Košičanku Sáru Salkaházi možno vyhlásia za svätú

VýchodSpravodajstvo

V procese blahorečenia je aj Anka Kolesárová.

Rehoľnú sestru Sáru Salkaházi, ktorá ukrývala židovské rodiny počas druhej svetovej vojny, možno vyhlásia za svätú. Za hrdinský čin obetovania sa za druhých, sa v roku 2006 stala prvou blahoslavenou Košičankou. V prípade, že sa potvrdia preukázateľné zázraky, bude aj prvou košickou sväticou.

„V súčasnosti Generálne ústredie Spoločnosti sociálnych sestier, ktoré sídli v Maďarsku zbiera informácie o jej živote, aby sa mohol pripraviť základný materiál pre svätorečenie, kde je potrebný preukázateľný zázrak na príhovor blahoslavenej sestry Sáry. Ak sa tieto informácie potvrdia, začne sa s procesom svätorečenia,“ informoval hovorca košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian.

Ako ďalej uviedol, sestra Sára sa narodila 11. mája 1899. Vyučila sa za kníhviazačku, neskôr pracovala ako novinárka, potom vstúpila do rehole. „Pre naplnenie túžby stať sa misionárkou v Južnej Amerike, so súhlasom generálnej predstavenej sestry Margity Slachtovej, sestra Sára v roku 1937 definitívne odišla z Košíc do Budapešti. Udalosti druhej svetovej vojny jej však znemožnili vycestovať do brazílskej misie,“ priblížil Fabian.

Fašisti ju nakoniec v Budapešti spoločne s odhalenými Židmi, ktorých ukrývala, zastrelili na brehu Dunaja a hodili do rieky. Za prejav jej hrdinskej lásky pri záchrane Židov, udelila Izraelská vláda sestre Sáre Salkaházi vyznamenanie In memoriam a v JAD WASHEM na jej počesť vysadili strom úcty a vďaky.

Foto
Sára Salkaházi chcela byť misionárkou v Brazílii, druhá svetová vojna jej to prekazila / facebook.com

Má byť vzorom pre mladých

Naopak, v poslednej fáze je už blahorečenie Anny Kolesárovej z Vysokej nad Uhom (okres Michalovce). Konečný verdikt by mohol padnúť už vo februári alebo v marci. Po fáze prípravy procesu už prebehla historická a teologická štácia.

„No a potom ešte bude kardinálska fáza, keď už predložia Svätému otcovi odporúčanie, aby vydal dekrét o Božej služobníčke, aby bola vyhlásená za blahoslavenú. Takže si myslím, že sme v poslednej fáze a tohto roku sa dožijeme aj tohto dekrétu,“ ozrejmil košický rímskokatolícky arcibiskup monsiňor Bernard Bober.

Foto
Hrob Anky Kolesárovej, ktorá v novembri 1944 ako 16-ročná zomrela násilnou smrťou pri obrane svojho panenstva pred ruským vojakom, / TASR

Len 16-ročné dievča Anka Kolesárová zahynula v roku 1944 pri prechode ruského frontu. Zastrelil ju podgurážený vojak, ktorý vstúpil do domu a žiadal od nej intímne záležitosti. Anka sa mu nechcela podvoliť, a tak ju zastrelil.

„To hrdinstvo sa považuje za mučeníctvo, pretože jej čistota alebo jej postoj, to je jej postoj viery. Bola verná tomu, že chce byť panna, tak sa bránila takým spôsobom, že odoprela a on ju zastrelil. Vybrali sme ju spomedzi našich mladých, ako taký pekný príklad, že sa netreba prispôsobovať situácii, dobe a nevyužívať alebo neprekrúcať svoje svedomie. Myslím si, že dnes je útok na mladý život a čistotu človeka taký silný, že treba vyvinúť práve takýto príklad Anky,“ vysvetlil Bober.

 

Autorka: LEA HEILOVÁ

Komentáre