste, nikoho nebaví hrať celú sezónu dookola proti rovnakým súperom. V tejto chvíli však nie je dostatok hráčskej kvality na výraznejšie rozšírenie ligy. Uvidíme ako dopadnú zväzové voľby a verme, že budúca sezóna bude kvalitnejšia ako bola táto,“ zamyslel sa tréner Podpor Pohyb Richard Bačo.
Samotnú sezónu 2024-25 označil za dlhú a náročnú. Košičania do nej vstupovali s odvážnymi ambíciami, no výraznými škrtmi cez rozpočet boli odchody kanonierov Filipa Martona a Patrika Zaťoviča.
„Boli to citeľné straty a skúsení hráči musia chýbať. Naši hráči sa len učia hrať ťažké zápasy, Lučenec má veľkú kvalitu a medzinárodné skúsenosti. Ukazuje sa, že bez legionárov na nich nemáme, ale máme svoju filozofiu. Netlačíme na to, aby sme boli silou mocou majstri. Podstatné je pracovať s vlastnými hráčmi. Objektívne si však musíme povedať, že nie sme pripravení na to, aby sme boli o jeden stupienok vyššie,“ povedal Bačo a skúsený Rick súhlasí: „Ani Rím nepostavili za jeden deň. Pre nás je to hodená rukavica a musíme pokračovať v práci. Osobne by som sa nebránil príchodu nejakých zahraničných hráčov, ale všetko závisí od financií klubu.“
Návrat medzinárodne ostrieľaného dlhoročného reprezentanta Gabriela Ricka predstavoval pre mladý tím veľkú pomoc a fanúšikov pochopiteľne zaujíma, či ho uvidia v žlto-modrom drese aj v budúcom ročníku.
„Uvidíme, sadneme si s trénerom i vedením. Osobne sa tomu nebránim, aj keď už musím pozerať aj na osobný život. Všetci v Košiciach však túžime po návrate titulu do tohto mesta a rád by som k tomu prispel,“ odprezentoval ochotu pokračovať Rick.
Pri záverečnom hodnotení platí, že pre košický klub išlo o úspešnú sezónu. K striebru v extralige totiž pridali juniori zlato v súťaži do 20 rokov.
„Áno, v podstate sme splnili ciele. Náš tím je stále mladý a potrebujeme trénovať ešte tvrdšie a potom by to mohlo byť v budúcej sezóne ešte krajšie,“ uzavrel Matúš Palfi, ktorý bol pri spomínanom juniorskom titule vyhlásený za najužitočnejšieho hráča.
Niké futsal extraliga – 3. finále:
Mimel Lučenec – Podpor Pohyb Košice 5:1 (4:1), konečný stav série 3:0
Góly: 2. Greško, 9. Washington, 10. Ševčík, 12. Ševčík, 34. Ševčík - 6. Palfi. Rozhodovali: Peško, Belavý, Bohun, 1100 divákov
Najlepší strelec základnej časti: Romero Molero
Najlepší strelec ligy: Romero Molero
Najlepší hráč finálovej série: Matúš Ševčík
Najlepši brankár finálovej série: Marek Kušnír
Najužitočnejší hráč finálovej série: Gabriel Rick