Vďaka bohatým zdrojom nerastných surovín potrebných k stavebnej výrobe, ktorých bol dostatok najmä v košickom okolí, sa stavebný priemysel v meste úspešne rozvíjal aj pred rokom 1945, známa bola výroba napríklad tehál. Po komunistickom prevrate z februára 1948 bolo stavebníctvo v Československu znárodnené a v prípade Košíc sa stavebný priemysel stal dôležitým faktorom industrializácie a následnej urbanizácie, typických pre vývoj mesta Košice po roku 1960.
„Myšlienka, resp. výroba betónových výrobkov vznikla u súkromného podnikateľa Martináska v Krásnej nad Hornádom ešte roku 1946. Ako prvý začal s výrobou betónovej škridle, studňových rúr a betónových tvárnic.“
Týmito slovami predstavuje košická hospodárska kronika počiatky výroby stavebných dielcov v Košiciach po roku 1945. V roku 1948 bol tento podnik znárodnený a pričlenený k Československým stavebným závodom, ako pobočný závod na výrobu prefabrikátov, teda stavebných dielcov vyrábaných vopred, továrenským spôsobom. Hlavným dôvodom lokalizácie pobočky národného podniku Prefa v obci Krásna nad Hornádom boli tunajšie bohaté lokality štrkopieskov. Aj keď výstavba začala ešte roku 1948, sprevádzali ju ťažkosti typické pre iné stavby z 50. rokov, ktoré boli realizované v rámci Československa, a to najmä projekčná nepripravenosť. Ako sa začiatkom 50. rokov vyjadril vtedajší riaditeľ Prefy:
„Máme postavené haly, ktoré však nie sú vybavené potrebným zariadením. Úplne nedostavané zostali závodné komunikácie, ... je potrebná urýchlená dostavba závodu.“
Výrobňa roku 1955 produkovala cca 35-tisíc m3 stavebných dielcov ročne, no československá vláda si uvedomovala, že pre ambiciózne plány, v súvislosti s industrializáciou celého východného Slovenska, bude vyššie zmienenú produkciu potrebné značne navýšiť. V prvej fáze sa plánovala rekonštrukcia a rozšírenie výroby zvlášť so zameraním na výrobu horizontálnych konštrukcií s kapacitou 60-tisíc m3, čo by znamenalo prírastok o 25-tisíc m3 oproti roku 1955.
Výroba sa mala špecializovať na železobetónové prefabrikáty. V rokoch 1957–1958 boli inštalované mechanizované dvojčinné linky a zavedené rôzne technologické vylepšenia, postupne sa tiež vylučovala ručná manipulácia s materiálom. Výstavba Prefy bola oficiálne ukončená roku 1960 a o rok neskôr v nej začala produkcia stavebných dielcov pre paneláky typu G 57. Kapacita výroby bola stanovená na 1 500 bytov ročne, no nebola vybavená na výrobu dielcov pre iné typy panelákov. Táto kapacita nepostačovala na požadovaný rozsah plánovanej bytovej výstavby v Košiciach v súvislosti s budovaním sídliska Nové Mesto, preto bolo potrebné ďalej rozšíriť výrobu stavebných dielcov v polovici 60. rokov aj o celoštátny typ paneláku T 08 B.
Na začiatku 60. rokov bol typ G 57 nahradený krajským typom panelákov K 61, ktoré boli vypracované na jeho technologickom základe. Typ paneláku K 61 bol riešený ako bodové a radové domy pre 8 a 10 podlaží s možnosťou zastúpenia I. až V. kategórie bytov. Projekt bol spracovaný spoločnou skupinou projektantov z košických Pozemných stavieb a Krajského projektového ústavu. Až do druhej polovice 60. rokov išlo o prevládajúci typ panelákov využitých pri výstavbe Košíc, no použitý bol aj v Komárne. Priemerná obytná plocha na jeden byt predstavovala 42,15 m2.
„V prízemí sú byty nižších kategórií uvažované pre prestárlych s možnosťou priameho východu z bytu do predzáhradky, k čomu je nutné prihliadať v urbanistickom riešení. V prízemí sú umiestnené aj skladové boxy, miestnosť pre kočiare a spoločenské miestnosti. Objekty sú bez suterénov. Vstupy do objektov sú z oboch strán v samostatnom tvare.“
S panelákom typu K 61 sa však od začiatku rátalo ako s prechodným typom. Snaha prispôsobiť sa celoštátnej typizácii, najmä kvôli problémom so stolárskymi, či zámočníckymi výrobkami a s bytovými jadrami, si od roku 1966 vyžiadala prechod na typ T 06 B. T 06 B patril k najrozšírenejšiemu typu panelákov v Československu, stavali sa takmer v každom väčšom meste, avšak existovali ich viaceré krajské varianty.
V polovici 60. rokov po obmedzení výroby vo Východoslovenských tehelniach, po ktorej sa tam produkovali už len pálené výrobky, sa výroba v Prefe rozšírila na 40 druhov betónových výrobkov. Je potrebné poznamenať, že vlastnou panelárňou disponoval aj národný podnik Pozemné stavby Košice, ktoré sa tak spolupodieľali na košickej bytovej výstavbe.