V ponuke má rôzne príchute, od ruže, badiánu či levandule, až po jahodu a zázvor.
Výroba čokolády nie je žiadna extra veda. Myslí si to Košičanka Zuzana Forraiová, ktorá sa venuje tomuto netradičnému remeslu už takmer dva roky. So svojim bratom Matúšom vyrába rôzne tabuľkové čokolády, tyčinky, lízanky či čokoládové pralinky.
Ochutnať môžete napríklad čokoládu s levanduľou, ružou či korenistým kardamónom. To však ani zďaleka nie je všetko. Ponuka je široká a zahŕňa zhruba 20 rôznych druhov. Najvyhľadávanejšie sú však tie klasické, ovocné, ako malina či jahoda.
„Aj badián sa takisto teraz dostáva do povedomia viac, ako pred rokom. Veľa ľudí nepoznalo túto koreninu a musela som im opisovať, čo to je. Ale už potom, keď to ochutnali, tak zistili, že aha, je to fajn,“ prezradila Zuzana.
Ako ďalej uviedla, výrobky, ktoré ponúkajú, sú vždy čerstvé, bez konzervantov a iných nežiaducich surovín. To znamená, že majú veľmi krátku záruku, vydržia zhruba tak tri, štyri týždne. Závisí to hlavne od náplne. K spotrebiteľom sa však dostávajú len niekoľko dní od výroby.
„Našou hlavnou zásadou je, aby výrobky, ktoré robíme, boli čerstvé a bez konzervantov. Pretože produkt má úplne inú chuť, je výrazný. Cítite tam to, čo tam máte cítiť a žiadne vedľajšie podtóny,“ vysvetlila čokoládová kráľovná z Košíc.
Od histórie k chémii
Prezradila, že k výrobe sladkej pochúťky sa dostala úplne jednoducho. Aj keď vyštudovala archívnictvo a ďalších päť rokov pracovala v múzeu, ťahalo ju to k cukrovinkám. V rodine sa tomu predtým nevenoval nikto, netradičnému fachu sa tak priučila celkom sama.
„Vychádzalo to z nejakej základnej chute tvoriť niečo, čo mám rada, čo mi chutí, a čo ma inšpiruje v tom zmysle, že sa tam dá vyhrať s chuťami a vôňami. Aj vďaka ľuďom v mojom okolí som sa posúvala v rámci koníčka k splneniu takého sna, že som sa vybrala cestou – ísť do toho na vlastnú päsť,“ uviedla Zuzana.
Výroba čokolády podľa nej nie je žiadna extra veda, je to len o chuti skúšať nové veci a mať trpezlivosť. Ona sama sa o tom presvedčila, keďže nebola na žiadnom kurze, kde by sa od niekoho naučila, ako spracovať čokoládu, či ako do nej urobiť náplň.
„Niečo som si samozrejme našla, niečo som odkukala. Veľmi veľa skúseností a trikov som zistila až vtedy, keď som tvorila. Nechcem povedať, že je to jednoduché, ale stačí na to základ, že chcete niečo tvoriť a máte trpezlivosť,“ spresnila mladá Košičanka a dodala, že každý, kto chce pracovať s čokoládou, by mal vedieť základné veci.
Poznať postupy, ako sa pripravuje čokoláda, aby bola použiteľná, a aby z nej vyšli pekné produkty. To znamená vedieť jednotlivé pracovné teploty pri rôznych druhoch čokolády a zároveň spoznať ich špecifické vlastnosti. Následne vyselektovať ingrediencie, s ktorými sa pri tvorbe náplní nedokáže dokonale spojiť.
„Čokoláda musí byť zahriata na približne 45 stupňov, taký stred, závisí od druhu. Po zahriatí sa musí schladiť, teda vytemperovať. To znamená, že sa musí vykryštalizovať, aby napríklad kakaové maslo nevyplávalo na povrch, alebo aby sa z formy dobre oddelila čokoláda. Potom v praxi už prichádzajú do úvahy špecifiká, lebo každá čokoláda je iná, každá sa trochu inak správa,“ popísala postup výroby.
Vône čokolády sa ešte „neprejedla“
So svojimi výrobkami na trhu síce ešte nepôsobí dlho, no postupne si nimi získava ľudí v Prešove, Košiciach, i vo Vysokých Tatrách. Vlastný obchod zatiaľ nemá, no predaj v tzv. partnerských predajniach jej zatiaľ stačí.
„Boli také úvahy, že chceme aj obchod, ale nakoniec sme zistili, že je to na začiatku celkom odvážna myšlienka. Pretože ja som do toho išla z úplne iného sveta, čiže na začiatok je to možno aj príliš veľké bremeno,“ zhodnotila Zuzana, ktorá si do firmy prizvala aj brata Matúša.
Postupne by chcela svoje pôsobisko rozšíriť aj do hotelových zariadení, aby sa zahraničným hosťom alebo návštevám ponúkali domáce produkty. Okrem toho by sa chcela venovať aj vytváraniu nových príchutí, ktoré má na svojej „chuťovej mape“. Mnohé impulzy dostáva aj od zákazníkov.
„Hovoria mi, že by som mohla skúsiť niečo s alkoholom alebo s nejakou inou bylinou. Ale chvíľku to trvá, kým dôjdeme k tomu, aby to chutilo tak, ako má. Je to všetko o tom, aby sa zo základných ingrediencií vytvorili nejaké polotovary, ktoré ďalej použijem, Sú to rôzne sirupy alebo tinktúry, a to chvíľu trvá, aby to chutilo tak, ako ja si želám,“ povedala s úsmevom Zuzana Forraiová.
Ako dodala, čokoláda jej zatiaľ voňať neprestala. I keď po dlhšom čase vo výrobe ju už ani necíti. Ľudia jej však často hovoria, že vonia za čokoládou. Takéto slová ju okamžite zahrejú pri srdci, pretože nie je nič krajšie, ako prirodzene nasiaknuť vôňou čokolády.
Autorka: LEA HEILOVÁ