Okrem vzdania úcty obetiam išlo aj o varovanie pre súčasnosť.
V metropole východu sa včera (3.8.) uskutočnilo pietne podujatie spojené s čítaním mien Rómov z Košíc a okolia, ktorých koncom roku 1944 deportovali do nacistických táborov. Košičania si tak pripomenuli obete genocídy pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu.
„Genocída rómskeho národa počas druhej svetovej vojny sa dotkla aj mojej rodiny a je potrebné si túto udalosť pripomínať, aby sa to nevrátilo,“ povedal predseda Rómskej únie Tibor Horváth s tým, že deportované boli aj deti.
Čítanie mien obetí sa uskutočnilo prvýkrát a ich pripomínanie sa plánuje každoročne.
„Je to spoločný osud, spoločná história, rovnako ako Židia, takisto Rómovia boli obeťami prenasledovania, genocídy, ktorá bola namierená proti inakosti,“ povedal predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda.
Okrem vzdania úcty obetiam ide podľa neho aj o varovanie pre súčasnosť:
„Štartérom toho bola nenávisť a aj v súčasných dňoch vidíme stúpajúcu nenávisť v spoločnosti. Je to taký základný nástroj politického boja a tento politický boj môže vyústiť aj do takýchto nešťastí, k akému došlo pred viac ako 80 rokmi.“
Rómov z Košíc a okolia deportovali v novembri a decembri 1944. Mesto vtedy patrilo na základe Viedenskej arbitráže pod Maďarsko, ktoré už bolo obsadené nemeckou armádou. Počet odvlečených Rómov z Košíc nie je známy, historici dosiaľ identifikovali 115 konkrétnych mien. Zadržaných Rómov deportovali do Komárna a ďalej do koncentračných táborov v nemeckom Dachau a Ravensbrücku.
„Rómovia boli určite odvlečení z rasových dôvodov a aj v tom vojnovom Maďarsku boli viaceré opatrenia a zákony nasmerované proti rómskej komunite,“ vysvetlila historička zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied Patrícia Fogelová.
Zdroj: TASR