Ocenenie dokazuje, že táto práca je neraz aj poslaním, ktoré prináša iskru a nádej do života pacientov.
Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach sa môže pýšiť svojím personálom. Janka Fabiánová z Kliniky úrazovej chirurgie získala titul Top sestra Slovenska 2025 v kategórii špecializované ambulancie. Cenu si prevzala na konferencii Slovenské zdravotníctvo 2025 v Bratislave. Jej profesionalita, skromnosť a ľudský prístup dokazujú, že aj v náročných podmienkach sa dá pracovať s obrovským srdcom a odhodlaním. S ocenenou zdravotnou sestrou nám nemocnica sprostredkovala aj nasledovný rozhovor.
Janka, ako ste ho prijali celoslovenské prestížne ocenenie TOP SESTRA Slovenska?
Pre mňa to bolo veľké prekvapenie, takže s pokorou a malou dušou. Ďakujem veľmi pekne pani námestníčke ošetrovateľstva za nomináciu – že si všimla moju prácu a že usúdila, že si možno ocenenie zaslúžim. Ďakujem UNLP za príležitosť. Cítim veľkú zodpovednosť a vďačnosť za každý hlas, ktorý mi poslali moji kamaráti, známi či dokonca pacienti z čakárne. Veľmi pekne ďakujem za každý jeden.
Čo Vás priviedlo k zdravotníctvu a prečo práve traumatológia?
Už na základnej škole, pri výchovnom poradenstve. Traumatológia ma pritiahla počas praxe – bola dynamická, pestrá. Uvoľnilo sa miesto a ja som mala šancu dostať sa sem. Je to síce extrémne náročné oddelenie, fyzicky aj psychicky, ale práve to ma baví.
Spomínate si na nejaký špeciálny prípad z praxe?
Je ich veľa, za tie roky ťažko vybrať jeden. Ale spomeniem kuriozitu – mali sme pacienta, ktorý pri lyžovačke spadol na strom a konár mu prerazil lyžiarsku topánku pripevnenú k snowboardu. Alebo rôzne rezné poranenia pri zabíjačkách. Takýchto prípadov je veľa.
Ako zvládate stres a tlak, ktorý Vaša práca prináša?
Snažím sa to nechať v práci. Moja rodina je pre mňa najväčšou psychohygienou. Mám mäkké srdce, takže niekedy si aj poplačem. Nie za každým prípadom, ale niekedy vás to zasiahne ľudsky. Lebo každý pacient je niekoho brat, sestra, mama či otec.
Ako Vám pomáha vo Vašej profesii zmysel pre humor, ktorý ste dostali do vienka?
Humor je veľmi dôležitý. Pomáha nám odľahčiť situáciu a priviesť pacienta na iné myšlienky. Pacient často prichádza vo vážnom stave – aj keď niekedy to nie je až také dramatické. My sa snažíme obrátiť to na pozitívnejšiu strunu, aby sme ho odbremenili od pocitu, že sa mu stalo niečo „najhoršie“.
Akí sú vaši kolegovia?
Staršie kolegyne ma naučili veľa a veľmi si to vážim. Sme jeden veľký tím. Keď príde pacient, každý vie, čo má robiť. Každý má svoje miesto a bez ktoréhokoľvek z nás by práca nešla tak dobre, ako ide.
Čo by ste odkázali mladým sestrám alebo študentom, ktorí by chceli pracovať na traumatológii?
Aby sa nebáli, lebo povolanie sestry je úžasné. Možno maličkým pričinením môžete pacientovi pomôcť tak, že si vás zapamätá na celý život. A bude rád, že ste pri jeho ošetrení boli práve vy.
Príbeh Janky ukazuje to, že sestra nie je len povolaním, ale neraz aj poslaním. Zdravotné sestry dennodenne dokazujú, že sú ženy s veľkým srdcom, a to najmä keď k ošetreniu pridajú pokoj, humor a ľudskosť. Stávajú sa tak pre pacienta nielen zdravotníckou, ale aj psychologickou oporou na ceste k uzdraveniu.