Marec sa ako mesiac knihy na Slovensku oslavuje už desiatky rokov s cieľom podporiť záujem o knihy a čítanie. Konkrétne od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu Hačavského. Bol to šíriteľ slovenskej a českej knihy a aj keď bol slepý, jeho hendikep mu nijako nebránil v jeho vášni – zbieraní kníh.
Dejiny knižnej kultúry Košíc sú rozmanité a pestré a okrem kníh v nej dôležitú úlohu zohrávajú periodiká. My si dnes priblížime históriu periodickej tlače v Košiciach do roku 1900, v ktorej absentujú slovensky písané noviny a časopisy (tie sa v Košiciach začali vydávať po roku 1918), ale v Košiciach vychádzali viaceré zaujímavé tituly, ktoré boli unikátne v celom Uhorsku.
Na konci 18. storočia, keď sa i v Uhorsku hlásilo k slovu národné obrodenie, vzniká Maďarská spoločnosť reprezentovaná Ferenczom Kazinczym, Jánosom Bacsányim a Dávidom Baróthi-Szabóm. Bola to práve táto spoločnosť a zoskupenie ľudí, ktorí stáli pri zrode prvých košických a zároveň uhorských literárnych časopisov v maďarčine, a to Magyar Museum (spočiatku tlačený v Budíne) a Orpheus. Obe tieto periodiká vydávané koncom 18. stor. boli zamerané na celouhorské úlohy, ich čitateľmi a autormi boli ľudia z celého Uhorska. Pôvodné výtlačky Magyar Museum sa dnes nachádzajú vo Verejnej knižnici Jána Bocatia.
Nemecké meštianstvo podporované Viedňou po ústupe latinskej reči v prvých desaťročiach 19 stor. začalo vydávať čoraz viac nemeckých publikácií a k slovu sa dostali i prvé skutočné noviny vydávané Ottom Wigandom v roku 1818. Boli vydávané pod názvom Kaschauer Wochenblatt für Oberungarn s prílohou Intelligenzblatt – tieto však vychádzali krátko, pol roka a zachovali sa len v Budapešti. Nemecké meštianstvo nielen na poli knižnej kultúry, ale i v oblasti celého kultúrneho života získava v meste v tom čase dominujúce postavenie. Napriek tomu aj maďarské národné obrodenie v 20. a 30. rokoch 19 stor. sa prejavilo vo vydávaní literárnych časopisov Felsőmagyarországi Minerva, Szemlélö a prvého košického divadelného časopisu Nemzeti Játekszín Tudósitás.
V Košiciach bola v prvej polovici 19. stor. najaktívnejšou tlačiarňou Františka Landerera, syna Jána Michala Landerera, ktorý tlačiareň odkúpil v roku 1775 po zrušenom jezuitskom ráde. V roku 1822 túto tlačiareň odkúpil Karol Werfer, neskoršia významná osobnosť mesta, ktorý ju doplnil o litografiu. Počas jeho pôsobenia tlačiareň zažíva veľký rozkvet. Podieľa sa na tlačení spomínaného časopisu Szemlélö, v rokoch 1833 – 1834 tlačí spoločensko-kultúrny týždenník Der Bote von und für Ungarn s obrázkovou prílohou Kreuzer magazin a inzertnou prílohou Intelligenzblatt. V roku 1835 vychádza už pod skráteným názvom Der Bote.
Od roku 1838 tlačí Karol Werfer spočiatku inzertné noviny so zameraním na hospodársky život východného Slovenska Das Kaschau-Eperieser Kundschafts-Blatt. Tie neskôr čiastočne menia názov a ich obsah je doplnený o krátke spravodajstvo, až sa postupne menia na spoločensko-hospodársky a kultúrny nemecký týždenník.
Po smrti Karola Werfera sa v roku 1847 ujal tlačiarne jeho syn Karol II., ktorý začal vydávať o rok nato Oberungarische illustrierte zeitung a týždenník Ábrazolt Folyóirat. Tieto obrázkové noviny boli vôbec prvé v celom Uhorsku.
Kultúrne potreby Košíc však tlačiareň Landerorovcov a neskôr Werferovcov nestačila pokryť, preto už v roku 1787 zriadil novú tlačiareň Ján Jozef Ellinger, u ktorého sa tlačili i prvé spomínané maďarské časopisy Magyar Museum a Orpheus. Za jeho syna Štefana Ellingera sa tu v rokoch 1825 – 1836 vydáva a tlačí časopis Felsőmagyarországi Minerva (zameraný na humanitné vedy) a v roku 1845 na spôsob nemeckého inzertného periodika Das Kaschau kudschaftsblatt vydáva maďarské inzertné noviny Kassa-Ungvári Hirdetményi lap (nezachovalo sa však žiadne číslo). Od roku 1846 – 1876 prechádza podnik do rúk Jánovi Ellingerovi, za ktorého tlačiareň upadá. V roku 1876 sa dostáva do rúk nového majiteľa Jána Filipa Scharfa a onedlho i zaniká.
Druhú polovicu 19. stor. poznačil veľký nárast nových periodík. Noviny Kaschauer-Eperjeser kundschaftsblatt sa v roku 1871 premenovali na Kaschauer zeitung. Tie sa síce nestali orgánom niektorej politickej strany otvorene, ale stále sledovali politiku vládnej strany. Politická opozícia si vytvára zázemie v opozične ladených nemeckých novinách Pannonia v rokoch 1872 – 1897 alebo Die Freie Bürger v rokoch 1879 – 1880.
Podmienky na vydávanie maďarských novín sa v Košiciach vytvorili až v priebehu druhej polovice 19. storočia. V roku 1865 bol z Užhorodu do Košíc prenesený týždenník Felvidék, ktorý tu dostal podnázov Felsőmagyarországi közlöny, vychádzal však len v tomto roku. O rok neskôr, v roku 1866 Karol Werfer začína vydávať rovnomenný maďarský týždenník Felsőmagyarországi közlöny, názov však pod tlakom verejnosti zmenil na Abaujmegyei közlöny, avšak i ten vychádzal len krátko a v roku 1867 vzhľadom na nedostatok hmotnej a duchovnej podpory, vyšlo jeho posledné číslo. Spoločensko-politický týždenník spočiatku s programom Tiszovej strany ľavice, Abauj-kassai közlöny zakladá Ede Szerényi v roku 1872. Po niekoľkých zmenách v redakcii i v zmenách v názve fungoval až do roku 1914.
Po ďalších neúspešných pokusoch o stále maďarské noviny, ktoré boli politicky ladené – Felsőmagyarországi szemle, koaličné noviny liberálnej strany Kassa és vidéke a neskôr Kassai lapok či Felvidéki közlöny sa ujali v Košiciach až Kassai szemle. Vydávané boli tlačiarom Ludwigom Reisom a vychádzali od roku 1885. V roku 1893 zmenili názov na Felsőmagyarország a začali vychádzať denne, ako vôbec prvé košické noviny. Pod týmto názvom existovali až do roku 1918.
Pôvodne nemecký časopis Pannonia v roku 1897 zmenil jazyk obsahu na maďarčinu a začala sa formovať ako maďarský politický denník. V roku 1900 sa Pannonia po zmenách v redakcii premenovala na Kassai napló. Medzi ďalšie neúspešné pokusy o zriadenie stabilných periodík patrí i snaha Lajosa Keménya o kultúrnopolitický časopis Kassa és vidéke (vychádzal len rok) a o nadstranícke a kultúrne vyspelé noviny sa snažil János Kresz v Kassai hirlap vychádzajúce v rokoch 1896 – 1898.
V Košiciach, ktoré sa stali centrom novinárstva na východnom Slovensku, vyšlo do roku 1900 – 70 periodík – nezarátajúc tie tituly, ktoré vychádzali len ako prílohy a netvorili samostatnú bibliografickú jednotku. Prevažná väčšina periodík bola vydávaná, resp. jej hlavný obsah bol v maďarskom jazyku. Tak je to v prípade 50 periodík, v nemeckom vyšlo 20 titulov. Noviny Pannonia spočiatku vychádzali v nemčine, neskôr v maďarčine. Mnohé periodiká z tohto obdobia však hneď po vydaní i zanikli, až 35 (čo je presná polovica) titulov zanikla v priebehu roka. Do piatich rokov zaniklo 61 periodík, a len 9 vytrvali viac než 5 rokov fungovania. Dôvodom krátkej životnosti viacerých periodík boli hlavne finančné ťažkosti či nízky počet čitateľov.
Už spomínaná tlačiareň Werferovcov v tomto období tlačila a vydávala, resp. v určitom období sa podieľala na tlačení vyše 25 periodík, čo je viac než tretina zo všetkých, ktoré vyšli do roku 1900. K významným tlačiarňam, vzhľadom na vydávanie periodík v Košiciach, patria i tlačiarne fungujúce koncom 19. stor. v meste, a to Pannónia könyvnyomda és kiadó (6 periodík), tlačiareň Scharfa és Kóscha (6), tlačiareň Gustáva Bernowitscha (7), Lajosa Riesa (7) či Henrika Nauera (5).
Autor: HistoricKE